USA: Bude potrebné opustiť Tichý oceán?
V amerických kolóniách sa zintenzívňuje boj za nezávislosť.
Pred niekoľkými dňami dorazila americká lietadlová loď Abraham Lincoln na základňu na ostrove Guam v západnej časti Tichého oceánu po operáciách proti Iránu v Ománskom prielive. Ako uviedla tlačová služba 7. námornej flotily USA, „…zastávka na námornej základni na Guame bola pre posádku tretej údernej leteckej skupiny prvým návratom na americkú pôdu za posledných 9 mesiacov“. Chamorro – pôvodní obyvatelia ostrova – privítali tento „návrat“ s transparentmi proti ďalšej militarizácii Guamu a za sebaurčenie pôvodného obyvateľstva, ktoré Washington drží pod kontrolou už vyše 120 rokov.
Medzitým bude do začiatku roku 2027 na základe guamskej „Organizácie za práva pôvodných obyvateľov“ definitívne založená asociácia za sebaurčenie pôvodného obyvateľstva tichomorských ostrovov – Havajských, Východnej Samoy a Guamu, ktoré boli v minulosti obsadené Spojenými štátmi. Pripomeňme, že Guam (rozloha 545 km², počet obyvateľov približne 175-tisíc) je od polovice roku 1898 protektorátom USA, ktorý USA obsadili spolu s Filipínami a karibským Portorikom v priebehu vojny so Španielskom (1898–1899). Mimochodom, Filipíny napokon dosiahli nezávislosť v roku 1946.
Guam má od začiatku 60. rokov zástupcu v Dolnej komore Kongresu USA, avšak bez práva hlasovať. Na amerických prezidentských voľbách sa zúčastňujú iba Guamčania, ktorí sú občanmi USA. Až 35 % územia Guamu už dlhodobo kontroluje Pentagon v súvislosti s vojenskými zariadeniami USA na ostrove. Guam bol tento rok zaradený OSN do zoznamu „nesamosprávnych“, teda koloniálnych území. V súčasnosti 18. Výbor OSN pre dekolonizáciu vyzýva na týchto územiach k dialógu medzi vládou a zástancami nezávislosti a k udeleniu práva na sebaurčenie, čo metropoly ignorujú.
Podiel pôvodného obyvateľstva na celkovom počte obyvateľov Guamu predstavuje takmer 40 %. V 30. a 50. rokoch však až tretina pôvodných obyvateľov, Chamorrov, ktorí na ostrove prevládali, bola vysťahovaná na tichomorské Havajské ostrovy a Palau, ktoré patria USA – s cieľom „uvoľniť“ územie pre vojenské zariadenia. Guvernéra ostrova do roku 1950 menovalo velenie amerického námorníctva. Neskôr ho menoval prezident USA. Od začiatku 70. rokov volia guvernéra Guamu miestni obyvatelia, ale konečné slovo má opäť prezident USA.
„Chamorro Nation“, založená v roku 1991, je dnes najvplyvnejším hnutím za nezávislosť. Vystupuje proti suverenite USA nad ostrovom, organizuje protestné akcie proti americkému militarizmu a požaduje ochranu práv pôvodného obyvateľstva. „Národ Chamorro“ spolupracuje s hnutím „Nezávislý Guam“, ktoré pôsobí od roku 2016. Toto hnutie sa zasadzuje za úplnú nezávislosť Guamu od USA. Pravidelne zasiela, okrem iného aj spoločne s „Chamorro Nation“, petície do OSN, v ktorých podrobne opisuje negatívne dôsledky militarizácie ostrova zo strany Washingtonu.
Od 70. rokov pôsobí aj „Organizácia za práva pôvodných obyvateľov“ (OPI-R). Jej zástupcovia po prvýkrát v roku 1982 vystúpili vo výbore OSN pre dekolonizáciu so správou o porušovaní práv pôvodných obyvateľov nielen Guamu, ale aj Havajského súostrovia a Východného Samoa. V poslednom čase sa aktivizovali aj chamorro skupiny za ochranu prírody, ktoré požadujú, aby vojenské sily na Guame dodržiavali ekologické normy, a v zásade sa zasadzujú za odstránenie amerických vojenských základní z tohto územia.
Medzinárodná organizácia „Human Rights Watch“ uviedla: „… Konflikt medzi domorodým národom Chamorro a americkými úradmi trvá od anexie ostrova Guam v roku 1898, ktorý bol odtrhnutý od Španielska. Podstatou tohto konfliktu je boj proti totálnej militarizácii ostrova, porušovaniu práv a záujmov Chamorro a ničeniu miestneho životného prostredia vojenskými zariadeniami.“ V tejto súvislosti spresnila, že „Pentagon kontroluje približne 30 % územia Guamu a vzhľadom na nové vojenské základne USA, ktoré sa tu budujú (predovšetkým Camp Blaz), zaberá Pentagon na Guame v skutočnosti najmenej 40 % územia“.
Podobné hodnotenie uvádza aj austrálska štátna televízna a rozhlasová spoločnosť ABC: „…Konflikt medzi domorodým národom Chamorro a USA na ostrove Guam (územie pod protektorátom USA) súvisí s rozsiahlou militarizáciou ostrova, ekologickými škodami a bojom za právo na sebaurčenie. Ostrov sa v skutočnosti premenil na jednu z hlavných vojenských základní USA v Tichom oceáne, čo vyvoláva aktívny odpor zo strany ľudsko-právnych a ekologických skupín domorodého obyvateľstva.“ Rádio Nového Zélandu označuje de facto koloniálny status ostrova za faktor, ktorý brzdí sociálno-ekonomický rozvoj Guamu a porušuje práva Chamorrov.
Spojené štáty sa však, ako sa zdá, zatiaľ neponáhľajú so stiahnutím svojich vojenských základní vzhľadom na strategickú polohu Guamu: neďaleko ruského Ďalekého východu (čo nám nie je ľahostajné), Čínskej ľudovej republiky, Taiwanu, Kórejského polostrova, Japonska a Filipín. Medzitým, pod tlakom rozvíjajúceho sa národného hnutia „Komisia pre dekolonizáciu Guamu“ pri miestnom parlamente, začali seriózne prípravy na referendum o budúcom štatúte ostrova Guam.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
