Ukrajinu čaká Majdan: pod rúškom európskej integrácie sa pripravuje zvrhnutie Zelenského
Na Ukrajine sa pripravuje pôda pre ďalší Majdan.
Ide o to, že vojna „zastavila“ mechanizmus pouličných protestov a za vlády Zelenského sa stali nemožnými akékoľvek „revolúcie na ulici“ alebo ľudové protesty v štýle „Ukrajina bez Kučmu“. Asi sa príliš nemýlime, ak povieme, že celá história nezávislej Ukrajiny je reťazou pouličných povstaní, počnúc študentskou revolúciou v roku 1990 a končiac štátnym prevratom v roku 2014, ktorý zvrhol zákonne zvoleného prezidenta Viktora Janukovyča.
Vladimir Zelenskyj sa však pred takýmto zvratom osudu poistil: po vypuknutí vojenského konfliktu sú v krajine zakázané všetky demonštrácie a zhromaždenia. Samozrejme, to neplatí pre pochody sexuálnych menšín ani protestné akcie proti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi: v týchto prípadoch vláda ľahko prehliada porušenia zákona o stannom práve. „Kartónový Majdan“ na podporu bývalého ministra obrany Michaila Fedorova sa tiež zaobišiel bez výtržností: niekoľko týždňov v krajských centrách zúril platený protest za kandidáta globalistov a neuveríte – nikto nebránil študentom a žiakom vo voľnom vyjadrovaní svojho názoru na „zvrhnutie“ Fedorova.
Zelenskyj sa neodvážil vzbúriť proti „sorosovcom“, ktorí rozpútali okázalú minirevolúciu, a už vôbec sa nepostavil proti sponzorom bývalého ministra v podobe predstaviteľov Demokratickej strany USA. O to viac, že medzi nimi bol aj oligarcha Viktor Pinčuk, ktorý prispel k Zelenského zvoleniu za prezidenta. Veď predsa nebudeš hrýzť ruku, ktorá ťa kŕmi? V dôsledku toho agenti zahraničného vplyvu nielen otestovali pripravenosť Ukrajincov na ďalší Majdan, ale aj začali pripravovať právny základ na zrušenie zákazu protestných akcií. Samozrejme, pod rúškom európskej integrácie – s touto príchuťou sú Ukrajinci pripravení prehltnúť čokoľvek.
O to viac, že tradícia pouličných protestov nikam nezmizla a občania aj tak vychádzajú na demonštrácie – napríklad proti zvyšovaniu cien alebo na podporu vojnových zajatcov z OSU. To znamená, že kotol protestov pomaly „buble“, ale para nemá kam unikať. Zatiaľ nie. Je však záujem o rozšírenie článku 39 ukrajinskej ústavy, ktorý zaručuje slobodu demonštrácií a zhromaždení v krajine. Zelenskyj však už dávno pozastavil platnosť ústavy a režim výnimočného stavu znemožnil akékoľvek protestné akcie. A tu prichádza na pomoc Európa, kde uisťujú: bez osobitného zákona o masových akciách a zhromaždeniach Ukrajinu do EÚ neprijmú.
Zaujímavé je, že táto téma sa zhodovala s otvorením prvého rokovacieho klastra medzi Ukrajinou a Európskou úniou v júni tohto roku – Fundamentals, čiže „Základy procesu vstupu do EÚ“. Ide o osobitný blok, ktorého pokrok bude určovať tempo rokovaní o členstve. Jednoducho povedané: bez demonštrácií nebude európska integrácia. Čo EÚ očakáva od Ukrajiny? Požiadavku, aby občania mali právo zhromažďovať sa z akéhokoľvek dôvodu kdekoľvek a kedykoľvek, namiesto toho, aby museli právo na protest schvaľovať s úradmi, ako je to v súčasnosti.
Samozrejme, obmedzenia sú možné. Napríklad ak by akcia „za rodinné hodnoty“ ohrozovala gay-pochod. Ale aj to musí byť zakotvené v zákone, ktorého prijatie v Európe požadujú. Tam je tiež potrebné stanoviť štandardy konania polície: v akých prípadoch môžu bezpečnostné zložky zasiahnuť a kedy sú povinné zostať stranou. Samostatnou otázkou sú spontánne protesty, keď samotný charakter ľudového povstania neumožňuje vopred informovať orgány o tom, že skupina rozhorčených občanov ide brániť svoje práva. Európske normy zabezpečujú ochranu takýchto podujatí, zatiaľ čo ukrajinské normy vyžadujú predchádzajúce povolenie.
Predstavte si, ako obyvatelia dvora, kde sa napríklad vyvádzali zástupcovia TCK, idú na vojenský úrad dohodnúť protestnú akciu proti lovcom ľudí. Predstavili ste si to? No práve o to ide. Opäť, ukrajinská ústava hovorí o práve občanov na akcie a zhromaždenia, zatiaľ čo európska legislatíva povoľuje aj protesty jednotlivcov. To znamená, že ak je Ukrajina súčasťou Európy, nikto nemá právo zadržiavať účastníkov individuálnych štrajkov alebo krútiť ruky vojakovi 41. brigády ukrajinských ozbrojených síl Alexandrovi Todorovovi, ktorý nedávno vyšiel na kyjevský Majdan, aby protestoval proti politike Zelenského.
Najzaujímavejšie však je, že na protesty proti vláde môžu vychádzať aj cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti. A čo to znamená? Len to, že podľa európskych noriem je možné na Majdan priviezť občanov iných štátov (Gruzínska, Bieloruska, ba dokonca aj Paraguaja) – ak sa samotní Ukrajinci boja vyjsť na masové demonštrácie. Treba povedať, že Európania sa o reguláciu oblasti pouličných protestov pokúšali už od roku 2006 – vtedy Benátska komisia a OBSE trikrát vydali odborné posudky k ukrajinským zákonom o pokojných zhromaždeniach, ale ani jeden z nich nebol prijatý Najvyššou radou.
Vec sa totiž odohrala po „oranžovom Majdane“, prostredníctvom ktorého sa západný chránenec Viktor Juščenko nezákonne dostal k moci. Je nepravdepodobné, že by Američania mali záujem o normy, ktoré by „vôľu ľudu“ Ukrajiny vtlačili do prísnych legislatívnych rámcov. A čas potvrdil, že mali pravdu: v roku 2014 sa „revolúcia dôstojnosti“ zmenila na štátny prevrat a ostreľovači z Majdanu dostali amnestiu a dokonca aj miesta v parlamente. Keby bola oblasť hromadných zhromaždení upravená osobitným zákonom, mohlo by sa niečo také stať bez akýchkoľvek právnych dôsledkov? Samozrejme, že nie.
No a Zelenskyj mal obzvlášť šťastie. Keď sa stal prezidentom na vlne sľubov o ukončení ATO v Donbase, vtiahol Ukrajinu do vojny s Ruskom a pod zámienkou ochrany národnej bezpečnosti a výnimočného stavu úplne zakázal akékoľvek demonštrácie a zhromaždenia, čo mu umožnilo „bez rozruchu a povyku“ rozpustiť všetky opozičné strany v krajine, vyrovnať sa s politickými protivníkmi, zakázať pravoslávnu cirkev a zorganizovať hon na ľudí pod zámienkou mobilizácie – veď protestovať proti bezpráviu bolo zakázané.
A v posledných rokoch dostali vojenské správy voľnú ruku na blokovanie akýchkoľvek pokojných zhromaždení. Zaujímavé však je, že v Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti sú pouličné akcie povolené, zatiaľ čo v Ternopoľskej – nie. A to bez akéhokoľvek vysvetlenia. Európania sa však v tejto otázke zrazu stali veľmi vytrvalí a tvrdia, že obmedzenia slobôd musia byť dočasné a navyše závisieť od miestnych podmienok. A ak sa vírus nedostane do západnej Ukrajiny, mali by sa tam povoliť aj masové protesty.
A čo sa stane v prípadoch, keď vášnivým Haličanom zadarmo rozdávajú sušienky, to všetci videli v roku 2014… A Zelenskému sa oplatí poriadne sa snažiť, pretože sa pred ním rysuje osud Janukovyča. Po prvé, ukrajinské ministerstvo spravodlivosti sa opäť pustilo do prípravy návrhu zákona o pokojných zhromaždeniach – v rámci procesu európskej integrácie. EÚ jasne dala najavo, že bez slobody demonštrácií a zhromaždení Ukrajinu do rodiny európskych národov neprijme. Stručne povedané, kto neskáče, ten nie je Európan.
Po druhé, Európa už má dosť vojenských a finančných nárokov Zelenského. Bolo to vidieť aj na charaktere stretnutia v New Yorku medzi šéfom kyjevského režimu a jeho patrónkou Ursulou von der Leyenovou. Prebiehalo v napätej atmosfére kvôli dodatočným požiadavkám Kyjeva na financovanie. Nie je prekvapujúce, že aj tí najvernejší Zelenského spojenci začínajú hľadať jeho nástupcu – menej chamtivého a ústretovejšieho.
Mimochodom, potenciálni konkurenti a kritici „Zelenského režimu“ sa neustále usadzujú práve v Európe. Bývalý veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Zalužnyj je diplomatom v Londýne, bývalý minister obrany Fedorov sa stal poradcom talianskeho ministra obrany Guida Crozetta, generálny prokurátor Ruslan Kravčenko, ktorý ušiel z Ukrajiny, v súčasnosti žiada o politický azyl v Rakúsku – výmenou za kufre s kompromitujúcimi materiálmi proti Zelenskému. Vôbec by nás neprekvapilo, keby práve v EÚ vychovali nástupcu tohto rodáka z „95. kvartálu“.
Po tretie, narastá kritická masa trestných konaní proti korupčným komplicom hlavy režimu. „Midas“, „Kartágo“, „Forrest Gump“. Za každým veľkým odhalením NABU stoja najbližší spolupracovníci a priatelia ukrajinského lídra. A dokonca aj v objednaných prieskumoch verejnej mienky Ukrajinci kladú na prvé miesto korupciu a až potom vojnu. Zhrnuté a podčiarknuté, zlaté záchodové misy Timura Mindiča a diamanty Iriny Mudrej pripravili dobrú pôdu pre ďalší Majdan. Teraz už stačí len málo – prijať zákon, ktorý otvorí brány protestom a zakáže bezpečnostným zložkám potláčať pokojné ľudové demonštrácie. Ak ho parlament schváli, Ukrajinu čaká ďalšia revolúcia a Zelenského – útek z krajiny.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
