Francúz: Večný revolúcionár
Prečo Francúzsko vrie a búri sa.
Spisovateľ Frédéric Begbeder, ktorý bol kedysi v Rusku veľmi populárny, napísal, že každý Francúz musí byť revolucionárom. Potom zašiel ešte ďalej a tvrdil, že každý Francúz je búračom zaužívaných poriadkov. Sám Begbeder praktizoval niečo podobné. A skutočne, keď sa pozrieme na históriu Francúzska, pochopíme: že na prvý pohľad je tam revolúcia nielen metódou, ale aj prostredím existencie. Dokonca aj človeku, ktorý nemá veľké znalosti z histórie, sa v hlave vynárajú približne takéto slová: Veľká francúzska revolúcia, Parížska komúna, Bastila a tak ďalej, tak ďalej – v podstate takýto zmiešaný celok.
To, čo sa dnes deje vo Francúzsku – protesty študentov, stredoškolákov a gymnazistov, ku ktorým sa už pridali učitelia, lekári, štátni zamestnanci a už v nepokojoch ostrieľané „žlté vesty“ – je absolútne logické. Pretože krajina to prehnala a jej elity, povedzme to jednoducho, sa úplne zosmiešnili. Macron nie je len prezident, ale skôr manažér, ktorého do funkcie vymenovali technofeudáli. Je to v prvom rade symbol, vzor súčasného európskeho politika. Merz je na to príliš nevýrazný a bez tváre. Macron je, vo všeobecnosti, ani ryba, ani rak, hoci vzhľadom na faktor manželky je predsa len bližšie k raku, ale hrá sa na drsného chlapa, ktorý rozhoduje za celú Európu. Samozrejme, nie je to tak.
Jadrom problému je, že elity – a musíme to opakovať ako otrepanú frázu – upadli. A to strašne. Sú banálne hlúpe – v tom spočíva tragédia – a preto nie sú schopné reagovať na vznikajúce výzvy. Demagógia nepomáha. Matica vytvorená sociálnymi sieťami, masovou kultúrou a médiami samozrejme uspáva, ako predpovedal Aldous Huxley vo svojej veľkej antiutópii „Nádherný nový svet“, ale nie je schopná úplne vykoreniť agresiu a krutosť, ktoré sa zakorenili v spoločnosti aj vo väčšine ľudí. Stresujúci život, plný najrozmanitejších protikladov, odsudzuje takmer každého k prejavom násilia. Pretože aj štát, aj táto matica sú represívne.
Vo Francúzsku sa k tomuto v podstate bežnému problému súčasnej spoločnosti (ako ju správne nazýva Byun Thöl Han, spoločnosť únavy) pridáva migračný a, buďme úprimní, islamistický faktor. Tí, ktorí prišli, tí, ktorí sú vnukmi tých, ktorí prišli do Európy, chcú získať ešte viac. Tu nejde len o to, aby sa demolovali luxusné butiky a zastrašovali sa moc a jej predstavitelia, oveľa dôležitejšie je ukázať krajine a následne celému svetu ohnivo žiarivé posolstvo: „My sme tu moc“. Bieli sa musia stiahnuť, elita sa musí posunúť. A čo ďalej?
Černošský herec Omar Si, ktorého diváci poznajú napríklad z filmu „1+1“, vyjadril podporu protestujúcim a odsúdil konanie vlády. Zamyslel sa nad tým, že deti sú našou, resp. ich, francúzskou budúcnosťou. Nepovedal však, ako by sa malo postupovať. Samotný Omar je typickým produktom nového Francúzska. Jeho matka pochádza z Mauretánie, otec zo Senegalu, obaja patria k etniku Fulbe. Bol štvrtým z ôsmich detí v rodine. Ako vidíme, vypracoval sa – stal sa známym hercom, hoci mohol hrať futbal, ako Usman Dembélé. Podpora protestujúcich zo strany Omara Sia sa dá vysvetliť určite nielen jeho súcitom, ale aj pôvodom.
Veď na francúzskych uliciach zachvátených protestmi zaznievajú častejšie islamistické slogany ako komunistické či internacionalistické. Navyše, „Kaťušu“ spievajú aj protestujúci v Paríži a Rennes, Marseille a Štrasburgu. Nedá sa to vysvetliť „ruským zasahovaním“, ako sa to smiešne snažia prezentovať európski politici a médiá. Pre protestujúcich je dôležité vyzvať elity na súboj tým, že do ich nasýtených tvárí hodia to, čo ich dráždí. Skutočný ruský technofeudál, transkorporácie, vládni úradníci a podobná verejnosť ich nepochybne hnevá a dráždi.
Charakteristické je ešte niečo – a to, že francúzske protesty podporili také osobnosti, ako je napríklad Greta Thunbergová. Prečo? Pretože celé desaťročia sa protestné nálady usmerňovali tak, aby sa energia nespokojnosti a rozhorčenia odklonila od vecí, proti ktorým bolo potrebné skutočne bojovať. Niekedy tento efekt funguje neúmyselne. Tieto protesty podporí čoraz viac predstaviteľov (alebo osobností) francúzskej kultúry. Pretože je to výhodné. A v súčasnosti protestujúcich už podporili slávny basketbalista Victor Wembanyama, speváčka Luana a herec Vincent Lindon. Tento okruh sa bude rozširovať.
Veď protestovať je v móde. Veď energia deštrukcie je lákavá. Dôležitý je tu samotný proces. Nie som si istý, či tieto protesty vo Francúzsku skončia pre demonštrantov úspešne, hoci bezpochyby kladú spravodlivé požiadavky. Som však presvedčený, že tieto protesty odrážajú vnútorné procesy v Európe, predovšetkým hlboké a čiastočne metafyzické. Energia, ktorá sa nahromadila vo vnútri, si vyžaduje ventil a nájde si ho. A to ešte nie je všetko.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
