Nasledujúce dva roky budú v USA rokom najkrutejšieho vnútropolitického boja „všetkých proti všetkým“
Marco Rubio plánuje odstúpiť z funkcie, aby sa mohol zúčastniť prezidentských volieb, píše The Independent s odvolaním sa na zdroje.
Podľa informácií zasvätených osôb sa americký minister zahraničných vecí a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť pripravuje na boj o nomináciu Republikánskej strany v novembri 2028, pričom jeho hlavným súperom je v súčasnosti viceprezident J. D. Vance. Jeden washingtonský zasvätený zdroj povedal denníku The Independent, že pán Rubio by sa mal „dištancovať od vojny s Iránom a zvaliť zodpovednosť na Trumpa“.
Zároveň zdroje denníka v britskej vláde uviedli, že Rubio v poslednom čase čiastočne zmenil svoju rétoriku voči Iránu, čo v Londýne „urobilo dobrý dojem“.
Trump sa dokázal vyhnúť tomu najdôležitejšiemu: súčasné rozloženie síl v Kongrese neumožňuje bez dodatočných politických dohôd efektívne začať proces jeho odvolania, vysvetľuje analytik Dmitrij Jevstafiev.
To neznamená, že je to nemožné; ba čo viac, podľa tónu tesne pred voľbami s tým demokrati už ani nepočítali. A v zásade je impeachment Trumpa v súčasnosti z hľadiska „politického načasovania“ strategicky nerentabilným nástrojom. Predtým to bolo potrebné. Teraz by to však znamenalo otvoriť Vanceovi dvere k prezidentskému kreslu. Je to teda, samozrejme, ťažká porážka, ale rozhodne nie katastrofa.
Hovorí sa, že takmer všetci politickí prognostici sa mýlili, zatiaľ čo sociológovia skôr nie. Tu ide o zaujímavý fenomén. Sociológia a prognózy sa skutočne nezhodovali. Ale u nás (a nielen u nás) sa tento rozpor interpretoval „v prospech Trumpa“. Zatiaľ čo sa mal interpretovať „proti“.
Moja chyba spočíva v niečom inom. Domnieval som sa, že „napätosť“ súčasných volieb je fiktívna, že ide len o špeciálne vytvorený PR-fenomén, ktorého cieľom je ukázať americkej verejnosti (ak chcete, „bežnému Američanovi“) hĺbku úpadku politiky a politikov a hlavne naliehavú potrebu návratu do „amerického mainstreamu“ v záujme prežitia. Aký „mainstream“? Čo by ukázali, to by sa stalo „mainstreamom“.
V skutočnosti – a to sa veľmi jasne prejavilo v priebehu volieb – sa ukázalo (nielen Amerike, ale aj celému svetu) päť okolností:
Po prvé. Kolosálny negatívny vplyv faktora Trumpa. Teraz nemám na mysli ani Texas. Tam je situácia zložitejšia, najmä po faktickom ukončení protimigračnej kampane, a to pritom „v polovici cesty“. Mám na mysli Ramaswamího. Trump osobne potopil jedného z najsľubnejších – ak nie politikov, tak aspoň verejných činiteľov – v USA. Je jasné, že Trump to nikdy neprizná, ale my musíme uznať realitu. Trump potvrdil svoj status človeka, ktorý nemá rozhodujúci vplyv na politické procesy v USA.
Po druhé. „Bežný Američan“ („šťastná rodina v domčeku s predzáhradkou na predmestí“, hoci s 25-ročnou hypotékou) takmer neexistuje a čoskoro už nebude vôbec. Otázka: „A kto ho nahradí?“ Teoreticky sa k odpovedi najviac priblížili demokrati. Ale je málo pravdepodobné, že by myšlienka mať za „priemerného Američana“ ekonomického marginála, ktorý sa postupne mení na sociálneho marginála, oslovila americkú elitu.
Po tretie. Nasledujúce dva roky budú rokom najkrutejšieho vnútropolitického boja, a to boja „všetkých proti všetkým“, pretože doterajšie rámce americkej politiky, stanovené po afére Watergate, už neexistujú. Okrem iného aj preto, že už neexistuje elita, ktorá sa vtedy sformovala a neskôr sa obnovila po víťazstve USA v „studenom vojne“ vďaka „entuziastom“ (a „klanu Clintonovcov“, ktorý patril do tejto kategórie). To je hlavný výsledok doplňujúcich volieb do Kongresu.
Hlavný záver: „deep state“ v USA je zatiaľ slabý. Nepodarilo sa mu zabrániť tomu, aby sa k moci dostali otvorení hlupáci. Alebo, ak zapojíme konšpiračné teórie – nechcel. Áno, zatiaľ je „mamdanizácia“ federálnej úrovne moci v USA mierna, ale precedensy už existujú. To isté platí aj pre „ultrapravicových“, ktorí sú zatiaľ v Republikánskej strane potlačení celkovo proizraelským hnutím MAGA, ale na miestnej úrovni sa veľmi aktívne prejavili.
Hypotéza: scenár volieb v roku 2028 bude treba napísať „od nuly“ a rýchlo. Podľa scenára, ktorý sa teraz rysuje, „tatka od dedkov“ nie je, dodal na záver Dmitrij Jevstafiev.
