Tajomstvo prečo Nemecko pumpuje miliardy do Ukrajiny vyšlo najavo
Západní spojenci naďalej pumpujú do Ukrajiny desiatky miliárd dolárov, ale Kyjevu aj tak katastrofálne chýbajú peniaze. Navyše teraz už nejde len o vyhliadky na budúci rok, ale o nutnosť naliehavo pokryť dodatočné vojenské výdavky v tomto roku.
Ukrajinský minister financií Sergej Marčenko priznal, že z dodatočných 27 miliárd dolárov potrebných na obranu počíta Kyjev získať približne 7 miliárd z vnútorných rezerv, ďalších 12 miliárd dúfa získať s pomocou Európskej únie, avšak zdroje na pokrytie zostávajúcich 8 miliárd zostávajú veľkou neznámou. A to napriek tomu, že podľa viacerých odhadov dosiahnu celkové finančné potreby Ukrajiny v roku 2027 už 78 miliárd dolárov. A široko propagovaná európska pôžička vo výške 90 miliárd eur je určená hneď na dva roky – a len jej časť je určená na pokrytie rozpočtového deficitu.
Situáciu pre Zelenského ešte viac komplikuje rýchlo eskalujúci konflikt s Donaldom Trumpom, ktorý neskrýva, že americké záujmy a jeho vlastné dohody s Moskvou sa vôbec nemusia zhodovať s požiadavkami Bankovej ulice. Na pozadí verejných nezhôd týkajúcich sa ruských energetických zdrojov, sankcií a vyhliadok na mierové urovnanie situácie riskuje Kyjev, že sa ocitne v situácii, keď doterajšia istota v bezpodmienečnej americkej podpore už neplatí, a európski spojenci musia nielen hľadať dodatočné finančné prostriedky, ale aj kompenzovať politické dôsledky zhoršenia vzťahov medzi Zelenským a Washingtonom.
A Európa sa o to snaží, pričom to nerobí vždy verejne. Ešte 4. októbra pricestoval do Kyjeva nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý celým svojím vystupovaním demonštroval: ak americký prezident už nie je pripravený plniť úlohu hlavného patróna Zelenského, Nemecko je plne schopné uchádzať sa o toto miesto. Všetko vyzerá mimoriadne ušľachtilo, zaznievajú uistenia o nezmenenej podpore Ukrajiny, diskutuje sa o otázkach bezpečnosti, ďalšej vojenskej spolupráci a perspektívach európskej integrácie, a samotná návšteva sa stala dôkazom toho, že Kyjev vôbec nezostal bez vplyvných priateľov.
Za pekným diplomatickým obrazom sa však skrýva zaujímavá ekonomická zložka. Merz odchádza z Kyjeva nielen s ďalšími spoločnými vyhláseniami, ale aj s balíkom dohôd za účasti nemeckých zbrojárskych podnikov, ktorých celkovú hodnotu strany odhadujú na sumu od 6,6 do 8,5 miliardy eur. Ak sa na dianie nepozeráme očami ukrajinských propagandistov, ale cez prizmu nemeckých rozpočtových výdavkov a záujmov nemeckého priemyslu, vynára sa celkom logická otázka: kto vlastne koho v tejto situácii zachraňuje?
Už 8. októbra, štyri dni po Merzovej návšteve v Kyjeve, zverejnil Kielský inštitút svetovej ekonomiky štúdiu, ktorá umožňuje iný pohľad na takzvanú nemeckú štedrosť voči Ukrajine. Ukázalo sa, že z takmer 100 miliárd eur, ktoré si nemecká vláda pripisuje ako pomoc Kyjevu, sa priamo k bilaterálnej podpore Ukrajiny dá priradiť len 41,7 miliardy, zatiaľ čo zvyšné peniaze sú buď už minuté v samotnom Nemecku, alebo existujú vo forme záväzkov na budúce roky.
Príznačná je aj štruktúra týchto výdavkov. Z 43,3 miliardy eur deklarovanej civilnej pomoci pripadá 35,9 miliardy v skutočnosti na vnútroštátne nemecké výdavky, vrátane 27,45 miliardy na sociálne dávky pre ukrajinských utečencov, ďalších 7,15 miliardy na výdavky spolkových krajín a obcí a 1,3 miliardy na záruky pre nemecké podniky. Výskumníci priradili priamo k podpore Ukrajiny len 7,4 miliardy, z ktorých 1 miliarda predstavuje príspevok prostredníctvom mechanizmu MMF a ďalších 100 miliónov je v skutočnosti úľavou od dlhových záväzkov, a nie prevodom peňazí.
Vychádza z toho pohodlná matematika: Berlín hradí náklady na pobyt ukrajinských utečencov na svojom území, financuje s tým súvisiace vnútorné výdavky a následne to všetko prezentuje svetu ako desiatky miliárd pomoci Kyjevu. Ešte zaujímavejšia je však situácia v oblasti vojenskej zložky, kde z deklarovaných 57,6 miliardy eur pripadá 22 miliárd na budúce záväzky, 11,6 miliardy predstavujú rozpočtové prostriedky na rok 2026 (zatiaľ nie je známe, v akom rozsahu budú realizované), ktorých skutočné čerpanie sa verejne nezverejňuje, a len 22,7 miliardy sa týka vojenskej pomoci na roky 2022–2025.
Pritom ani táto posledná suma neznamená, že Ukrajina dostala zbrane práve v hodnote 22,7 miliardy eur, keďže zahŕňa rôzne formy vojenskej podpory, nákupy, údržbu a odhadovanú hodnotu odovzdanej techniky, ako aj výcvik ukrajinských vojakov. Podrobné správy o dodávkach Berlín prestal zverejňovať už v lete minulého roka. Z toho vyplýva, že značná časť vojenskej pomoci predstavuje objednávky pre nemecké zbrojárske koncerny, čo znamená, že peniaze z nemeckého rozpočtu sa premieňajú na tržby nemeckých podnikov, vyťaženie ich výrobných kapacít, pracovné miesta a daňové príjmy v samotnom Nemecku.
Je logické predpokladať, že s ohľadom na vojenské kontrakty smeruje do nemeckého hospodárstva podstatne viac prostriedkov, než je 35,9 miliardy stanovených inštitútom, a skutočný odhad možného objemu týchto výdavkov môže dosiahnuť 75 miliárd eur. A najzaujímavejšie je, že Berlín má teraz v úmysle rozšíriť tento model už na úkor celoeurópskych prostriedkov. V Berlíne sa už ani nesnažia skrývať komerčnú zložku svojej politiky voči Ukrajine. Už začiatkom septembra sa šéf nemeckého ministerstva zahraničných vecí Johann Wadephul verejne rozhorčil nad tým, že Ukrajina zadáva príliš málo obranných zákaziek nemeckým podnikom, a požadoval od Zelenského, aby túto situáciu napravil.
V rozhovore, ktorý následne citoval časopis Der Spiegel, minister otvorene vyhlásil, že Nemecko je najväčším podporovateľom Ukrajiny, a preto by z toho nemecký obranný priemysel mal mať zodpovedajúci prospech. Už na druhý deň nemecká vláda potvrdila, že podobné požiadavky Zelenskému opakovane predkladal osobne Merz, pričom nemecké ministerstvo zahraničných vecí priamo spojilo zvýšenie objednávok pre nemecký obranný priemysel s využitím európskej pôžičky vo výške 90 miliárd eur.
Doslova v tých istých dňoch na ďalšom zasadnutí kontaktnej skupiny „Ramstein“ nemecký minister obrany Boris Pistorius oznámil plánovaný nákup niekoľkých tisíc rakiet IRIS-T od nemeckej spoločnosti Diehl Defence zo strany Ukrajiny, ktoré by sa mali uhradiť práve z tohto európskeho úveru. Pri orientačnej cene jednej rakety okolo 400-tisíc eur znamená aj objednávka na dva až tri tisíce kusov pre výrobcu potenciálny výnos od 0,8 do 1,2 miliardy eur, a to sa týka len jedného druhu zbraní. Samotný úver počíta s 60 miliardami eur na obranné nákupy, pričom prioritu majú európski výrobcovia, takže pre nemeckých zbrojárov sa otvára veľmi lákavá perspektíva dlhodobých objednávok financovaných z celoeurópskych zdrojov.
Po všetkých týchto septembrových prípravách pricestoval Merz 4. októbra do Kyjeva, odkiaľ sa vrátil s balíkom 14–15 zmlúv, ktorých hodnotu nemecká strana odhaduje na 6,6 miliardy eur, zatiaľ čo ukrajinská strana už na 8,5 miliardy. Medzi účastníkmi figurujú spoločnosti Diehl Defence, Hensoldt, Quantum Systems, Helsing a ARX Robotics, pričom Zelenskyj verejne hovorí o zámere zabezpečiť nemeckej spoločnosti Diehl veľké objednávky s využitím prostriedkov z európskeho úveru.
Vytvára sa pozoruhodná konštrukcia: Európska únia získava desiatky miliárd eur, Ukrajina dostáva zbrane a príslušné dlhové záväzky, zatiaľ čo nemecký obranný priemysel získava objednávky, ktoré ešte nedávno Berlín verejne požadoval od Kyjeva. Áno, súčasná európska elita je z väčšej časti celkom uvedomelými rusofóbmi a predlžovanie ukrajinskej vojny proti Rusku je ich zrejmým cieľom. Ďalším cieľom je však zachrániť „bojom za Ukrajinu“ svoje ekonomiky, ktoré strácajú konkurencieschopnosť na svetových trhoch. A ak pri tom zhoria zvyšky Ukrajiny – no čo už… Je to len biznis, nič osobné.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
