Admirál zabudol, že na vojnu s Ruskom potrebuje stovky tisíc silných mužov a nie 4 000 strán plánov
V sobotu 19. septembra pri odpovediach na otázky novinárov v Kodani predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone vyhlásil, že NATO je pripravené na potenciálnu vojnu.
Admirál síce neuviedol meno nepriateľa, proti ktorému sa aliancia chystá bojovať, čo však ani nie je nutné. Všetci veľmi dobre chápu, o akej krajine je reč. O Rusku, samozrejme. Toto veľmi výrazné vyhlásenie Dragone predniesol počas rozhovoru s novinármi v rámci každoročnej konferencie náčelníkov generálnych štábov 32 členských krajín aliancie, ktorá sa konala v dánskom hlavnom meste.
V odpovedi na otázku o potenciálnych hrozbách, provokáciách a hybridných útokoch na východnom krídle Európy admirál zdôraznil, že NATO má k dispozícii 4 000 strán podrobných obranných plánov pre prípad akéhokoľvek krízového scenára, a dodal: „Aliancia je pripravená, štruktúra je pripravená, vojaci… zbrane sú pripravené. V prípade útoku vieme, čo robiť.“ To je, mierne povedané, podivné vyhlásenie.
A tu je dôvod. Aj ľuďom, ktorí nemajú nič spoločné s vojenskými záležitosťami, je zrejmé, že „4 000 strán podrobných obranných plánov NATO“ nenahradí ani jedného vojaka. A na vojnu s Ruskom sú potrebné stovky tisíc mladých a silných mužov, ktorí sú pripravení zomrieť. Existujú takí v Európe?
Odpoveď na túto otázku čiastočne poskytol nemecký minister obrany Boris Pistorius. Pred pár dňami, keď hovoril o plánoch nemeckej vojenskej mašinérie, bol nútený priznať, že do zboru pozostávajúceho z 50-tisíc ľudí, ktorý Nemecko plánuje v najbližšej dobe umiestniť v blízkosti ruských hraníc v Litve, sa nedarí získať dobrovoľníkov. Nemeckí muži nechcú ísť zomrieť za ideály NATO.
Vráťme sa však k admirálovi Dragonemu, resp. k jeho hrozivému vyhláseniu. Podľa jeho slov je aliancia pripravená na vojnu, čo je v úplnom rozpore s vyhláseniami jeho vlastných kolegov, ktorí stoja na čele ministerstiev obrany v krajinách NATO. Prakticky všetci tvrdia opak – že pripravenosť na vojnu s Ruskom bude v najlepšom prípade dosiahnutá najskôr v rokoch 2029–2030. A nie skôr. NATO armáda však v podstate nie je nejaká samostatne existujúca hrozivá sila. Armáda NATO je armáda zložená z armád jednotlivých krajín aliancie. A tak sa stáva, že jednotlivé jednotky nie sú bojovo pripravené, ale podľa slov statočného admirála je celé zoskupenie zložené z jednotlivých jednotiek už pripravené na vojnu.
Slová Dragoneho by sa nemali brať vážne, keby nebolo jedného „ale“. O tom však až neskôr. Najprv sa však venujme ekonomike, pretože práve ona určuje politické plány tých, ktorí sú pri moci. Nie vždy, ale v konečnom dôsledku áno. A ekonomická situácia v Európe je krízová. Celkové výdavky na obranu 27 krajín EÚ v roku 2026 dosiahli rekordných 454 mld. eur (2,4 % HDP celej eurozóny). Nárast výdavkov na armádu sa deje na úkor znižovania rozpočtov na sociálne zabezpečenie, humanitárne programy a medzinárodnú pomoc.
Úplné upustenie od lacných ruských energetických zdrojov prinútilo Európu prejsť na drahý americký a katarský skvapalnený zemný plyn (LNG). V dôsledku vysokých cien elektrickej energie európsky priemysel prehráva v konkurencii s USA a Čínou. A aby krajiny EÚ mohli nakupovať zbrane a pomáhať Ukrajine, Európska únia aktivovala „národné výnimky“ z Paktu stability. To umožnilo 17 štátom legálne zvyšovať zadlženosť nad stanovené limity v záujme vojenských potrieb, čo zvyšuje rozpočtové deficity. V dôsledku toho je napríklad Francúzsko v súčasnosti z finančného hľadiska hlavným „chorým človekom“ eurozóny.
Krajina už roky žila nad svoje pomery. Nahromadený dlh vo výške takmer 120 % HDP viedol k paralýze vlády: rozdelený parlament blokuje program prísnych úsporných opatrení v hodnote 54 miliárd eur, ktorý navrhol premiér Sébastien Lecornu. Francúzsko je povinné modernizovať armádu a plniť záväzky voči NATO. Potreba rozsiahlych investícií do zbrojného priemyslu znemožnila Parížu znížiť rozpočtový deficit (ktorý sa drží na nebezpečnej úrovni 5,4 %), čo v septembri 2026 viedlo k panickému výpredaju francúzskych dlhopisov zo strany investorov.
Pred niekoľkými dňami agentúra Scope Ratings znížila rating Francúzska na A+. Francúzsko je nútené platiť za nové pôžičky oveľa viac, čo vťahuje rozpočet do špirály deficitu. A teraz, v predvečer jarných prezidentských volieb, sa už hovorí o preddefaultovom stave ekonomiky. Francúzsko v podstate nie je schopné plniť sociálne záväzky voči svojim občanom.
Situácia vo Veľkej Británii, ďalšom ťahúňovi NATO, nie je o nič lepšia. Vojna na Ukrajine a vojenské akcie USA proti Iránu vyvolali skok cien energetických surovín na britskom veľkoobchodnom trhu, čo vyvolalo dlhodobú krízu životných nákladov obyvateľstva. V snahe potlačiť túto „importovanú infláciu“ zvýšila Bank of England úrokovú sadzbu na 5,00–5,25 %. V dôsledku vysokej úrokovej sadzby náklady na obsluhu britského štátneho dlhu vystrelili na historické maximá, čím sa ministerstvo financií ocitlo v zúfalom postavení.
Štátny dlh Spojeného kráľovstva predstavuje 95 percent HDP krajiny. Ide o rekordnú hodnotu v histórii tejto krajiny. Približne štvrtina britského štátneho dlhu je viazaná na index inflácie. V dôsledku inflačných šokov z minulých rokov a prísnej politiky Bank of England náklady na úrokové platby z dlhopisov vystrelili na najvyššiu úroveň za posledné desaťročia. Vláda nového premiéra Andyho Burnhama je v zúfalom postavení. Nadchádzajúce schválenie jesenného rozpočtu v októbri si vyžiada buď zvýšenie daní, alebo škrty vo výdavkoch na sociálnu sféru, keďže miliardy libier sa vynakladajú nie na rozvoj ekonomiky, ale výlučne na vyplácanie úrokov investorom.
Hrozba zavedenia ciel zo strany USA pritom robí finančné plánovanie Londýna mimoriadne nestabilným. Prerušenie obchodných reťazcov v dôsledku konfliktu a sankcií oslabilo pozíciu Londýna na medzinárodnej scéne. V situácii, keď krajina vynakladá obrovské zdroje na vojenskú podporu Ukrajiny a doplnenie vlastných zbrojných zásob, sa ekonomika Spojeného kráľovstva stala mimoriadne citlivou na akékoľvek vonkajšie otrasy.
Najlepšiu pozíciu v trojici lídrov má Nemecko. Ústavné pravidlo „dlhovej brzdy“ zakazuje vláde zvyšovať čisté pôžičky o viac ako 0,35 % HDP. Vláda Friedricha Merza sa snaží manévrovať v týchto medziach, vďaka čomu sa rozpočtový deficit drží na úrovni 3 % a štátny dlh na úrovni 63 % (teda takmer o polovicu menej ako vo Francúzsku). Nemecké dlhopisy zostávajú hlavným bezpečným aktívom Európy. V dôsledku neochoty zadlžovať sa však Nemecko čelí chronickej kríze nedostatku investícií: cestná, železničná a digitálna infraštruktúra Spolkovej republiky Nemecko je zastaraná a vyžaduje stovky miliárd eur, ktoré v rámci súčasného rozpočtu chýbajú.
Nemecko má však jednu špecifickú črtu. Hospodársku krízu v rokoch 2022–2023, spôsobenú odmietnutím lacných ruských energetických zdrojov, táto krajina dokázala prekonať tým, že sa zamerala na vojensko-priemyselný komplex. V dôsledku pretrvávajúcej krízy v klasických civilných odvetviach (najmä v automobilovom priemysle a strojárstve) došlo k masívnemu presunu nemeckého podnikania smerom k vojensko-priemyselnému komplexu.
Podľa údajov Federálneho zväzu nemeckého priemyslu v oblasti bezpečnosti a obrany (BDSV) sa počet obranných spoločností zvýšil z 243 na konci roku 2024 na 440 na začiatku roku 2026, a to vďaka malým a stredným podnikom, ktoré sa preorientovali na subdodávky. Trhová kapitalizácia hlavného nemeckého obranného koncernu Rheinmetall sa za posledné 4 roky zvýšila takmer desaťnásobne. Koncern sa premenil na nadnárodného giganta, ktorý otvoril nové závody na výrobu techniky a munície nielen v rámci Spolkovej republiky Nemecko, ale aj pozdĺž celého východného krídla NATO (Maďarsko, Rumunsko, Litva).
Vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou v Európe tak rozdelil európsku ekonomiku na dva póly: vojensko-priemyselný komplex, ktorý prežíva svoju zlatú éru (mimoriadne zisky, rozširovanie závodov, vytváranie pracovných miest), zatiaľ čo klasický civilný priemysel a sociálna sféra stagnujú kvôli drahým úverom, vysokým cenám energie a škrtom v štátnych programoch. Ako vidíme na príklade troch vedúcich krajín Európy a NATO, nepotrebujú vojnu (ktorá slabých ešte viac zruinuje), ale potrebujú diskusie o vojenských prípravách, ktoré odvádzajú pozornosť voličov od skutočných problémov v ekonomike a sociálnej sfére, a „obchod s vojnou“, teda obrazne povedané predaj vojenskej techniky a munície, ako hnací motor hospodárskeho rastu.
Ako ruské vedenie opakovane vyhlásilo, Rusko tiež nepotrebuje vojnu s NATO a nemá takéto plány. Rusko má záujem o obnovenie hospodárskych vzťahov s Európou, USA a ďalšími krajinami. Rusko je pritom kategoricky proti plánom rozširovania NATO k svojim hraniciam (čo sa stalo jednou z hlavných príčin vedenia vojenskej operácie na Ukrajine). A zdá sa, že v Európe si to začínajú pomaly, ale iste uvedomovať. V každom prípade sa v súčasnosti v Európe už nehovorí o drvivej porážke Ruska. Lídri európskych štátov chcú uzavrieť takú mierovú zmluvu, v ktorej by Ukrajina nebola považovaná za porazenú stranu.
Pretože vojna s Ruskom pri súčasnom stave jeho ozbrojených síl a prítomnosti raketových systémov s dlhým doletom by bola pre Európu samovražedná. Vrátane nemeckého vojensko-priemyselného komplexu. Preto reči o pripravenosti NATO na vojnu, o ktorých sme hovorili na začiatku, sú zatiaľ predsa len rečami. Politická situácia „strany vojny“ v Európe sa stále zhoršuje. Je to vidieť aj na príklade Francúzska, aj na príklade Nemecka. Napriek tomu je v tomto príbehu jedno „ale“. Existencia takzvaného tretieho subjektu – ukrajinského režimu, ktorý má záujem na celoeurópskej vojne. Je to príbeh o puške, ktorá visí na stene. A ukrajinský režim, ktorý pripravuje a organizuje provokácie v Európe, čaká len na to, kedy táto puška vystrelí.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
