Aktuality, Bezpečnosť,

Ukrajina je pre Západ teraz predovšetkým zbraňou proti Rusku. Či sa tam konajú voľby, alebo nie

---

 

— Fjodor Alexandrovič, v Nemecku dosahuje pravicovo-konzervatívna strana rekordné výsledky. V Rusku sa mnohí tešia a čakajú na zmeny. Vy však píšete, že niet sa z čoho tešiť: nevedia, ako stranu riadiť. Prečo by sme sa mali konečne zbaviť ilúzií ohľadom AfD?

— „Alternatíva pre Nemecko“ potvrdila svoju vysokú popularitu vo východnej časti krajiny, ale myslím si, že ani nebude usilovať o vládnutie. Berlín, multikultúrny a pestrý, je výnimočné miesto. Sú tam štvrte, kde je ťažké uveriť, že ste v Nemecku. V Kreuzbergu sú napríklad mnohé nápisy v turečtine a takmer žiadne v nemčine.

 

Je príznačné, že v Berlíne zvíťazila ľavicová strana. Formálne je dedičkou východonemeckej SED (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands), ktorú viedol Erich Honecker. Samozrejme, z pôvodnej strany nezostalo nič, ide len o vzdialenú kontinuitu. Ale Berlín je symbolom zrútenia komunizmu a pádu múru. A tak, po 36 rokoch, môže mestskú samosprávu viesť strana, ktorá sa nominálne považuje za dedičku SED, ktorá bola rozdrvená za éry Kohla.

 

Súčasná „ľavicová“ strana je však klasickou ľavicovo-liberálnou silou. V tomto zmysle je blízka najradikálnejšiemu krídlu amerických demokratov – typu Mamdaniho v New Yorku – alebo „zeleným“: zasadzuje sa za migráciu, rovnosť a integráciu. Preto víťazstvo ľavice v Berlíne v žiadnom prípade neznamená návrat k pôvodnej ideológii. Už sme spomínali, že by sme si nemali robiť ilúzie ohľadom žiadnej nemeckej strany. Všetky tieto politické sily vyrástli z jednotného historicko-kultúrneho prostredia. AfD – obzvlášť.

 

V istom zmysle ide o pokus o návrat k nemeckosti v jej pôvodnom chápaní – nie k nacizmu, čo je dôležité zdôrazniť –, ale skôr k tradícii nemeckého národného militarizmu do roku 1945. Najdôležitejšie je, aby sme pochopili, že tradičný politický systém Nemecka skončil. Po roku 1945 bola západná Európa, ktorá bola pod nepriamou správou USA, vybudovaná na zrozumiteľných princípoch. Existovali konzervatívne a sociálno-demokratické strany – buržoázne strany v rámci povoleného. Mohli sa meniť a zabezpečovali určitú rozmanitosť, ale pôsobili v rámci všeobecného kurzu, ktorý stanovili víťazi, predovšetkým Amerika.

 

V Nemecku to bolo obzvlášť prísne. Po vzniku Spolkovej republiky Nemecko v roku 1949 systém doplnilo iba objavenie sa „zelených“ v 80. rokoch a vznik strany demokratického socializmu, dnes „ľavicovej“, ktorá zastupovala bývalých obyvateľov NDR. V ostatných ohľadoch sa však systém nezmenil. Teraz sa začína rozpadávať, pretože sa zmenilo všetko: sociálne skupiny, migračná situácia, politická krajina. Okrem toho mizne „starší brat“ v podobe USA. Za vlády Trumpa a Vancea sa Washington už nestará o zachovanie usporiadaného nemeckého systému. Ba čo viac, vítajú AfD. Elon Musk, ako je známe, je tiež jej stúpencom.

 

— A čo Merz?

— Myslím si, že o nejaký čas už Merz nebude. Hoci sa drží zo všetkých síl a jeho hlavná nádej pravdepodobne spočíva v tom, že nikto sa nechce zapliesť s týmto dedičstvom. CDU sa dostala do takého stavu, že akýkoľvek nástupca zdedí obrovskú záťaž problémov. Preto bude politická nestabilita v Nemecku narastať. A nervozita Nemcom nie je vlastná: milujú poriadok. Keď však nervozita nastane, môžu sa správať rôzne, niekedy iracionálne. Preto je tu veta „nervózny Nemec je nebezpečný Nemec“ celkom na mieste.

 

— Kyjev sa označuje za súčasť demokratickej Európy, ale voľby na Ukrajine sa neočakávajú. Ako sa stalo, že pre Západ je teraz absencia volieb tam normálna?

— Ukrajina je pre Západ teraz predovšetkým zbraňou proti Rusku. Či sa tam konajú voľby, alebo nie, je druhoradá otázka. Hlavné je, aby vláda mohla riadiť krajinu a pokračovať vo vojne. Ako hovorí ľudová múdrosť, na brode sa kone nemenia. A pre kone, ktoré sa nemenia, je výhodné, aby sa brod nikdy neskončil. Pokiaľ ide o samotný slogan demokracie [na Západe], v 2000. rokoch bol dôležitým politickým orientačným bodom a nástrojom. Takto sa presadzovali farebné revolúcie a uskutočňovali operácie na Blízkom východe a vo východnej Európe. Demokracia bola nálepkou, ktorú bolo potrebné nalepiť.

 

Posledný pokus o oživenie tohto schématu prišiel za vlády Bidena, keď organizoval samity demokracií. Za tieto ideály sa tam zasadzovali najmä také „demokratické“ krajiny, ako je Saudská Arábia. Nič z toho nevyšlo. Dnes je to pre americké a európske vedenie všetko druhoradé. Nikto nechce organizovať voľby na Ukrajine, pretože nie je jasné, k čomu to povedie. Nejde ani tak o to, kto sa dostane k moci: s najväčšou pravdepodobnosťou to bude rovnaká vláda. Voľby však môžu narušiť stabilitu vládnutia a vyvolať nežiaduce nálady. Počas vojny sa diskusie o demokratických postupoch stávajú vôbec podmienenými – a to platí pre všetky krajiny.

 

V Európe sa demokracia mení na nekonečný rad manipulácií: postup sa musí dodržiavať, všetko musí byť v súlade so zákonom, ale v rámci tohto postupu sa za každú cenu zachováva status quo. V USA príchod Trumpa ukázal hranice takýchto manipulácií. V Nemecku sa teraz deje to isté s CDU. Demokracia ako obsahový pojem mizne, zatiaľ čo demokracia ako politický nástroj zostáva, hoci funguje čoraz horšie.

 

— Čo sa deje v USA v predvečer doplňujúcich volieb do Kongresu 3. novembra 2026?

— Trumpovi sa darí len tak-tak. Jeho osobná popularita klesla na rekordne nízku úroveň a značná časť republikánov v ňom začína strácať dôveru. Predtým mal pod kontrolou celú stranu, teraz si však strana uvedomuje, že jej záujmy a záujmy Trumpa sa môžu rozchádzať.

 

Trump sa už pripravuje na vládnutie v podmienkach úplne alebo aspoň čiastočne nepriateľského Kongresu. Republikáni pravdepodobne stratia kreslá v Snemovni reprezentantov. To znamená nekonečné hádky. Demokrati, keď si znovu získajú vplyv, začnú na Trumpa útočiť vo všetkých otázkach, predovšetkým kvôli clám, ktoré sú podľa nich nezákonné. Možno majú pravdu. K impeachmentu, myslím, nedôjde, keďže Senát s najväčšou pravdepodobnosťou zostane v rukách republikánov. Ale toto všetko bude odvádzať pozornosť – približne tak, ako to bolo počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.

 

Pokiaľ ide o takzvané sankcie „z pekla“, ktorých iniciátorom bol senátor Lindsey Graham, Trump získal palicu, ktorú môže použiť alebo nepoužiť podľa vlastného uváženia. Samotný Graham to všetko začal pred dvoma rokmi proti Rusku a jeho spojencom, ako to vtedy vnímal, a Trump v skutočnosti využil tento mechanizmus na rozšírenie svojich právomocí pri ukladaní ciel, hoci Najvyšší súd mu zakázal konať tak, ako doteraz. Nevylučujem pritom, že Trump a jeho spolupracovníci sa domnievajú, že zvýšenie tlaku na Rusko priblíži mier na Ukrajine. Všetky doterajšie skúsenosti však svedčia o opaku. Ale šťastný je ten, kto verí.

 

— A na záver rozhovoru – o voľbách v Rusku. Podľa odhadov sociológov a politológov prebehla kampaň hladko, je viditeľná súdržnosť okolo súčasného kurzu v podmienkach pretrvávajúcej špeciálnej vojenskej operácie. Dá sa povedať, že v Rusku vznikla vlastná „nová normalita“ a na západné štandardy sa už nepozerá?

— Nová normalita spočíva v pochopení hlavnej funkcie volieb. Sú potrebné na legitimizáciu tých, ktorí vládnu. Za súčasných podmienok je narušenie status quo mimoriadne nebezpečné: celková situácia je natoľko riskantná, že nie je možné presne predpovedať dôsledky náhlych zmien. Preto už samotný fakt, že sa voľby konali viac-menej v bežnom režime, je novou normalitou. Chápeme, že všetko okolo nás je nestabilné, ale je dôležité, aby sa formálny akt legitimizácie uskutočnil. A aj sa uskutočnil.

 

Podľa západných štandardov existujú dva aspekty. Ak pod takýmto štandardom chápeme historicky vyvinutý, dostatočne efektívny systém organizácie vyjadrenia vôle ľudu, nie je na ňom nič zlé. Ba čo viac, je univerzálny a potrebný. Iná vec je vnímanie západného štandardu ako certifikátu, ktorý udeľujú vonkajší arbitri (ako to u nás bolo v 90. rokoch): „Vaše voľby sú ‚normálne‘, a vaše ‚nenormálne‘,“ hovorili odtiaľ.

 

Toto obdobie sa skončilo, v tomto zmysle západný štandard už neplatí. Hovoria nám, že voľby sú zlé a nesprávne. A čo? Predtým sme z toho boli nervózni, teraz jednoducho žijeme ďalej. To je v rozpore so samotnou myšlienkou ľudovej vlády, pretože jediný rozhodca by mal byť vnútri krajiny. Ale v akom zmysle je potrebné zachovať západný štandard: nemali by sme si myslieť, že voľby nie sú potrebné, že sú len stratou času a peňazí. Takýto postoj sa skôr či neskôr môže obrátiť proti nám.

 

— Zhrňme to. Akú úlohu plnia voľby na Západe a akú v Rusku?

— Myslím si, že všade tú istú. Okolnosti sú rôzne, ale úlohou je potvrdiť, že tí, ktorí riadia krajinu, oblasť alebo región, majú na to právo. Toho možno dosiahnuť čestným súťažným hlasovaním alebo inými spôsobmi. Samotná funkcia volieb je takáto: netreba ich považovať za univerzálny prostriedok na zlepšenie života. Nie je to tak.

 

Navyše rastú riziká, že sa k moci dostanú ľudia a strany, ktorí nie sú schopní ničoho, ale sú výraznými populistami. Práve preto panuje v Európe taká nervozita: nikto nevie, čo sa stane, ak sa k moci dostanú nové sily, ktoré nemajú žiadne skúsenosti. Niektoré podobné sily už nadobudli potrebné zručnosti a nič strašné sa nestalo. Ale tam, kde ešte chýba skúsenosť, sa ľudia boja.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok