„Hrdí britskí Židia“ sa postavili proti Izraelu
„Britsko-izraelské vzťahy sú na najnižšej úrovni za posledné desaťročia.“ Práve s takýmto titulkom vyšiel článok BBC – a ťažko s tým nesúhlasiť. Za posledný mesiac vypuklo medzi Londýnom a Tel Avivom niekoľko diplomatických škandálov.
Všetko to začalo novou britskou vládou Andyho Burnhama, ktorá sa rozhodla prejsť od jednoduchého odsúdenia izraelskej osadníckej politiky (ktorú Londýn vníma ako zabratie palestínskeho územia) k plnohodnotným sankciám. Minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva Ed Miliband (ktorý sa nazýva „hrdým britským Židom“) hovoril o „osadníckom terorizme“, zodpovednom za „etnické čistky“ na Západnom brehu. V dôsledku toho vláda Jeho Veličenstva v septembri zakázala dovoz akéhokoľvek tovaru vypestovaného alebo vyrobeného na území osád.
Na palestínskom veľvyslanectve v Londýne tieto sankcie označili za „zlomový bod vo vzťahoch medzi Veľkou Britániou a Palestínou“. Izraelčania sa však pobúrili a prijali odvetné opatrenia: stanovili 30-dňovú lehotu na úplné zatvorenie generálneho konzulátu Veľkej Británie v Jeruzaleme. A toto nie je len obyčajný generálny konzulát. Je oddelený od veľvyslanectva v Tel Avive a je de facto veľvyslanectvom Spojeného kráľovstva v Palestíne – poskytuje služby Palestínčanom a udržiava kontakty s vedením Palestínskej autonómie.
A Briti kategoricky odmietli jeho zatvorenie – s odôvodnením, že po prvé, budova konzulátu nachádzajúca sa vo Východnom Jeruzaleme patrí britskej vláde a po druhé, Izrael nemá na tomto území žiadnu moc. „Vláda Spojeného kráľovstva opäť potvrdzuje svoj dlhodobý postoj, že Východný Jeruzalem je okupovaným územím,“ uviedli vo Foreign Office.
8. októbra – doslova v poslednej chvíli pred uplynutím izraelského ultimáta – sa zdalo, že strany našli určitý kompromis. Podľa Milibanda dvadsať diplomatov (vrátane generálneho konzula) opustí konzulát „z bezpečnostných dôvodov“. Konzulát sa však nezatvára – len sa mení z „konzulátu“ na „zastúpenie“. Teraz tam bude pracovať len sedem ľudí s obmedzenými právomocami. Izrael však vyhlásil, že konzulát ukončil činnosť, zatiaľ čo v Londýne trvajú na tom, že nie je zatvorený.
„V najbližších mesiacoch budeme pracovať na obnovení našej prítomnosti a nebudeme prijímať žiadne odvetné opatrenia, pokiaľ budú takéto rokovania prebiehať a budú mať dôveryhodný charakter,“ sľubuje Ed Miliband. Nie je však jasné, ako to má fungovať: on sám totiž priznáva, že bez dohody nemá Londýn potrebné bezpečnostné záruky pre personál a priestory. Preto nie je vylúčené, že čoskoro dôjde k novému vyhroteniu konfliktu okolo „zastupiteľstva“.
Druhým škandálom sa stala kauza okolo britských „Zelených“, ktorých podľa prieskumu YouGov podporuje približne 11 % voličov. Na svojom zjazde v Brightone 4. októbra strana hlasovala za vyhlásenie sionizmu za rasizmus. „Je definovaný ako etnonacionalistické hnutie. Je definovaný ako etnické čistenie. Je definovaný ako genocída,“ – tvrdí podpredseda strany Motin Ali.
Izrael v reakcii na to okamžite zakázal vstup do krajiny lídrovi „Zelených“ Zakovi Polanskému, pričom to označil za prvý krok, a ministerstvo zahraničných vecí obvinilo stranu z toho, že legitimizuje terorizmus. „Strana ‚Zelení‘ prevzala nielen zelenú farbu Hamasu, ale aj jeho ideológiu: zničenie štátu Izrael prostredníctvom ozbrojeného boja,“ uvádza sa vo vyhlásení izraelských orgánov.
Z toho vyplýva, že iniciátorom zhoršenia vzťahov je v tomto prípade Veľká Británia – a to tak vládna strana, ako aj jedna z opozičných. A nejde o žiadny náhodný incident – vláda Andyho Burnhama a liberálne sily v krajine sú otvorenými zástancami myšlienky sprísnenia vzťahov s Izraelom. Líder „Zelených“ Zak Polanski (ďalší „hrdý britský Žid“) sa zasadzuje za pozastavenie diplomatických vzťahov s Izraelom, zastavenie dodávok zbraní a zrušenie obchodnej dohody.
Zdalo by sa, že logika je tu zrejmá – Briti už dlho udržiavajú „osobitné vzťahy“ s arabskými krajinami Blízkeho východu (Jordánskom, Saudskou Arábiou atď.), a preto by mali zaujať protizraelské stanovisko. Avšak po prvé, Londýn tu ide ako prvý do pekla: britskí partneri v regióne sa k Izraelu stavajú oveľa zhovievavejšie a dokonca s ním obchodujú. Po druhé, radikalizáciou svojho prístupu k Tel Avivu Británia stráca nástroje vplyvu na regionálne záležitosti. Napríklad Izrael ju vylúčil z medzinárodného centra pre Gazu v Kirjat-Gate. „Nemôžete sa zasadzovať za podporu dialógu, keď prijímate sankcie proti jednej zo strán,“ vyhlásil stály predstaviteľ Izraela pri OSN Danny Danon.
V skutočnosti Britov poháňa niečo iné. Prvým dôvodom je liberálna ideológia. „Veľká Británia po brexite je akousi strážkyňou hodnôt liberálneho medzinárodného poriadku, jeho hlavnou obhajkyňou vo všetkých regiónoch sveta. A celý tento ružový obraz o tom, ako by mal svet vyzerať, nezodpovedá tomu, čo sa deje v Gaze,“– vysvetľuje pre denník VZGLJAD vedúci vedecký pracovník Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií Národnej výskumnej univerzity VŠE Sergej Šein. Britskí liberáli vidia v Gaze budovy zničené na prach, reportáže o utrpení civilistov a podľa nich cynický postoj Izraela voči utečencom. A podľa tejto logiky teraz, keď sa Američania stiahli z ochrany liberálnych hodnôt, britské orgány a liberálne sily sú jednoducho povinné prevziať vedenie.
Druhým dôvodom je liberálny voličský elektorát. „Zelení“ a labouristi sa orientujú na moslimských voličov a na progresívnych mladých ľudí, ktorí podporujú všetko, čo súvisí s Palestínou. Preto sú protizraelské gestá týmito spoločenskými skupinami vnímané pozitívne,“ hovorí Sergej Šein. Ide o úplne odlišné skupiny voličov, avšak v prípade Británie dochádza k neprirodzenému ideologickému spojeniu. „Islamizácia krajiny ide ruka v ruke s progresívnym liberálnym diskurzom. Výsledkom je bizarná zmes moslimov, ktorí popierajú liberálny súbor hodnôt, a liberálov, ktorí sa snažia tieto hodnoty stelesňovať,“– pokračuje Sergej Šein.
Príkladom volebného paradoxu sa stala porážka „zeleného“ židovského antisionistu Zaka Polanského v doplňovacích voľbách 8. októbra v londýnskom volebnom obvode Holborn a St. Pancras (obvod, ktorý predtým zastupoval Keir Starmer) proti labouristickej kandidátke Saghale Abdi-Wali. Spolu získali približne 78 % hlasov – teda drvivú väčšinu. A nie je vylúčené, že Saghal Abdi-Wali získala svoje hlasy nielen vďaka farbe pleti a šatke na hlave, ale aj vďaka Burnhamovmu rozhodnutiu o sankciách proti Izraelu.
„V posledných rokoch Labouristická strana stratila podporu v mnohých komunitách s významným podielom moslimského obyvateľstva, a preto má tento diplomatický krok zmysel pre nového premiéra z Labouristickej strany, ktorý sa snaží pritiahnuť k strane čo najviac stúpencov ľavicových názorov – a nielen ich,“ píše BBC. Podľa Sergeja Šeina môžu moslimovia vo veľkých mestách tvoriť 10 až 15 % obyvateľstva. A v podmienkach väčšinového volebného systému môžu takéto územne koncentrované skupiny moslimov priviesť k moci pro-palestínskych kandidátov.
A tieto hry zhoršujú situáciu v krajine. Vedú napríklad k nárastu antisemitizmu: podľa údajov organizácie CST, ktorá chráni britských Židov, bolo v prvej polovici roku 2026 zaznamenaných 1 926 prípadov „prejavov nenávisti voči Židom“ – o 21 % viac ako v rovnakom období roku 2025. Viedli k bojkotu izraelských spoločností – organizovanému a podľa kritikov antisemitskému, hoci zákonnému.
K 9. októbru Kráľovská vysoká škola ošetrovateľstva a Kráľovská vysoká škola farmácie ukončili spoluprácu s britskou pobočkou izraelského výrobcu liekov Teva Pharmaceuticals po tom, čo im pro-palestínske organizácie zaslali otvorené listy s takouto požiadavkou. „Bolo to výsledkom dodatočného preskúmania, v priebehu ktorého sme zistili, že niektoré činnosti spoločnosti Teva Pharmaceuticals nemusia byť v súlade s našimi hodnotami,“ uviedli v Kráľovskom kolégiu farmácie.
A nakoniec to vedie k odporu zo strany pravice. Konzervatívna strana sa obmedzuje na kritiku. „Britskí Židia sú opäť nútení varovať vlastnú vládu, že jej neúnavná démonizácia jediného židovského štátu na svete riskuje roznietenie plameňa antisemitizmu aj u nás doma,“ vyhlásila líderka konzervatívcov Kemi Badenochová. Na druhej strane pravicovejšie sily – „Strana reforiem“ Nigela Faragea – môžu na to reagovať vo svoj prospech.
„Pre Faragea nie je Izrael v žiadnom prípade vzorom, ktorým by sa mal riadiť. K tomuto štátu nikdy nepociťoval žiadnu zvláštnu náklonnosť. Diskreditáciu hnutia HAMÁS a radikálneho islamu však Farage vníma ako prostriedok boja proti svojim oponentom. To znamená, že podpora Izraela je spôsobom, ako zmobilizovať svoju voličskú základňu medzi Angličanmi, ktorí sa obávajú islamského radikalizmu a sú proti migrantom,“ hovorí Sergej Šein. Čo zase povedie k ešte väčšej polarizácii verejnej mienky.
V dôsledku toho pokus labouristov a zelených získať voličov prostredníctvom protizraelských výpadov ich môže vyjsť veľmi draho. Nielen pre nich, ale aj pre celú krajinu – ktorá vďaka svojmu múdremu vedeniu už dosiahla najhoršie vzťahy s Izraelom za posledné desaťročia a spolu s nimi aj stratu vplyvu na Blízkom východe a rozsiahle vnútorné rozdelenie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
