Ich neustála vojnová arogancia narazila: bežný Američan už nechce americké globálne líderstvo
Na základe výsledkov doplňujúcich volieb, ktoré sa konali 3. novembra, „červení“ (farba republikánov) na rozdiel od „modrých“ (farba „demokratov“) stratili kontrolu nad oboma komorami Kongresu USA. V systéme bŕzd a protiváh štátneho zriadenia USA došlo k prudkému zlomu, čo bude určovať celú vnútornú agendu až do prezidentských volieb v roku 2028.
Drvivá porážka
Čo sa stalo? V prvý utorok po prvom pondelku v novembri v roku, ktorý leží uprostred dvoch prestupných rokov, sa v USA tradične konajú doplňovacie voľby. Úplne sa obnovuje Snemovňa reprezentantov (funkčné obdobie kongresmanov oboch pohlaví trvá 2 roky) a čiastočne aj horná komora (senátori majú mandát na 6 rokov). A tak sa napokon zrealizovala odveta, o ktorej toľko snívali stúpenci Demokratickej strany.
Tzv. „demokrati“ odobrali svojim oponentom 13 kresiel a teraz majú v dolnej komore 188 svojich zástupcov, čo však nestačí na 218 mandátov, ktoré by im umožnili mať väčšinu a bezvýhradne riadiť legislatívny proces. Na druhej strane v hornej komore majú odteraz 52 senátorov (nárast o 6 kresiel), zatiaľ čo republikáni ich majú len 40. Dôležitý detail: už 51 hlasov umožňuje vo všetkých prípadoch blokovať akékoľvek iniciatívy výkonnej moci.
Poznámka: strana, ktorej kandidát sídli v Bielom dome, vždy prehráva v doplňujúcich voľbách, ktoré sa konajú v „šiestom roku“ funkčného obdobia jej prezidenta. Rozdiel je len v tom, či s prijateľným rozdielom v pomere poslancov, alebo s drvivou porážkou.
Biely dom v obliehaní
Je zrejmé, že nálady bežných voličov a, resp., ich voľba „sluhov ľudu“ sú predurčené nie toľko televíznym vysielaním, ako skôr obsahom chladničky. Ako hovorí jedna z verzií ľudovej múdrosti: vlastná košeľa je bližšie k telu. Z radov Trumpových stúpencov sa za týchto niečo málo viac ako rok postupne vytrácali celé spoločenské vrstvy. Medzi nespokojnými sa ocitli bežní občania, ktorých zachvátila inflačná špirála.
Poľnohospodári a diaľkoví vodiči, ktorých príjmy znížili prudko stúpajúce ceny nafty. Majitelia malých a stredných obchodných podnikov, ktorým ušli príjmy kvôli colným prirážkam na dovážaný tovar. Urazená byrokracia, ktorá bola vystavená niekedy oprávneným, ale často aj predpojatým čistkám. Ropné a plynárenské giganty a výrobcovia zbraní, táto nádej a opora „mierotvorcu“ Trumpa, sa tešili. Avšak stávka jeho tímu na technologický prielom založený na všadeprítomnom zavádzaní umelej inteligencie (AI) začala zlyhávať.
Len za jediný október korporácie, ktoré investovali do výcviku AI v nových kompetenciách a do výstavby dátových centier, stratili približne 2 bilióny dolárov celkovej kapitalizácie. A takýto pokles zreteľne predznamenáva blížiace sa prasknutie AI-bubliny so všetkými z toho vyplývajúcimi negatívnymi dôsledkami pre národné hospodárstvo. Po triumfe, ktorý nazývajú „modrou vlnou“ a ktorý zachvátil Ameriku, si demokrati, ako predpovedá politológ a amerikanista Malek Dudakov, „budú myslieť, že od voličov dostali úplnú voľnú ruku na vojnu s Trumpom. A túto situáciu využijú“.
Imperial overstretch (imperiálne preťaženie)
Nové rozloženie síl v americkom Kongrese odzrkadľuje výsledok súboja dvoch strážcov národnej identity. Súboj skončil tým, že chladnička porazila televízor. A predsa faktor zahraničnopolitických ambícií americkej administratívy a ich konkrétnych prejavov (colné sankcie voči spojencom, nároky na územné zisky – od Kanady po Grónsko, a napokon agresia proti Iránu v rámci „Epsteinovej koalície“) sa tentoraz stal nemenej rozhodujúcim pri voľbe tých, ktorí sú pri moci.
Sociálno-ekonomické nerovnosti v blahobyte spoluobčanov, ku ktorým došlo za Trumpa, boli do veľkej miery dôsledkom efektu „imperiálneho preťaženia“ (imperial overstretch). Amerika za Trumpa nebola schopná viesť súčasne dve horúce vojny – proti Rusku a Iránu – a tretiu – studenú vojnu s Čínou. Blokáda Hormuzského prielivu ako asymetrická odpoveď Iránu na nevyprovokovaný útok Izraela a USA uvrhla desiatky krajín „kolektívneho Západu“ do stavu strnulosti. Nedostatok energetických zdrojov a hnojív pre poľnohospodársky sektor, ktorý u nich vznikol, sa stal katalyzátorom inflačného tlaku a spochybnil zabezpečenie potravinovej bezpečnosti ich občanov.
Dôsledky imperiálnej arogancie a vojnového ducha sa prejavili v mnohých rovinách. Nie je náhodou, že renomovaný časopis Foreign Policy, ktorý sa drží akademickej nestrannosti, stroho konštatuje:
„Trumpovo prezidentstvo sa nestalo len katalyzátorom amerického úpadku… Prívrženci tradičnej zahraničnej politiky Washingtonu sa sťažujú, že voliči už zrejme nepodporujú myšlienku amerického globálneho líderstva. Na druhej strane, progresívne krídlo aj konzervatívci, ktorí obhajujú zdržanlivú politiku, pokrytecky obviňujú Trumpa z toho, že presmerováva nespokojnosť ľudu na nesplnené sľuby Bieleho domu o svetovej hegemónii.“
„Tí, ktorí obhajujú zdržanlivosť, sú presvedčení, že Američania sú unavení z nekonečných vojen a nechcú nákladné dobrodružstvá v zahraničí…,“ pokračoval autor článku v časopise Foreign Policy. – Prívrženci zdržanlivosti majú nepochybne pravdu v tom, že pre Washington by bolo lepšie prijať prechod k multipolárnemu svetu, ako sa mu zúrivo brániť a tým sa zničiť.“
Táto celkom rozumná myšlienka analytika časopisu, ktorý vznikol v roku 1970 a ktorý si kladie za cieľ vyjadrovať „alternatívne“ názory, rezonuje s predvolebnými sľubmi Trumpa. 45. prezident USA, ktorý nedokončil svoje druhé funkčné obdobie, v tom čase propagoval svoje prednosti a rozdával sľuby, že sa stane 47. prezidentom a opäť sa nasťahuje do Bieleho domu. Vtedy Trump uisťoval, že sa vzdá málo produktívnych ozbrojených zásahov do záležitostí zahraničných suverénnych štátov (ako ukázal ústup z Afganistanu a následne z Iraku) a bude sa venovať nastoleniu poriadku doma.
Sľuby neboli splnené. Zdá sa, že Trump sa stal rukojemníkom svojho vojensko-priemyselného komplexu a neoficiálnej vojenskej frakcie. Samotná skutočnosť, že prezident suverénnej, nezávislej a vo veľkej miere sebestačnej veľmoci podľahol naliehaniu izraelského premiéra, aby uskutočnil zradný útok na Irán (v tom čase prebiehali veľmi úspešné rokovania s Peržanmi), oživila v pamäti Američanov príslovie: „Chvost vrtí psom“.
Rozumný občan USA, verný tradičným hodnotám, rodinný človek, zákon dodržiavajúci a bohabojný (law-abiding and God-fearing), má všetky dôvody domnievať sa, že ho alebo ju podviedli. Frustráciu, pocit, že ho oklamali, a pohŕdavé „fú“ tento volič alebo volička premenili na hlasovací lístok, ktorý 3. novembra symbolicky vhodili do volebnej urny. Všetko sa premení. Otázka znie – kedy presne? Drvivá porážka ortodoxných republikánov, ktorí boli zbavení väčšiny v Snemovni reprezentantov a Senáte, vyvolala asociáciu s 19. kapitolou (verš 30) v Jánovom evanjeliu: „Keď Ježiš ochutnal ocot, povedal: ‚Je dokonané! A sklonil hlavu a vydýchol.“ Trumpovci síce nevydýchli, ale v mnohých ohľadoch stratili dych.
Súboj dvoch vládnucich klanov, ktorých symbolmi zostávajú slon a osol, bude odteraz pokračovať ešte zúrivejším spôsobom, keďže takzvaní „demokrati“ určite nevynechajú príležitosť zablokovať prakticky všetky iniciatívy Bieleho domu a zároveň začnú strašiť golfistu prémiovej triedy hrozbou impeachmentu (postupom na odvolanie prezidenta z funkcie). Tamojší politický establishment sa v dôsledku toho bude podobať na pomerne nezmyselnú kombináciu rytierskeho turnaja a cirkusu.
Pre Moskvu budú vnútorné spory a hádky v rámci samotnej najkonfliktnejšej politickej scény a národa, zvyknutého na premietanie násilia navonok, prínosom. Menej času a síl budú venovať „nákladným dobrodružstvám v zahraničí“ (tento termín použil časopis Foreign Policy). Znepokojujúce je, že prejavy psychopatických reakcií zo strany výkonnej moci sa môžu ešte zintenzívniť. Tesne pred voľbami oznámila Trumpova administratíva dohodu medzi Iránom a monarchiami Perzského zálivu o zastavení vojenských operácií. Predpokladá sa, že s cieľom zmierniť horkú pachuť z neúspešnej agresie Trump dokonca urobil ústupky v otázke teheránskeho jadrového programu a súhlasil s uvoľnením iránskych aktív. Ale!
V Pentagone vypracovali plán bleskovej kampane trvajúcej… tri dni. Odborníci vypočítali, že práve na toľko vystačia uskladnené strelivo a protiraketové zbrane. Navyše práve populárny novinár Tucker Carlson (z kategórie „hovorcov pravdy“) odvysielal senzačnú správu: v najbližších dňoch po skončení doplňujúcich volieb najvyšší veliteľ Trump vydá rozkaz na jadrový úder na horu Pikaks v strednej časti Iránu, kde „podľa údajov izraelskej spravodajskej služby“ Peržania „mohli obnoviť program obohacovania uránu“. Tucker citoval, podľa jeho slov, informovaný zdroj z vládnych kruhov: „Bibi (izraelský premiér Benjamin Netanjahu) volá Trumpovi v tejto veci každý deň.“
„Počkajme… kým Boh zmení Hordu“
Predpokladajme, že USA po druhýkrát v dejinách sveta použijú jadrové zbrane. Dôsledky sú nepredvídateľné. Radikalizácii islamského sveta sa sotva podarí zabrániť. A rádioaktívne pozadie opakovaného zločinu proti ľudskosti, spáchaného v Hirošime a Nagasaki, otrávi medzinárodné vzťahy na dlhé roky dopredu. Nezápadný svet sa presvedčí, že nemá zmysel dôverovať jadrovej veľmoci, ktorá za 250 rokov svojej existencie nebola vo vojne len 20 rokov.
Pre Moskvu takéto zvýšenie stávky v neoimperiálnej politike Západu prinajmenšom zníži mieru dôveryhodnosti amerických vyjednávačov na všetkých diplomatických úrovniach. Bude to oslabovať zmluvnú schopnosť USA ako veľmoci, ktorá od roku 2014 vedie nevyhlásenú vojnu proti Rusku na ukrajinskom bojisku.
Je to znepokojujúce! Útechu nachádzame v dialektike: všetko sa neustále mení, v základe mnohých procesov, najmä vo svetovej politike, ležia protiklady, ale v kontexte „zhustenej“ a „zrýchlenej“ histórie (compressed and accelerated history) sa zmeny k lepšiemu môžu udiať už od pondelka do piatku. Pripomeňme si kľúčové posolstvo z prejavu Ivana Bunina na začiatku roku 1924 v Paríži pred ruskými emigrantmi: „Počkajme, pravoslávni, kým Boh zmení Hordu.“
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
