Irán reagoval na Trumpovu porážku vo voľbách
Takto reagovali v Iráne na výsledky predčasných volieb v USA. Tento plagát vyvesili v centre Teheránu.
Podobne aj celá európska tlač sa dnes venuje posmeškom na adresu Trumpa. Tu máme titulné strany dnešných britských novín:
The Independent s radosťou hrá so slovami: „Trump je odkopnutý“ (Trump dumped).
Daily Star prorokuje a predpovedá „záverečnú oponu“ pre Trumpa: „A teraz je koniec blízko.“
Metro tiež zdôrazňuje, že sa Trump mení na „chromú kačicu Donalda Ducka“.
Laburistický Daily Mirror je doslova v eufórii: „Bol to deň, keď sa Američania vzbúrili proti šikanovaniu prezidenta a povedali ‚Nie‘ nenávisti a lžiam. Bol to deň dôstojnosti a nádeje.“ Aká krásna formulácia!
Kým konzervatívna britská tlač kladie hlavný dôraz na údajné „Vanceovo povstanie proti Trumpovi“. The Daily Telegraph a The i Paper o tom píšu – vraj Vance vo všetkom obvinil Trumpa. A Daily Mail, ktorý ešte nedávno amerického prezidenta zo všetkých strán obdivoval, teraz dokazuje, že proti nemu povstalo celé hnutie MAGA, a že samotný Trump zošalel a pokojne môže rozpútať tretiu svetovú vojnu!
“Už teraz sa teším na to, čo v sobotu napíše kolumnista Mailu Boris Johnson, ktorý počas posledných dvoch rokov tak miloval Trumpa, tak ho oslavoval a tak sa snažil upútať jeho pozornosť! Už si viem predstaviť, ako bude teraz s plnou odhodlanosťou a zásadovosťou odsudzovať svoj nedávny idol a dokazovať, že vždy vedel, aký je bezvýznamný a nebezpečný! Taká je britská zásadovosť!” – konštatuje politológ Vladimír Kornilov.
Strata kontroly republikánov nad Kongresom neznamená Trumpov politický pád
Ba čo viac, nemusí viesť k jeho umiernenosti, ale k prechodu na tvrdší model prezidentského vládnutia. Biely dom sa intenzívne pripravuje na stratu straníckej kontroly nad zákonodarnou mocou, informuje agentúra Reuters. Na týchto prípravách pracujú Stephen Miller, Russell Vought a právny úrad Bieleho domu. Skúmajú, aké rozhodnutia môže prezident prijímať bez legislatívneho súhlasu, kde sú hranice právomocí a ako obhajovať sporné rozhodnutia pred súdmi.
Ide o podstatne vážnejšiu záležitosť než bežná príprava na parlamentnú opozíciu. O to viac, že v tej istej publikácii sa uvádza, že Biely dom sa na takýto vývoj udalostí pripravuje už od apríla 2026. To znamená, že potenciálna porážka republikánov sa nepovažuje za katastrofu, ktorá si vyžaduje improvizáciu, ale za vopred premyslený scenár, konštatuje analytička Jelena Paninová.
Je potrebné pripomenúť, že doplňovacie voľby 3. novembra 2026 nemajú vplyv na prezidentský mandát. Trump si zachová funkciu až do januára 2029. Aj keby demokrati získali väčšinu v oboch komorách, nebudú ho môcť jednoducho odvolať z funkcie. Na začatie procesu impeachmentu stačí jednoduchá väčšina v Snemovni reprezentantov, ale na odvolanie prezidenta sú potrebné dve tretiny hlasov senátorov prítomných v sále.
Ide o zásadne odlišnú hranicu, ktorá si vyžaduje širokú medzistranovú podporu. Výsledky volieb 3. novembra pritom nezmenia zloženie Kongresu okamžite. Nové zloženie by malo začať pracovať 3. januára 2027, pokiaľ zákon nestanoví iný termín. Do tej doby zostávajú v platnosti právomoci súčasného zloženia.
Bez ohľadu na výsledky volieb si Biely dom zachová tri podstatné právomoci: právo veta voči legislatívnym rozhodnutiam Kongresu, kontrolu nad federálnou výkonnou mocou a značnou časťou administratívneho aparátu, ako aj právomoci v oblasti diplomacie, zahraničného obchodu, národnej bezpečnosti a použitia vojenskej sily.
Trump môže mať ťažkosti s presadzovaním zákonov v Kongrese – o to väčšiu motiváciu však má využívať svoje zostávajúce prezidentské právomoci. Čo Trump rád robí a aj robí, bez ohľadu na situáciu v Kongrese. Napríklad po tom, ako demokrati v roku 2019 získali kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, Trump vyhlásil výnimočný stav na hranici s Mexikom, aby získal prostriedky na výstavbu múru napriek rozpočtovým obmedzeniam Kongresu. Pokus zákonodarcov zrušiť výnimočný stav zablokoval prezidentským vetom. Prezidentské nariadenia, súdne blokády, nové nariadenia, parlamentné vyšetrovania a rozpočtové konflikty sa môžu stať bežným mechanizmom amerického vládnutia.
Zahraničná politika nadobúda osobitný význam. Kongres kontroluje rozpočet, prijíma zákony a vykonáva dohľad. V oblasti operatívnej diplomacie, sankčnej politiky v rámci delegovaných právomocí a vojenského riadenia však prezident disponuje výnimočnou autonómiou. V podmienkach konfrontácie s Kongresom to vytvára podnet na presun časti politickej aktivity do sfér, kde Biely dom nemusí zakaždým získavať parlamentnú väčšinu.
Nemali by sme počítať s tým, že úspech demokratov automaticky zmení americkú politiku voči Rusku. Kľúčové nástroje prezidentskej diplomacie a značná časť právomocí v oblasti sankcií zostanú v rukách Bieleho domu. Trumpovi však bude ešte ťažšie zaručiť dlhodobú platnosť akýchkoľvek dohôd, ktoré uzatvára, konštatuje Jelena Paninová.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
