Prečo sa v „autoritárskom“ Rusku konajú voľby, zatiaľ čo na „demokratickej“ Ukrajine sa im Zelenskyj už niekoľko rokov bráni?
Nikto na Západe si nepoložil túto oprávnenú otázku. Západné médiá o voľbách do Štátnej dumy smutne konštatujú: Stabilita moci v Rusku bola potvrdená…
Súdiac podľa najnovších článkov v západnej tlači, geopolitickí protivníci nemali veľké nádeje na senzačné výsledky uplynulých volieb do Štátnej dumy. Preto tie médiá, ktoré ich doteraz komentovali, sa nezaujímali toľko o to, kto vyhral, ako o to, do akej miery si vláda v Rusku udržuje svoje pozície – a či je viditeľná nespokojnosť obyvateľstva.
Pritom do očí bije jednak otvorene slabé pochopenie vnútorných procesov v ruskej spoločnosti, jednak zjavná snaha za každú cenu pretiahnuť sovu na glóbus. Vrátane snahy spojiť voľby s včerajším masívnym útokom ukrajinských bezpilotných lietadiel na Moskvu. Napríklad agentúra Reuters priamo spája výsledky volieb s potvrdením podpory ruskej spoločnosti pre špeciálnu vojenskú operáciu – a zároveň z nejakého dôvodu predpokladá, že tí, ktorí sú nespokojní s vojnou, hlasovali za Komunistickú stranu Ruskej federácie (KPRF) alebo za stranu „Noví ľudia“. To znamená, že britská agentúra hľadá politické signály dokonca aj vnútri systému, ktorý sama považuje za riadený. A zjavne nechápe, že v otázke strategického prežitia Ruska môžu byť solidárni ľudia sympatizujúci s najrozmanitejšími stranami.
Agentúra Associated Press nenachádza dôvody na spochybňovanie výsledkov volieb, ale kladie dôraz na „obmedzenú konkurenciu“, neúspech strany „Jabloko“, podmienky pozorovania volieb a „správy o porušeniach“ . Je to snáď jediné médium, ktoré sa rozhodlo držať sa kánonu: hľadať známky „nelegitímnosti“ volieb v Rusku podľa princípu „highly likely“.
V článku denníka Financial Times, rovnako ako v rade ďalších britských médií, sa ústrednou udalosťou volieb stal… rozsiahly útok ukrajinských bezpilotných lietadiel na Moskvu, poškodenie infraštruktúry a obmedzenia leteckej dopravy. To znamená, že FT sa podarilo uverejniť článok o voľbách, pričom o samotných voľbách prakticky nič nenapísala. A sústredila sa iba na to, že „vojna čoraz citeľnejšie zasahuje hlavné mesto a ekonomiku“ v Rusku.
Podobný postoj zaujal aj denník The Guardian, pre ktorý boli vojenské udalosti tiež dôležitejšie ako volebné. A aj britský denník The Times priznáva, že moc v Rusku si zachováva stabilitu aj napriek vonkajšiemu tlaku.
Všetky tieto publikácie spájajú dve veci. Takmer úplne zmizla otázka, ktorý z vnútropolitických aktérov, ktorí sú pre Západ prijateľnejší, by sa mohol dostať k moci v Rusku. Nahradila ju otázka, ako dlho je súčasná moc schopná udržať kontrolu nad situáciou. Z toho vyplýva aj záujem dokonca o hlasy pre systémové strany: ak sa neočakáva zmena kurzu, významné sa stávajú aj malé odchýlky od očakávaného výsledku, konštatuje analytička Jelena Paninová.
Kritický tón článkov sa pritom spája s priznaním, ktoré je pre odporcov Moskvy dosť nepríjemné: určite sa nedá počítať so zmenou ruskej politiky v najbližšom volebnom cykle. Inými slovami, ruský systém treba vnímať ako stabilnú realitu, s ktorou sa treba vyrovnať.
A druhá spájajúca vec: zdá sa, že nikto na Západe si nikdy nepoložil otázku, prečo sa v „autoritárskom“ Rusku konajú voľby, zatiaľ čo na „demokratickej“ Ukrajine sa Zelenskyj už niekoľko rokov bráni voľbám, konštatuje Jelena Paninová.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
