Dnes si pripomíname pamiatku tragickej smrti generála M. R. Štefánika
Slovensko, 4.máj 2020 ( AM, MO SR ) – Pri príležitosti 101. výročia tragického úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika si dnes predstavitelia rezortu obrany uctili jeho pamiatku počas pietnej spomienky na nábreží Dunaja v Bratislave a pri Mohyle M. R. Štefánika na Bradle. Vzdať hold jednej z najvýznamnejších osobností novodobých dejín Slovenska prišli do Brezovej pod Bradlom minister obrany Jaroslav Naď, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský, náčelník Generálneho štábu OS SR gen. Daniel Zmeko a francúzsky veľvyslanec Christophe Léonzi. V Bratislave sa na pietnej spomienke zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marian Majer.
Minister obrany Jaroslav Naď vyzdvihol dôležitosť spomienkových podujatí, vďaka ktorým sa o významných osobnostiach slovenských dejín, ako aj o vojenskej histórii Slovenska môže dozvedieť viac aj súčasná generácia. „Odkaz a dielo generála M. R. Štefánika má nadčasový charakter, pretože v myšlienkach, ktoré presadzoval, môžeme aj v súčasnosti nájsť dôležité posolstvo, a to hodnoty demokracie a slobody,“ uviedol šéf rezortu obrany. Ako ďalej doplnil, gen. M. R. Štefánik bol astronómom, pilotom, diplomatom, francúzskym generálom, a tiež organizátorom česko-slovenských légií a bojovníkom za vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov.
Medzi najväčšie zásluhy gen. Milana Rastislava Štefánika patrí jeho kľúčová úloha pri formovaní československého zahraničného odboja počas 1. svetovej vojny, čím sa zároveň významne pričinil o vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Štefánik zahynul v nedeľu ráno 4. mája 1919, keď sa jeho lietadlo zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. V osudnú nedeľu 4. mája 1919, keď vzlietlo z udinského letiska lietadlo typu Caproni 450 na palube s Milanom Rastislavom Štefánikom, dvoma talianskymi letcami a mechanikom, na vajnorskom letisku ho „čakali“ francúzsky major Fournier a poručik Lévis. Štefánik sa chcel vrátiť na Slovensko – cieľom jeho cesty nebola Praha, ale letisko vo Vajnoroch pri Bratislave – lietadlom, ako symbolom vstupu Slovenska do novej epochy, do ktorej ho on povedie. Milan sa na rodnú vlasť veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca v roku 1913. Lietadlo však nepristálo, blízko miesta pristátia sa náhle zrútilo, pričom viacerí svedkovia počuli streľbu. Všetci členovia osádky boli mŕtvi. Francúzski dôstojníci zmizli, a všetko, čo sa okolo tohto nešťastia odohralo odvtedy až doteraz, je obostreté hmlou záhad.
Jedna z teórií o príčine havárie hovorí o údajnom atentáte na generála Štefánika. Osudným sa mu malo stať stretnutie s Edvardom Benešom a spor, do ktorého sa s ním dostal. Chcel vedieť, načo sa použilo 120-tisíc dolárov, ktoré Benešovi na „oslobodenie Slovenska“ poskytli americkí Slováci. Keď Edvard nevedel odpovedať, Štefánik to uzavrel tak, že doma bude národný súd, pred ktorým sa Beneš zodpovie. Peniaze Edvard údajne minul na svoje výlety do herní v Monte Carlo.
