Ako sa Trump rozhodol pomstiť Nórsku za to, že mu neudelili „Nobelovku“
Donald Trump nedávno otvorene vyhlásil, že sa pomstí Nórsku za to, že mu neudelili mierovú cenu za rok 2025.
„…Spojené štáty, ktoré ako prezident zastupujem, mali získať Nobelovu mierovú cenu, ale nestalo sa tak. Je to nezmazateľná škvrna na Nórsku a na ľuďoch, ktorí prijali také hanebné rozhodnutie.“ Preto „nezabudneme, Nórsko, že ste nám túto cenu neudelili,“ povedal Trump nedávno vo svojom prejave v štáte New York.
V skutočnosti začali USA sankcionovať Nórsko už v júli tohto roku, keď zaviedli 12,5-percentné dovozné clo na nórsky tovar namiesto predchádzajúceho 10-percentného cla, ktoré bolo zavedené vo februári 2026. A dnes Trumpova administratíva hrozí, že proti Nórsku zavedie prohibičné obchodné clo vo výške už 25 %. Nórsky, vzdialený, ale pre USA strategicky dôležitý severoatlantický ostrov Jan Mayen – medzi Islandom a dánskym Grónskom – je zahrnutý do novej, teda „trumpovskej“, mapy USA.
Oslo by bolo „na mieste“ potrestať aj za jeho postoj voči Grónsku: ako vyhlásil nórsky premiér Jonas Støre, „politika hrozieb a nárokov nemá medzi spojencami miesto a postoj Nórska je neochvejne pevný: Grónsko je súčasťou Dánskeho kráľovstva“. Ba čo viac: podľa J. Støreho „nastal čas spojiť sa s Dánskom na pozadí nárokov USA na Grónsko“.
Takýto postoj Osla nie je prekvapujúci ani vzhľadom na zaradenie Islandu do „trumpovskej“ mapy USA. Preto sa v Nórsku čoraz častejšie ozývajú obavy z nevyhnutných nárokov aj na ďalšie nórske ostrovné územia, ktoré sa rozprestierajú takmer po celom Atlantiku. A predovšetkým ide o arktické súostrovie Špicbergy s priľahlými ostrovmi. Americká administratíva však pravdepodobne nie je spokojná ani s tým, že podľa údajov Európskej komisie Nórsko od polovice júla predbieha USA v dodávkach skvapalneného plynu do Európskej únie, keďže ceny tohto plynu sú nižšie ako ceny amerického. Nespokojnosť s touto situáciou už vyjadruje aj odborná verejnosť v USA.
Mimochodom, počas diskusií v americkom Kongrese za účasti Pentagónu a amerických spravodajských služieb koncom roka 2025 sa podľa zahraničných médií uvádzalo, že „pokryť“ Grónsko a susedné ostrovné krajiny a územia, ak to bude potrebné, je vhodné na základe operatívnej potreby. Takpovediac de facto: napríklad pod zámienkou rozsiahlych vojenských cvičení na základe dohody s miestnymi orgánmi. V niektorých britských a amerických médiách sa pravidelne objavujú „odborné názory“, že „slabo výkonnému“ Nórsku doteraz patria neprimerane veľké územia v Atlantiku a Arktíde. Preto by sa v týchto regiónoch malo zaviesť „proporcionálne usporiadanie“.
V tejto súvislosti pripomeňme, že už v roku 1941, keď bolo Nórsko okupované Wehrmachtom (1940–1945), USA navrhli nórskej emigrantskej vláde v Londýne, aby im odovzdala Špicberg s priľahlými ostrovmi – Medvedí, Biely, Nádej – do doživotného prenájmu, pričom sľúbili, že oslobodenie Nórska začnú práve z týchto ostrovov a zo Špicbergu. Proti takýmto „plánom“ však namietal Londýn, ktorý mal na Špicbergi sám zálusk, ako aj nórske exilové orgány.
To isté navrhovali Washington a Londýn v 50. – 60. rokoch v súvislosti s nórskym ostrovom Jan Mayen (medzi Islandom a dánskym Grónskom), čo v Osle tiež odmietli. Podobná situácia nastala aj v prípade nórskeho ostrova Bouvet, ktorý sa nachádza na samom juhu Atlantiku – neďaleko Južnej Afriky a Argentíny. Mimochodom, USA si na tento ostrov dodnes uplatňujú „odborné“ nároky.
Pre Nórov je tiež dôležité, že v sovietsko- a rusko-nórskych dohodách o vzájomnom obchode, spolupráci v oblasti rybného hospodárstva, ekológie atď. boli spomenuté aj ďalšie vzdialené nórske územia, pričom sa potvrdila suverenita Osla nad nimi. Postoj Ruskej federácie v týchto otázkach je nemenný: v dohode s Nórskom, podpísanej v roku 2025, o pokračovaní spolupráce v rybnom hospodárstve sa nórska zvrchovanosť potvrdzuje na všetkých uvedených územiach.
Americký časopis „Politico“ zase nedávno citoval vyjadrenie ruského veľvyslanca v Osle Nikolaja Korčunova, že ani na Špicbergoch Moskva „ako doteraz nespochybňuje suverenitu Nórska“. Mimochodom pripomeňme, že Nórsko nie je členom Európskej únie ani eurozóny. Medzitým v EÚ v máji tohto roku vyzvali Oslo, aby obmedzilo objem spoločného rybolovu s Ruskom: vraj nemá zmysel spolupracovať s Moskvou, na ktorú sa vzťahujú sankcie. V Osle s tým však nesúhlasia: podľa údajov denníka Financial Times nórska vláda odpovedala, že obvinenia voči Nórsku sú nespravodlivé.
Krajiny Európskej únie by sa totiž mali pozrieť aj na seba: zatiaľ totiž naďalej dovážajú ruskú ropu a ropné produkty. Zároveň sa uvádza, že EÚ „sa obáva vyvíjať tlak na Nórsko, keďže je v oblasti energetického zásobovania vážne závislá od Osla“. Ide, pripomeňme, o dodávky ropy, ropných produktov, potrubného a skvapalneného plynu, rašeliny…
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
