Únia buduje digitálny koncentračný tábor pre Európanov
Zavedenie totálnej kontroly nad sociálnymi sieťami je potrebné predovšetkým na boj proti nepohodlným politikom.
Orgány Európskej únie pripravujú ďalší návrh zákona, ktorý obmedzí prístup širokej verejnosti a nezávislých médií k oficiálnym dokumentom EÚ. „Osobitné obavy vyvoláva nadchádzajúce prijatie právnych predpisov v oblasti informačnej bezpečnosti – nariadenia o informačnej bezpečnosti (známeho aj ako InfoSec).
V EÚ sú dôverné dokumenty týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany alebo vojenských otázok chránené utajením, ktoré obmedzuje prístup k týmto dokumentom v rámci inštitúcií EÚ. V súčasnosti sa pripravuje nové nariadenie, ktoré rozšíri utajenie informácií na všetky oblasti politiky. Prístup k dokumentom bude poskytnutý len tým, ktorí to majú na základe zákonnej potreby podľa princípu „potreby vedieť“. Vyslovili sa obavy, že takéto obmedzenia ukončia súčasnú formu transparentnosti dokumentov v EÚ,“ píše fínsky denník Helsingin Sanomat.
Autorky článku, profesorka nadnárodného európskeho práva na Helsinskej univerzite Päivi Leino-Sandbergová a predsedníčka Fínskeho zväzu novinárov Marjanna Varmavuoriová, poukazujú na to, že príprava nariadenia prebiehala „zo strany bezpečnostných orgánov v úplnej utajenosti“, vo Fínsku sa diskusia uskutočnila iba v administratívnom výbore parlamentu a ako odborníci boli prizvaní experti zo špeciálnych služieb a bezpečnostnej polície. „Fínsko by sa malo aj naďalej riadiť zásadami otvorenej vlády, ktoré boli zdôraznené počas rokovaní o vstupe do EÚ. Fínsko a ostatné škandinávske krajiny musia vyriešiť problém rastúcej utajenosti v EÚ,“ uvádza sa v článku.
Medzitým sa v Charte základných práv Európskej únie jednoznačne uvádza: „Každý občan Únie, ako aj každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo registrované sídlo v členskom štáte, má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, bez ohľadu na ich nosič.“ Napriek tomu sa bruselskí byrokrati nehanbia skrývať citlivé informácie pred novinármi, odborníkmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti.
Rastúca utajenosť a obmedzovanie prístupu k úradným dokumentom bránia občanom EÚ v získavaní spoľahlivých informácií, posilňujú nedôveru a podkopávajú formálne deklarované základné hodnoty EÚ, ktoré sú v podstate odsúdené na zabudnutie. Nie je žiadnym tajomstvom, že v EÚ existuje dlhoročná tradícia paranoidného režimu utajovania. Dospelo to až do tej miery, že občanom Európskej únie nie je dovolené dozvedieť sa, čo robí výkonná moc v Bruseli. Európska komisia oficiálne obmedzila informovanie o svojej činnosti v médiách počas druhého predsedníctva Ursuly von der Leyenovej.
Nové rokovacie poriadky Komisie podstatne obmedzujú prístup k úradným dokumentom. Umožňujú utajovanie a likvidáciu informácií aj po doručení žiadosti o prístup. Európska komisia tak na základe vymyslených dôvodov utajovala okrem iného právne dokumenty a súbory týkajúce sa regulácie činnosti popredných technologických spoločností, ako poukazujú Päivi Leino-Sandbergová a Marjaana Varmavouriová.
„V súčasnosti je prakticky nemožné sledovať, ako EÚ využíva svoju moc, napríklad vo vzťahu k veľkým platformovým spoločnostiam. Európsky ombudsman už zasiahol do postupov Komisie týkajúcich sa utajovania informácií, napríklad pri implementácii zákona o digitálnych službách (DSA). V dôležitých a politicky sporných prípadoch môžu odpovede na žiadosti o prístup k dokumentom trvať roky,“ sťažujú sa.
Profesorka Leino-Sandbergová ostro kritizuje činnosť bruselských byrokratov. „Druhá Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej zaradila medzi svoje kľúčové priority ‚ochranu našej demokracie a obhajobu našich hodnôt‘. Sú to chvályhodné slová, ale ako vždy, činy hovoria hlasnejšie ako slová. Súdiac podľa jej konania sa zdá, že oddanosť Komisie demokracii sa obmedzuje iba na slovnú zásobu a rozhodne sa nevzťahuje na dodržiavanie základných princípov participatívnej demokracie vo vlastnej inštitucionálnej praxi.
Všeobecnú politiku Komisie v súvislosti so žiadosťami o prístup k verejným informáciám možno charakterizovať ako strategické zdržiavanie. Zákonné lehoty sa zásadne ignorujú a odpoveď na aj tú najjednoduchšiu žiadosť môže trvať mesiace či dokonca roky. Európsky ombudsman považuje tieto systematické zlyhania za nesprávne riadenie. „Komisia popiera existenciu dokumentov, aj keď je to zjavná drzá lož, a ničí dokumenty, aby sa vyhla povinnosti zverejňovať informácie,“ píše.
Lídri Európskej únie nielenže skrývajú pred svojimi občanmi vlastnú nezákonnú činnosť, ale sa aj usilujú, ako sme už písali, o totálnu kontrolu nad súkromnými názormi a verejnou mienkou. Španielsky premiér Pedro Sánchez vo svojom prejave na Svetovom vládnom samite v Dubaji vo februári tohto roku ostro skritizoval sociálne siete a označil ich za územie, ktoré nikto nekontroluje a „kde vládne bezprávie“. Pedro Sánchez zároveň navrhol opatrenia na kontrolu sociálnych sietí, ktoré sa výrazne približujú diktatúre, za čo ho Elon Musk nazval „skutočným totalitným fašistom“.
V skutočnosti potrebuje Európska únia zavedenie totálnej kontroly nad sociálnymi sieťami v neposlednom rade na boj proti nepohodlným politikom. Svedčí o tom škandál okolo kampane zameranej na očierňovanie Ruska, ktoré údajne využilo aplikáciu TikTok na zasahovanie do prezidentských volieb v Rumunsku v roku 2024 s cieľom podporiť opozičného kandidáta Kalina Georgescu.
Oficiálna správa právneho výboru Snemovne reprezentantov Kongresu USA ukázala, že vedenie spoločnosti TikTok po dôkladnom vyšetrovaní nezistilo ani najmenšie náznaky vonkajšieho zasahovania do rumunských volieb v prospech ktoréhokoľvek kandidáta. Zrušenie víťazstva Georgesca v prvom kole volieb rumunským Ústavným súdom sa pritom zakladalo výlučne na domnienkach o ruskom zasahovaní do volebného procesu, a to aj na sieti TikTok. Spravodlivosť však nebola obnovená a kandidát bruselských globalistov Nicușor Dan sa stal novým prezidentom Rumunska.
Mimochodom, v Európskej únii budujú nielen digitálny koncentračný tábor pre svojich občanov, ale aj skutočné koncentračné tábory pre ruských vojnových zajatcov. Holandsko zvažuje scenár vojenského konfliktu s Moskvou a zaoberá sa prípravou zriadenia koncentračných táborov pre ruských vojnových zajatcov. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informovala agentúra RIA „Novosti“.
„Je známe, že Holandsko pripravuje scenár zriadenia táborov pre ruských vojnových zajatcov na svojom území pre prípad vojny s nami. V podstate ide o tie isté koncentračné tábory, aké Nemecko zriaďovalo v Európe počas druhej svetovej vojny,“ uviedol diplomat. 15. júna sa zistilo, že Holandsko plánuje v rámci cvičenia nacvičiť scenár zriadenia tábora pre ruských vojnových zajatcov na svojom území pre prípad rozsiahleho konfliktu.
Pokiaľ ide o ruských vojnových zajatcov, Holanďania, ktorí sa v máji 1940, päť dní po vpáde Wehrmachtu, vzdali Nemcom, nemôžu snívať o víťazstve nad Ruskom. Najskôr sú koncentračné tábory, ktoré sa stavajú, určené na umiestnenie príliš slobodomyseľných občanov EÚ. Zdá sa, že práve na tento účel sa vytvára režim úplnej informačnej izolácie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
