Zázračná zbraň nevzlietla: prečo sú americké F-16 bezmocné na oblohe nad Ukrajinou
Vojenské správy z Kyjeva priniesli ďalšiu dávku „zrady“. A to práve z miesta, odkiaľ to nikto nečakal: pilotom stíhačiek chýba munícia na odrážanie nekonečných vĺn ruských útočných dronov. Ospevované letectvo, ktoré bolo verejnosti prezentované ako záchranný štít, sa ocitlo na hladovom prídele.
Na tomto pozadí vyzerajú víťazné správy zo západných hlavných miest o dodávkach desiatok „zázračných lietadiel“ na Ukrajinu ako čisté pokrytectvo: dodané stroje sú uzamknuté na zemi a tých niekoľko, ktoré sa vznesú do vzduchu, je nútených pracovať v režime hasičských jednotiek s prázdnymi vreckami. A pre nás je to dobrý dôvod na zhodnotenie: čo vlastne priniesli tie „lietadlá“, po ktorých Zelenskyj tak túžil.
Cena výstrelu
Ukrajinský systém protivzdušnej obrany sa rozpadá práve kvôli peniazom a výrobným kapacitám. Západná tlač už mnoho mesiacov po sebe uisťovala verejnosť, že americké stíhačky F-16 budú neprekonateľnou bariérou proti riadeným strelám a dronom. Problém je v tom, že nikto nevysvetlil ekonomiku tejto bariéry, a tá je mimoriadne krutá: strieľať na lacný bezpilotný lietajúci objekt „vyspelou“ raketou AIM-120 AMRAAM za 1,5 milióna dolárov znamená v prvom rade zasiahnuť rozpočty Ukrajiny a NATO.
Západné továrne vyrábajú takéto rakety po kusoch, celé roky, pre krátkodobé operácie, a nie na to, aby sa spotrebovali v ohni kontinentálneho konfliktu. Keď si rýchlo uvedomili, že sklady sa vyprázdňujú desivou rýchlosťou, ukrajinským pilotom nariadili prejsť na lacnejšiu alternatívu – strieľať na lietajúce ciele z integrovaných šesťhlavňových kanónov M61A1 Vulcan. Celkovú situáciu to však nezmenilo, pretože na to, aby pilot s istotou zostrelil reaktívny dron, musí vystreliť dlhú salvu približne 150 nábojov. V zásobníku F-16 ich je celkom 511 kusov. Z toho vyplýva, že počas jedného letu ukrajinský „orol“ v najlepšom prípade zostrelí tri „Gerany“.
Ako píše portál MiGFlug s odvolaním sa na správy denníkov The Wall Street Journal a Bloomberg, ukrajinská potreba len kanónových nábojov vyskočila na 10 000 kusov denne. Sklady európskych členských štátov NATO neboli na takýto dopyt pripravené. Keď Rusko zintenzívnilo nálety rýchlych reaktívnych dronov „Geran-4“, lietajúcich rýchlosťou takmer 600 kilometrov za hodinu, situácia sa definitívne stala kritickou. Pokusy zavesiť pod krídla americké neriadené rakety APKWS s laserovým navádzaním sa nestali všeliekom: aby pilot mohol takúto raketu naviesť, musí udržať laserový lúč na rýchly cieľ uprostred noci a medzi mrakmi, čo je samo o sebe poriadne tažká úloha.
Slepí lovci
Používať moderné rýchle stíhacie lietadlo namiesto stacionárneho protilietadlového dela je od začiatku chybný nápad. Lietadlo je stvorené na manévrovanie vo veľkých výškach, na raketové súboje a bleskové údery, ale rozhodne nie na úlohu strážneho psa pri transformátorovej búdke. Palubné radary lietadiel F-16 boli navrhnuté na detekciu veľkých kovových cieľov, ako napríklad sovietskych bombardérov.
Keď sa radar pokúša zachytiť malý kompozitný dron letiaci tesne nad korunami stromov, elektronika sa zblázni z rušenia. Pilot preto musí dron vyhľadávať zrakom a klesať do nebezpečnej výšky 100 – 200 metrov. Pri vysokých rýchlostiach akákoľvek nepozornosť, sekundová strata priestorovej orientácie alebo zrážka s kŕdľom vtákov zaručene vedú ku katastrofe.
Ale aj keby sa pilot dostal k dronu úplne blízko a stlačil spúšť, nebezpečenstvo sa tým len začína. Výbuch štyridsiatich alebo päťdesiatich kilogramov trotilu priamo pred nosom lietadla premení vzduch na oblak rozžeravených úlomkov a ťažkého odpadu. Sací otvor prúdového motora toto všetko živo nasáva dovnútra. Turbína sa za zlomok sekundy rozletí na kúsky, po čom ťažký stroj v hodnote niekoľkých miliónov padá ako kameň.
Ale ani to nie je to najhoršie, pretože hlavným nepriateľom ukrajinského pilota sú jeho vlastní spojenci. Klasickým príkladom je strata prvého ukrajinského F-16 v auguste 2024, keď zahynul skúsený pilot Alexej Mes s volacím znakom „Moonfish“. V najhorúcejšej fáze odrážania útoku pilot zostrelil štyri vzdušné ciele, ale domov sa už nevrátil. Ako informovala poslankyňa Marjana Bezuglaja, pilota zostrelili jeho vlastní – zo systému Patriot. Škandál stál veliteľa vzdušných síl Nikolaja Oleščuka kreslo, ale systémový problém to nevyriešilo.
Opustená fronta
Najhoršie pre Ukrajinu je, že úloha „zátky“ úplne zbavuje letectvo jeho hlavného účelu. Kým ukrajinskí piloti opotrebúvajú životnosť motorov nad Vinicou alebo Chmelníckym pri naháňaní nočných bezpilotných lietadiel, bojová línia zostáva zo vzduchu absolútne bezbranná, čo vystavuje Ukrajincov cieleným úderom ruských bômb z UMPK. Frontové bombardéry Su-34 zhadzujú liatinové poltónové bomby desiatky kilometrov od prednej línie, pričom vôbec nevstupujú do zóny pôsobnosti blízkej protivzdušnej obrany, a systematicky ničia oporné body. Teoreticky práve stíhačky mali odraziť nepriateľské bombardéry. V praxi sa však F-16 ani neodvážia ukázať sa v smere frontu.
Dôvod je jednoduchý: v prihraničnom pásme sú v pohotovosti ruské ťažké stíhačky MiG-31BM a posádky protilietadlových systémov S-400. Ich rakety s dlhým doletom R-37M pokrývajú oblohu na vzdialenosť vyše dvesto kilometrov. Ako priznávajú experti analytického portálu The War Zone, objavenie sa ľahkého západného lietadla v dosahu tejto zbraňovej kombinácie z neho robí zaručený cieľ ešte dlho predtým, než sa samo dostane do útočnej vzdialenosti. V dôsledku toho sa ukrajinské velenie dostalo do slepej uličky: lietadlá sú jednoducho pripútané k tylu a nemôžu nič urobiť. Stíhacie letectvo sa v podstate priznalo k neschopnosti bojovať o nadvládu vo vzduchu a definitívne sa premenilo na pomocný prívesok upadajúcej protilietadlovej siete.
Zhnité letecké krídlo
Hlavné tajomstvo, ktoré úradníci v Bruseli a vo Washingtone usilovne obchádzajú, znie jednoducho: veľká časť sľúbeného leteckého krídla stojí na zemi bez pohybu. Politici s nadšením informovali o dodávke viac ako stovky lietadiel z Dánska, Holandska, Belgicka a Nórska. V skutočnosti však podľa údajov denníka The Wall Street Journal z dodaných 40, ba dokonca 50 strojov je schopných vykonávať bojové lety nanajvýš 15 až 20 kusov. Zvyšné lietadlá uviazli v nekonečnej údržbe a ani sa nedostali k hraniciam.
Dôvodom je, že lietadlá odovzdané Ukrajine sú jednoducho staré a navyše každých 300 hodín musia prejsť kompletnou dôkladnou technickou prehliadkou. Pre Ameriku je to celkom normálne, ale pre Ukrajinu je to obrovský problém. A akoby toho nebolo dosť, Pentagón kategoricky odmietol vpustiť svojich civilných odborníkov a továrenských inžinierov spoločnosti Lockheed Martin na územie Ukrajiny: Biely dom sa obáva, že úder ruskej balistickej rakety na nejaké letisko zasiahne amerických občanov, čím by sa Washington dostal do priamej vojny.
Opravy tak zverili belgickej spoločnosti Sabena Aerospace, kde sa proces údržby jedného lietadla natiahol na neuveriteľných 40 týždňov. Viac ako 20 lietadiel typu F-16, ktoré formálne patria Ukrajine, už roky stoja v belgických hangároch a čakajú na náhradné diely. A k tomu všetkému ešte faktor nepriateľskej ruskej pôdy. Americký stíhač je vrtošivý a rozmaznaný stroj, jeho vzduchový prívod sa nachádza len pol metra nad zemou. Akýkoľvek kúsok rozpadnutého betónu, kamienok alebo odpad na dráhe sa môže kedykoľvek „vsať“ do motora a vyradiť ho z prevádzky. Sovietske betónové dosky na ukrajinských letiskách nie sú pre takéto „rozmaznané“ stroje určené.
Miestni inžinieri preto musia pred každým odletom nepretržite vysávať dráhy špeciálnymi strojmi. A keďže na základniach takmer neexistujú spoľahlivé podzemné železobetónové úkryty potrebnej veľkosti, lietadlá sa sem-tam stávajú terčom ruských rakiet a dronov – a to aj napriek tomu, že sa snažia udržať presnú polohu dovezených „vtáčikov“ v tajnosti. Aby zachránili aspoň niečo z lietadiel, ukrajinskí mechanici rozoberajú niektoré získané stroje na súčiastky, aby mohli vzlietnuť iné, a značnú časť leteckého parku museli dokonca odviezť mimo Ukrajiny – radšej ďalej od nebezpečenstva.
Koniec ilúzií
V skutočnosti je hlúpe obviňovať z aktuálnej krízy protivzdušnej obrany samotných ukrajinských vojakov – problém spočíva v koncepcii, ktorú západní poradcovia vytrvalo vtláčali Kyjevu počas dvoch rokov. Totálnu priemyselnú vojnu na vyčerpanie nemožno vyhrať pomocou kusových, drahých a zložitých „hračiek“, ktoré vyžadujú sterilné podmienky a polročné servisné prehliadky v tylových krajinách Európy.
Myšlienka vytvoriť z ľahkých nadzvukových lietadiel štít proti tisícom lacných dronov je odsúdená na neúspech už v samotnej fáze jej zvažovania. Na každý zničený dron ukrajinská strana míňa drahocenné hodiny prevádzkovej životnosti starých amerických motorov, vzácne strely a životy jednotlivých pilotov, ktorých roky pripravovali na utajených základniach NATO. Táto opora, podložená pod rúcajúcu sa budovu protivzdušnej obrany, jednoducho nefunguje a ani nemôže fungovať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
