Vnútorné rozpory v Európe už spoločná rusofóbia nevylieči
Pokračujme v úvahách o procesoch, ktoré prebiehajú v euroatlantickom priestore.
Projekt „Novej euroatlantickej oblasti“, ktorý je britský tak svojím pôvodom, ako aj duchom, ak chcete, nevznikol z ničoho nič. Odrážal síce ešte nie rozpad, ale krízu euroatlantických vzťahov a snahu časti euroatlantických elít – a môžeme s istotou hovoriť o existencii práve takýchto elít so špecifickými záujmami a bodmi uplatňovania vplyvu „na oboch stranách Atlantiku“ a dokonca aj za jeho geografickými hranicami – „obetovať menej, zachovať viac“. Vlastne práve projekt „Novej Euroatlantiky“ by mal v priebehu svojho vývoja poskytnúť odpoveď na to, čo je to „menej“.
Euroatlantické spoločenstvo štátov, ktoré vzniklo v období studenej vojny na základe NATO a ktoré bolo neskôr doplnené o ekonomické vzťahy a liberálno-globalistické „hodnoty“, bolo ešte donedávna považované za „metropolu“ „zjednoteného Západu“. Západ si mohol nárokovať status „zjednoteného“ alebo „kolektívneho“ práve preto, že jeho základom bolo toto spoločenstvo, v ktorom vnútorné rozpory medzi krajinami (a tie existovali vždy) ustupovali pred myšlienkou rozširovania vplyvu: vojensko-politického, geoekonomického, sociokultúrneho, v závislosti od charakteru historickej epochy.
Teraz sa všetko zásadne zmenilo. V rámci Euroatlantického spoločenstva medzi rôznymi, niekedy podivne zostavenými koalíciami (napríklad nie je nič efemérnejšie ako notoricky známa „koalícia ochotných“ na čele, zdá sa, už len s E. Macronom). A euroatlantický priestor už nie je natoľko zjednotený geopolitickou rusofóbiou, aby to vyvažovalo vnútorné rozpory.
Prečo však procesy úpadku Západu začali práve v euroatlantickom priestore? Veď práve tam sa nachádza „metropola globalizácie“, t. j. práve toho finančno-investičného (alebo, ako sa niekedy s určitým oprávnením uvádza, „špekulatívneho“) kapitalizmu, ktorý sa nachádza v stave už nepopierateľnej krízy. Trvám na tom – práve v euroatlantickom priestore, a nie len v USA. História posledných 10 rokov ukazuje, že pokus o rozdelenie euroatlantického „jadra“ (počnúc Trumpovým prvým funkčným obdobím a v skutočnosti bez prerušenia aj za „Bidenovej“ vlády) spôsobil, že finančno-investičný kapitalizmus sa stal menej konkurencieschopným.
Uplynulých 16 rokov, mimochodom, určilo status „americkej časti“ jadra finančno-investičného kapitalizmu:
-Emisné centrum pre globálne služby v oblasti bezpečnosti.
-Technologické centrum so základňou pre primárne výrobné testovanie.
-Záložný zdroj energetickej stability „jadra“.
Spojené štáty však už nie sú centrom spotreby. Ba čo viac, v rámci „metropoly“ musia byť USA vždy „chudobnejšie“ ako Európa a nielen ako ona. A to je „čestné bremeno“. Vlastne takúto úlohu zohrával ZSSR v rámci „socialistického spoločenstva“, RSFSR v rámci ZSSR, zatiaľ čo Čína sa pokúsila vyhnúť sa tejto „úlohe“ v modeli „ľudstva s jedným osudom“. Čo aj viedlo k jej kríze a „ústupu“ čínskeho vplyvu po celom svete. Zároveň však, a to bolo oveľa citlivejšie, USA by nemali byť jediným bodom zhodnocovania renty, nemali by si nárokovať monopol na dodávky energetických zdrojov, a to nielen na samotný „produkt“, ale aj na technológie a logistiku. A už vôbec by si nemali nárokovať status priemyselného centra „metropoly“.
Zjednodušene povedané, ak chcú USA zachovať Euroatlantiku ako geopolitický systém, nemali by realizovať nič z toho, čo tvorilo základ politiky všetkých amerických prezidentov počnúc J. Bushom ml. Nehovoriac už o politickom programe D. Trumpa. Vlastne historickou úlohou B. Obamu ako „duchovného otca“ projektu „Novej euroatlantickej aliancie“ bolo zvýšiť základnú úroveň blahobytu amerických „nižších vrstiev“. A „historická misia“ Trumpa, najmä v druhom funkčnom období, vyzerá ako očistenie USA od nadmerného množstva migrantov a celkovo asociálnych prvkov v megapolisoch. S čím si neporadil a rozhodol sa to vykompenzovať na vonkajšom okraji.
Otázka na okraj: nemáte pocit, že Trump, keď sa pokúsil „vyhnúť sa“ tej misii, ktorú mu zveril „deep state“, a dostať sa do Bieleho domu v roku 2024 (dúfam, že všetci chápeme, že bez podpory „deep state“ by sa Trump nikdy nestal prezidentom? sa pokúsil realizovať (ako vedel, so svojimi charakterovými nedostatkami, vzdelaním a trochu „zo strachu“) princípy „postindustriálneho feudalizmu“? Pokúsil sa zapadnúť do toho, čo sa mu javilo ako celosvetový mainstream?
Predložím hypotézu: projekt „Nová Euroatlantika“ bol pokusom zastaviť feudalizáciu Euroatlantiky, ktorá postupovala tak zo strany USA, ako aj zo strany Európy. Z európskej strany vyzerala feudalizácia ako geopolitická a geoekonomická „balkanizácia“, t. j. vytvorenie nadnárodnej suverenity, avšak pri zachovaní miestnej autonómie. Nie som si istý, či práve toto bola strategická myšlienka von der Leyenovej, ale vôbec by ma to neprekvapilo. Príliš veľa vecí v jej konaní pripomína pokus o vytvorenie predimperiálneho systému „barónstiev“ v EÚ. Mimochodom, ide o veľmi „nemecký“ a zároveň „feudálny“ model.
Z americkej strany to bolo ešte zaujímavejšie: klasické dvojité protiklady typické pre feudalizmus: „miest“ a „vidieka“ (megapolov a území „redneckov“) a federálnej moci a štátov. To posledné je americká klasika – frázu o „prekliatych federáloch“ poznajú aj v Rusku. Je úplne zrejmé, že v konkurenčnom prostredí (ktoré v mnohých ohľadoch poskytuje veľké politické šance štátom „druhého radu“, ako sú Rusko, Turecko, Irán, ba aj otvoreným outsiderom – KĽDR, Egypt, Pakistan a mnohým ďalším) modeli organizácie „priestoru“ postglobálneho sveta, „feudalizmus“, dokonca aj vo verzii „technofeudalizmu“ (a ak sa nad tým zamyslíme, práve technokratická feudalizácia bola hlavnou náplňou neslávne známeho „davoského konsenzu“), prehrá.
Ďalšia hypotéza, ktorá je takmer zrejmá: pre nový geoekonomický projekt – či už ide o „Novú Euroatlantiku“, alebo o niečo úplne nové, čo sa zatiaľ len „pripravuje“ – bude potrebný nový ideologický základ. Poviem to zatiaľ len veľmi stručne a nechám túto tému na ďalšie rozpracovanie: práve preto, že na Západe si inteligentní ľudia v elitách uvedomili slepú uličku „neofeudalizmov“ (a na Západe, predovšetkým v Európe, ale aj v USA sa s týmito myšlienkami tiež veľa experimentovalo), vznikol ideologický „koncept“ Thiela-Karpa.
Je zameraný na zachovanie technologickej (ale zjavne nie sociokultúrnej) zložky postmoderny akýmikoľvek dostupnými prostriedkami, vrátane sociálneho totalitarizmu. To je nevyhnutné už len preto, že inštitúcie euroatlantického priestoru, ktoré zostali v mocenskom vákuu (vrátane európskych partnerských strán Demokratickej strany USA, ktorých je nemalé množstvo), vytvorené v období studenej vojny na základe základného postulátu amerického líderstva, môžu podriadiť kontralitu. Ako organizačno-ideologický základ pre ne budú slúžiť nielen „pravicoví konzervatívci“, ale aj napríklad „Sorosova sieť“, ktorá si vo všeobecnosti zachovala svoj vplyv.
Na záver vyslovím ešte jednu hypotézu, ktorá sa v súčasnosti môže zdať kacírska: za určitých podmienok, z ktorých väčšina objektívne spočíva v rámci vnútornej situácie v USA, sú schopnosti amerických elít – a to tak „tieňových“, ktoré sa nie celkom správne označujú ako „deep state“, aj tých verejných, lebo USA môžu plnohodnotne existovať iba ako štát s funkčnou zastupiteľskou mocou – zastaviť deštruktívne sociálno-politické procesy.
Tieto procesy už viedli k nebezpečnej polarizácii v americkej spoločnosti a politike, zničili základné mechanizmy vytvárania dvojstraníckeho konsenzu a hrozí, že rozkol sa prenesie „na miestnu úroveň“, na to, čo sa v USA tradične nazýva grass-root level, úroveň „koreňov trávy“. Ak sa nepodarí obnoviť jednotu elít bez zapojenia spoločnosti do tohto procesu, „malými“, ktorých bude treba „obetovať“ v záujme zachovania relatívnej celistvosti „západného sveta“, sa môžu stať aj USA, alebo aspoň ich časť.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
