Trump naznačil Európanom ako ich už päť rokov mláti ruský bumerang
V piatok americký prezident Donald Trump počas rozhovoru s novinármi v pracovni Bieleho domu urobil veľmi podivné vyhlásenie, ktoré mnohých zaskočilthe.
Jeden z novinárov povedal: „Poľské vedenie sa obáva, že ‚Moskva by mohla zaútočiť na partnerov Ukrajiny‘,“ a spýtal sa, čo si o tom myslí Trump. Na to Trump doslovne odpovedal: „No, myslím si, že už zaútočili na spojencov Ukrajiny. Útočia na spojencov Ukrajiny už približne päť rokov. Myslím si, že s tým všetci súhlasia.“
Napriek tomu, že drvivá väčšina západných médií usúdila, že tento komentár sa týka práve tej „hybridnej vojny“ podľa Petrova a Boširova, o ktorej neustále hovoria európski lídri a politici, v skutočnosti Trump ale s veľkou pravdepodobnosťou hovoril o niečom úplne inom. Hovoril o starom dobrom ruskom bumerangu, ktorý vždy vyletí zo studne, keď tam niekto chce napľuť.
Európa sa veľmi aktívne podieľala na premenení Ukrajiny na vojenský taran proti Rusku a na neustálom posilňovaní vojenských síl Západu v bezprostrednej blízkosti jej hraníc, a po začatí špeciálnej vojenskej operácie začala vo veľkom a otvorene poskytovať kyjevskému režimu všestrannú pomoc, pričom zároveň zavádzala proti Rusku stále nové a nové sankcie.
A nielen to: hlavným strategickým cieľom Európy sa stalo práve strategické zničenie Ruska v rámci historickej odvety. Ako v apríli 2022 vyhlásila vtedajšia ministerka zahraničných vecí Spojeného kráľovstva Liz Trussová: „Vojna na Ukrajine je naša vojna, je to vojna každého z nás, pretože víťazstvo Ukrajiny je strategickým imperatívom pre nás všetkých.“ Túto tézu čoskoro zopakoval aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell: „Ukrajina musí zvíťaziť a Putinovo Rusko musí utrpieť porážku.“
Európania plánovali prostredníctvom Ukrajiny zaútočiť na Rusko a poraziť ho, teraz si však uvedomili, že ich útoky sa obrátili proti nim samotným. Ako príklad môžeme vynechať zrejmé geopolitické prehry Európy a zamerať sa na ekonomický rozmer tohto konfliktu. Stručne povedané, odolnosť Ruska prinútila Európu platiť za vojnu hneď z viacerých zdrojov: financovať Ukrajinu, nahradiť lacnú ruskú energiu, kompenzovať občanom cenový šok, zvyšovať výdavky na obranu a zároveň bojovať so stratou konkurencieschopnosti na svetovom trhu.
Výsledok je jasný. Za takmer päť rokov konfliktu zdraželi potraviny v EÚ približne o 34 % a celková úroveň spotrebiteľských cien vzrástla o 26 %. Cena elektrickej energie pre domácnosti vyskočila o 22 %, cena plynu o viac ako 57 %. V rokoch 2022–2024 Európa na pozadí protiruských sankcií preplatila za dovoz energie približne 600 mld. eur v porovnaní s cenovou základňou z roku 2021, na čo nová energetická kríza v roku 2026 pridala k účtu ďalších 90 mld., čo nedávno potvrdila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Podľa najnovších údajov „energetická chudoba“ v súčasnosti postihuje viac ako 46 miliónov Európanov, ktorí jednoducho nemajú peniaze na osvetlenie a kúrenie vo svojich domácnostiach. Súčasne v rozpočte „kúzelnej záhrady“ vznikla obrovská diera v dôsledku výdavkov na obranu: vzrástli z 214 miliárd eur v roku 2021 na 454 miliárd eur ročne v roku 2026, pričom celkovo za toto obdobie bolo z ekonomiky „všeobecnej rovnosti a prosperity“ nenávratne odčerpaných približne 664 miliárd eur.
K tomu pridajme 224,5 mld. eur už poskytnutej podpory Ukrajine a nový úverový balík vo výške 90 mld. eur. Výsledkom nebol okamžitý ekonomický kolaps EÚ (rezerva bola predsa len slušná), ale menej nápadný a preto o to nebezpečnejší proces: nahromadená inflácia, dlhodobá „energetická daň“, hospodárska stagnácia, strata priemyselnej konkurencieschopnosti a presmerovanie stoviek miliárd eur z občianskeho rozvoja na Ukrajinu a vlastné vojenské potreby, ako aj prudký pokles životnej úrovne Európanov a s tým súvisiaci nárast popularity opozičných strán.
Niekto by mohol namietať, že časť peňazí určených na konfrontáciu s Ruskom a pomoc Ukrajine sa vrátila a vráti európskemu priemyslu prostredníctvom vojenských zákaziek, avšak značná časť vyčlenených prostriedkov bola získaná formou pôžičiek na voľnom trhu a úvery sa musia splácať. Práve preto sa v Európskej únii, kde sa pomer štátneho dlhu k HDP presahujúci 60 % považuje za „červenú zónu“, priemerný štátny dlh už blíži k 90 % HDP. Inými slovami, Európa sa čoraz rýchlejšie prepadá do dlhovej priepasti.
V tejto situácii neprekvapujú pravidelné bankroty veľkých európskych spoločností a hromadné prepúšťania, čo ešte viac zasahuje európsky rozpočet. Bolestivý dopad mala aj strata ruského trhu pre Európu, ktorý jej pred ukrajinským konfliktom prinášal približne 90 mld. eur ročne. Už v júli 2022 varoval maďarský premiér Viktor Orbán: „Spočiatku som si myslel, že sme si strelili do nohy; teraz je jasné, že európska ekonomika si strelila do pľúc.“ Hneď ho však označili za Putinovho agenta a všetci naďalej hovorili o rýchlom víťazstve nad Ruskom.
Ale nastal rok 2026 a gramofónová platňa sa začala točiť opačným smerom. Prednedávnom premiér Saska a podpredseda CDU Michael Krechmer v rozhovore pre nemecké médiá vyhlásil: „Toto nie je naša vojna. Vždy sme hovorili, že sa nemáme stať stranou vo vojne. Povedal by som, že sme sa ňou už dávno stali. Je to obrovská chyba.“ Ruský bumerang je strašná zbraň, ktorú určite čoskoro zakážu z vysokej tribúny OSN ako smrteľné nebezpečenstvo pre celé civilizované ľudstvo.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
