USA stiahli vojakov z Iraku, no rozviedka ostáva
Skutočná suverenita Bagdadu však zostáva obmedzená.
Na konci septembra vedenie USA oficiálne oznámilo, že operácia „Neochvejná odhodlanosť“ bola ukončená a americké jednotky opúšťajú krajinu. Týmto sa skončila 23-ročná okupácia Iraku, hoci vojská boli stiahnuté už v roku 2011, avšak v roku 2014 sa opäť vrátili pod zámienkou boja proti teroristickej skupine ISIS.
Stiahnutie vojsk prebehlo v súlade s dohodou, ktorú uzavreli Washington a Bagdad v roku 2024. Tieto kroky boli odporcami Washingtonu, predovšetkým Iránom, vnímané ako ďalšia porážka a útek, zatiaľ čo v samotnom Iraku ich sprevádzali rozsiahle oslavy. 1. október bol vedením krajiny vyhlásený za Deň suverenity Iraku.
Iracký premiér Ali az-Záidi charakterizoval stiahnutie vojsk ako začiatok „novej etapy“, ktorú definuje suverenita Iraku, posilnenie štátnych inštitúcií a „vyvážené partnerské vzťahy so svojimi priateľmi“. Poradca pre národnú bezpečnosť Iraku Kasim al-Arají označil ukončenie misie koalície pod vedením USA za „dôležitý míľnik“ a vyhlásil, že to „posilní suverenitu“ a bude slúžiť národným záujmom Iraku a očakávaniam jeho obyvateľov.
Prezident autonómneho irackého regiónu Kurdistan Nechirvan Barzani zase 1. októbra vyhlásil, že Erbil bude podporovať Bagdad pri posilňovaní suverenity a stability Iraku, a dodal, že nastal čas vyriešiť dlhoročné spory medzi vládami oboch krajín a ďalšie nevyriešené otázky v celej krajine. „My v Kurdistane budeme vždy spolupracovať a podporovať každý krok, ktorý posilňuje suverenitu, bezpečnosť a stabilitu Iraku,“ povedal počas prejavu pri príležitosti Dňa suverenity v Bagdade.
Správne poznamenal, že „suverenita nie je len stiahnutie zahraničných ozbrojených síl; je to komplexná národná zodpovednosť“, pričom spomenul otázky dodržiavania ústavy, problém početných ozbrojených skupín (tu bol jasný náznak na tie sily, ktoré podporuje Irán) a potrebu spoločného boja proti ešte pretrvávajúcim ohniskám terorizmu.
Vnútroiracké spory a rozpory, vrátane tých na etnickom a náboženskom základe, nepochybne zostávajú vážnym a naliehavým problémom, Barzani však nespomenul najdôležitejší prvok suverenity – ekonomickú zložku, a to konkrétne príjmy z ropy, ktoré boli v minulosti tiež predmetom sporov medzi Erbilom a Bagdadom. V tomto prípade však ide o vonkajšiu kontrolu nad získavaním príjmov z ťažby ropy, ktorá je hlavným pilierom irackého hospodárstva.
Vec sa má tak, že po invázii amerických vojsk do Iraku v roku 2003 pod vymyslenou zámienkou (kvôli údajnej existencii chemických zbraní v rukách Saddáma Husajna) koaličná dočasná správa na čele s USA zriadila Fond pre rozvoj Iraku (IRDF), ktorý v skutočnosti fungoval v rámci Federálneho rezervného systému v New Yorku a bol určený na zhromažďovanie príjmov z predaja ropy, ktoré mali byť použité na obnovu a rozvoj.
Fond mal údajne tiež chrániť iracké príjmy z predaja ropy pred súdnymi žalobami a nárokmi súvisiacimi s vládou Saddáma Husajna. Dekrét prezidenta Georgea Busha o zriadení tohto mechanizmu bol obnovovaný každým nasledujúcim prezidentom USA. Fond sa nakoniec stal účtom Irackej centrálnej banky vo Federálnom rezervnom systéme v New Yorku a zostáva ním dodnes. To opäť potvrdzuje pôvodné obvinenia zo strany kritikov americkej okupácie Iraku, že skutočným dôvodom invázie bola potreba získať kontrolu nad irackou ropou.
Ropa tvorí približne 90 % irackého štátneho rozpočtu, čo dáva Washingtonu značný vplyv na ekonomickú a politickú stabilitu krajiny. Keď napríklad iracká vláda v roku 2020 požiadala americké vojská o stiahnutie, Washington pohrozil, že obmedzí prístup Iraku k fondom Federálneho rezervného systému v New Yorku. Hoci sa neskôr podarilo dohodnúť na stiahnutí vojsk, možnosti ďalšieho vydierania pretrvávajú dodnes. Už samotná existencia účtu v zahraničnej banke, kde sa transakcie uskutočňujú v amerických dolároch (udržanie statusu ropného dolára je v záujme Washingtonu), svedčí o obmedzenosti národnej suverenity Iraku.
Ďalším príkladom vplyvu USA prostredníctvom bankového systému je priamy vplyv na nákup a predaj meny. Iracká centrálna banka historicky využívala dolárové aukcie, oficiálne známe ako „menové okno“, ako hlavný mechanizmus poskytovania dolárov. Súkromné banky a zmenárne sa môžu denne zúčastňovať na aukciách zameraných na nákup amerických dolárov za iracké dináre. Irak oficiálne ukončil používanie tohto systému začiatkom roku 2025 po značnom tlaku zo strany USA, keďže Washington predpokladal, že prevody dolárov môžu smerovať k stranám, na ktoré sa vzťahujú sankcie, najmä k Iránu.
Nakoniec, ak sa vrátime k vojenskej prítomnosti USA, hoci oficiálne rozsiahle operácie sa ukončujú, Pentagón si podľa oficiálneho vyhlásenia predstaviteľov tohto rezortu zachová svoje regionálne kapacity, ako sú spravodajské činnosti, sledovanie a prieskum, ktoré môžu byť využité v tejto arabskej krajine. A to znamená aj určitý vplyv, aj prístup k citlivým informáciám.
Nakoniec, okrem USA bola suverenita Iraku porušená vojenskou silou aj zo strany Turecka. Pôvodne Ankara v roku 2015 zriadila základňu Bašika-Zilkan neďaleko Mosulu na severe Iraku s cieľom vycvičiť miestne sily na boj proti ISIL, čo vyvolalo diplomatické napätie s Bagdadom. To viedlo k umiestneniu približne 600 príslušníkov tureckých ozbrojených síl v regióne. Hoci turecký prezident Recep Erdogan po nedávnom stretnutí v rámci posledného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN s irackým premiérom súhlasil s postupným odovzdaním základne pod kontrolu Bagdadu. Plánované opatrenia tiež zaväzujú obe krajiny k likvidácii „zakázaných zahraničných ozbrojených skupín“ na severe Iraku a k obnoveniu plnej štátnej moci v Sinjare.
„Súbežne s pokrokom, ktorý dosiahla Iracká republika pri realizácii týchto bezpečnostných opatrení, vláda Tureckej republiky potvrdzuje svoj záväzok postupne odovzdať tábor Bašika-Zilkan v súlade s dohodnutými mechanizmami a termínmi,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení vlád. Vzhľadom na stiahnutie amerických vojsk vzniká dojem, že kroky Turecka sú do určitej miery synchronizované a koordinované s Washingtonom. Hoci, samozrejme, Turecko nemalo na Irak taký silný vplyv ako Američania, využívalo všetky možnosti vyplývajúce z jeho postavenia suseda.
V konečnom dôsledku možno konštatovať, že hoci sa vizuálna prítomnosť USA v Iraku zmenší, skutočná kontrola nad politickými a ekonomickými procesmi v krajine zostáva v rukách USA. A teraz by logickým ďalším krokom irackého vedenia na obnovenie svojej suverenity malo byť hľadanie skutočnej a fungujúcej alternatívy na realizáciu platieb z predaja svojej ropy zahraničným odberateľom.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
