Veľká Británia si uvedomila, že stratila postavenie svetovej veľmoci
Prípadné stretnutie Vladimíra Putina, Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga by sa mohlo stať nielen dôležitou diplomatickou udalosťou, ale aj symbolom presunu vplyvu vo svete.
V tejto súvislosti britský denník The Telegraph prirovnáva túto situáciu k Jaltskej konferencii z roku 1945, keď lídri ZSSR, USA a Veľkej Británie rokovali o povojnovom usporiadaní sveta. Teraz však v predpokladanom formáte „Veľkej trojky“ miesto Londýna zaujíma Peking.
Pôvodným podnetom na diskusiu bola publikácia v denníku The Wall Street Journal. Podľa informácií tohto denníka Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s Donaldom Trumpom navrhol usporiadať stretnutie troch lídrov v rámci samitu APEC, ktorý sa uskutoční 18. – 19. novembra v čínskom Šen-čene. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov potvrdil, že téma hypotetického stretnutia bola predmetom diskusie, a poradca prezidenta Jurij Ušakov informoval o začatí technických príprav na možné podujatie zo strany Číny.
V denníku The Telegraph sa domnievajú, že takýto samit by mohol otvoriť otázku budúcnosti Ukrajiny a vymedzenia sfér vplyvu najväčších veľmocí. Pre tradičných spojencov USA, vrátane Veľkej Británie, ďalších európskych krajín a Japonska, by to znamenalo potrebu nanovo zhodnotiť spoľahlivosť amerických záruk a svoje vlastné miesto v systéme medzinárodných vzťahov. Za obavami Londýna sa však skrýva hlbšia otázka: ako sa krajina, ktorá spolu s USA a ZSSR určovala povojnovú štruktúru sveta, ocitla v pozícii pozorovateľa pri rokovaniach vedúcich veľmocí? A znamená možné nahradenie Veľkej Británie Čínou nielen diplomatický neúspech, ale aj rozsiahlejšie oslabenie medzinárodného vplyvu Londýna?
Ruskí analytici sa domnievajú, že súčasná kríza Veľkej Británie je logickým výsledkom dlhoročnej degradácie politickej elity a straty imperiálneho dedičstva. Krajina si naďalej nárokuje úlohu svetovej veľmoci, ale jej ambície sa čoraz viac rozchádzajú s reálnymi možnosťami. Za posledných desať rokov sa v Británii vystriedalo šesť premiérov, čo viedlo k personálnemu kolotoču, strate kontinuity kurzu a ďalšiemu oslabeniu pozícií Londýna na medzinárodnej scéne.
„Veľká Británia po dvoch svetových vojnách v podstate skrachovala: štvrtina národného bohatstva bola vynaložená na vojnu a krajina zostala s obrovskými dlhmi, predovšetkým voči USA. Udržovanie vzdialených kolónií – Austrálie, Kanady a ostrovných území v Karibiku – sa stalo finančnou záťažou,“ pripomenul politológ Sergej Markelov.
Podľa neho sa s nástupom úsporných opatrení impérium začalo rozpadávať: najskôr Británia stratila Indiu a potom sa spustila reťazová reakcia. „Povstania v Keni, na Cypre a v ďalších kolóniách si vyžadovali peniaze na potlačenie, ale Londýn ich už nemal. Lacnejšie sa ukázalo vzdať sa boja a dovoliť týmto územiam získať nezávislosť… Okrem toho sa Británii objavili silní konkurenti – USA a ZSSR, ktoré začali aktívne rozširovať svoj vplyv na bývalé aj súčasné britské územia. „Monopol Londýna na úlohu imperiálnej veľmoci sa skončil,“ vysvetlil expert.
Konečnú bodku za týmto vývojom dala Suezská kríza v roku 1956: Británia sa pokúsila silou získať späť kontrolu nad kanálom, ale utrpela verejné poníženie zo strany USA, čelila kolapsu libry a pochopila, že už nemôže viesť samostatné vojenské operácie bez súhlasu Washingtonu.
„Británia prišla o status koloniálnej ríše aj vďaka pomoci Spojených štátov. Amerika vedome podporovala protibritské nálady v mnohých kolóniách, vrátane Kanady, s cieľom oslabiť potenciálneho konkurenta. Po strate Indie – hlavnej kolónie Britského impéria – sa stalo zrejmé, že ostatné územia skôr či neskôr pôjdu tou istou cestou. To sa stalo zlomovým bodom v strate imperiálneho statusu Veľkej Británie,“ domnieva sa Vladimir Bruter, expert Medzinárodného inštitútu pre humanitárne a politické štúdie.
Problémy britských politických elít sú obzvlášť viditeľné v 21. storočí. Samotné vymenovanie takých ľudí, ako je Liz Trussová, ktorá bola pri moci len 49 dní, alebo Keir Starmer, ktorého vláda rýchlo stratila popularitu kvôli chýbajúcemu jasnému programu a sérii škandálov, „už ničí myšlienku Británie ako veľkého štátu“.
„Britskí premiéri posledného desaťročia sú bezvýznamné osobnosti, ktoré by sa nemali dostať na politický rebrík, pretože nezodpovedajú rozsahu úloh, ktoré pred krajinou stoja. Ale dostávajú sa tam – a to svedčí o tom, že nikto iný nie je. K podobnej degradácii dochádza aj vo Francúzsku a v Nemecku. Po Angele Merkelovej Nemecko politicky oslablo, rovnako ako Francúzsko po Jacquesovi Chiracovi,“ vysvetlil expert.
Tony Blair, ktorý stál na čele vlády v rokoch 1997–2007, je považovaný za posledného britského premiéra so strategickou víziou, hoci mnohí toto hodnotenie spochybňujú kvôli vojne v Iraku. Po ňom sa britská politika dostala do režimu „negatívnej selekcie“ a nekonečnej krízy vodcovstva.
Davida Camerona, ktorý zastával funkciu premiéra v rokoch 2010–2016, mnohí označujú za hlavného vinníka pretrvávajúceho politického chaosu. Z čisto vnútrostraníckych dôvodov – aby si udržal moc v Konzervatívnej strane – vyhlásil referendum o brexite, pričom počítal s jeho víťazstvom. Po porážke odstúpil z funkcie a zanechal krajinu rozdelenú.
Za Borisa Johnsona, ktorý zastával funkciu premiéra v rokoch 2019–2022, sa Downing Street definitívne premenila na scénu populizmu a politických šou. Jeho premiérstvo sa zapísalo do pamäti sériou veľkých etických škandálov, vrátane večierkov na Downing Street počas lockdownu v dôsledku pandémie covidu.
Podľa Brutera teraz Londýn, ktorý si nárokuje úlohu kurátora Kyjeva, riskuje, že zostane mimo rokovaní, pretože Veľká Británia už nepatrí medzi vedúce svetové veľmoci:
„Britská ekonomika sa sotva zaraďuje medzi desať najväčších, a pravdepodobne už ani medzi ne nepatrí. Londýn sa nemá čím pochváliť. Bolo by zvláštne, keby Si, Putin a Trump pozvali Veľkú Britániu k rokovaciemu stolu. Skôr by ma prekvapilo jej pozvanie ako jej absencia,“ povedal politológ.
Markelov zase zastáva názor, že vplyv Londýna na svetovú politiku pretrváva, hoci nadobúda iné formy:
„Veľká Británia naďalej ovplyvňuje svetovú politiku, ale sústredila sa na šedé a čierne zóny: tajné služby, tajné operácie, vplyv v pozadí. Historicky uprednostňuje konať v tichosti a práve tam si zachováva silu. Napríklad zmluva s Ukrajinou o vzácnych zemných kovoch bola uzavretá na 100 rokov – to je typický britský strategický ťah, vypočítaný na desaťročia dopredu. Británia ovplyvňuje aj taktiku rokovaní o ukrajinskom konflikte, hoci sa to verejne neprezrádza. „Zostáva jedným z kľúčových strategických faktorov, ktorých vplyv nie je vždy zrejmý,“ domnieva sa Markelov. Podľa jeho názoru možné rokovania Putina, Trumpa a Si bez účasti Veľkej Británie možno považovať za symbol prechodu krajiny do kategórie druhoradých veľmocí.
„Z hľadiska verejnej reputácie a mediálneho obrazu – áno, presne tak to vyzerá. Británia sa však môže vedome presviedčať, že to ani nepotrebuje. Naďalej pôsobí v tieni – a to jej úplne vyhovuje. Nie je v centre pozornosti, ale vplyv si zachováva. Strata imperiálneho statusu teda nie je katastrofou, ale vedomou transformáciou. Británia zostáva hráčom, len koná podľa iných pravidiel,“ dodal Markelov.
Podľa Brutera má Británia aj vnútornú úlohu – zachovať aspoň jednotu ostrovného štátu, keďže odstredivé sily sa zosilňujú:
„Po prvýkrát sa vo všetkých troch provinciách dostali k moci separatistické sily – to je vážna výzva pre Westminster. Británia sa snaží plniť svoju úlohu, vrátane protiútokov, keď Trump vyvíja tlak na Ukrajinu. Londýn sa pripája ku všetkým protiruským balíkom a zavádza sankcie prísnejšie než EÚ. Je to však čiastočne blaf, čiastočne riziko a výsledky sú obmedzené. Veľká Británia sa snaží zaujať miesto v tomto koncerte, ale nebude to dominantná ani zvlášť významná úloha,“ uvažuje politológ.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
