MiG-41: Kedy začne nové pokročilé záchytné stíhacie lietadlo s ochranou hraníc Ruskej federácie?
Rusko, 21. júl 2020 (AM) – Ruská federácia potrebuje na ochranu svojich rozsiahlych hraníc záchytné stíhacie lietadlo novej generácie, ktoré by disponovalo technológiou stealth, dosahovalo rýchlosť hypersonických rakiet a malo možnosť ovládania aj na diaľku. Čo však, ak to nepotrebuje? Nestačia osvedčené prostriedky?
Známy online magazín Air Recognition uverejnil nedávno správu, podľa ktorej Rusko pokračuje vo vývoji lietadla MiG-41, označovanom aj ako PAK DP, “nový bombardér s veľkým doletom.”
Generácia PAK. Skúsme vniesť trochu svetla do problematiky
Nuž, vážení kolegovia v magazíne Air Recognition sa trochu pomýlili. PAK DP (Perspektivnyj aviacionnyj komplex daľnovo perechvata – pokročilý letecký komplex diaľkového zachytenia) je záchytné stíhacie lietadlo, nie bombardér, ktorý má označenie PAK DA (Perspektivnyj aviacionnyj komplex daľnoj aviacii – pokročilý letecký komplex diaľkového letectva). Príčina tohto omylu bude zrejme v tom, že o perspektívnom bombardéri sa hovorí viac než o stíhacom lietadle a o lietadle s označením MiG-41 je správ naozaj pomenej. V auguste 2018 vydal generálny riaditeľ Ruskej korporácie pre stavbu lietadiel MiG Ilja Trarasenko prehlásenie, podľa ktorého sa začali skúšobné konštrukčné práce na vývoji záchytného stíhacieho lietadla PAK DP. 16. júna toho istého roku oznámil Tarasenko, už ako šéf dvoch gigantov ruského leteckého priemyslu MiG a Suchoj agentúre Sputnik, že komisia ruského Ministerstva obrany vybrala podľa výsledkov z predchádzajúceho roku tie najperspektívnejšie projekty spomínaného lietadla PAK DP, a že práce pokračujú.
O čo teda ide? Na začiatku 21. storočia sa v Rusku začali práce hneď na niekoľkých projektoch leteckej techniky, ktoré spájal rovnaký termín PAK – „pokročilý letecký komplex”. Najznámejším z nich bol PAK FA, pokročilý letecký komplex frontového letectva, dnes všetkým známe viacúčelové stíhacie lietadlo 5. generácie Su-57. Toto lietadlo sa v súčasnosti zúčastňuje testov, zároveň bola v lete 2019 ohlásená Ministerstvom obrany RF záväzná objednávka na 76 kusov stíhačky pre VKS RF a spustená jeho sériová výroba.
Okrem spomenutého projektu PAK FA sa začali práce aj na ďalších pokročilých komplexoch: PAK DA (ako bolo uvedené vyššie, ide o komplex diaľkového letectva), teda projekt ťažkého strategického bombardéra, ďalej PAK TA – projekt budúceho transportného lietadla, ktoré má nahradiť predovšetkým An-124 Ruslan a nakoniec PAK DP (pokročilý letecký komplex diaľkového zachytenia), lietadlo, ktoré má byť ruskou odpoveďou na americký projekt SR-72 Aurora a súčasne má koncom 20. rokov 21. storočia nahradiť záchytné stíhacie lietadlo MiG-31.
Ruský sever ako slabé miesto
Geografická poloha Ruska mala vždy rozhodujúci vplyv na vývoj záchytných stíhacích lietadiel veľkého doletu. Obrovské a takmer neobývané územia Ďalekého severu bez systémov protivzdušnej obrany poskytovali možnosť medzikontinentálnym bombardérom potenciálneho nepriateľa preniknúť bez prekážok až do centrálnych oblastí krajiny. Rozmiestnenie siete radarov v tejto oblasti by mohlo vyriešiť problém leteckého útoku. Zvažované boli nasledovné dva varianty:
1. Rozmiestnenie veľkého počtu protilietadlových systémov (s jedným zjavným nedostatkom, a tým je obmedzený dolet).
2. Vývoj záchytného stíhacieho lietadla s veľkým doletom, ktorý by dokázal zotrvať dlhý čas vo vzduchu v priestore bojovej služby a v prípade objavenia sa nepriateľských bombardérov vykonať ich zachytenie.
Z uvedených dôvodov vznikol v Sovietskom zväze na konci 50. rokov 20. storočia projekt ťažkej stíhačky Tu-128, ktorá mala dolet vyše 2500 km a ako výzbroj niesla 4 riadené rakety typu vzduch-vzduch (2x Bisnovat R-4RM a 2x Bisnovat R-4TM, pričom hmotnosť jednej rakety bola 512 kg). Vo VVS ZSSR v oblasti Ďalekého severu stíhačka slúžila až do 80. rokov (posledný kus bol vyradený v roku 1992), kedy bola postupne nahrádzaná v tom čase najmodernejším záchytným stíhacím lietadlom, MiG-31.
Tento stroj je svojím spôsobom unikátny. Jeho maximálna rýchlosť je cez 3 000 km za hodinu, má veľký dolet, schopnosť vedenia leteckého boja takmer s akýmikoľvek modernými lietadlami, navyše dokáže plniť aj funkciu „lietajúceho radaru” a súčasne veliteľského stanovišťa, ktoré môže vyslať proti nepriateľským vzdušným cieľom ďalšie lietadlá. Štyri ťažké záchytné stíhacie lietadlá MiG-31 dokážu pokryť a kontrolovať svojimi výkonnými radarmi viac ako 1 000 kilometrov vzdušnej bojovej línie. Modernizovaná verzia lietadla MiG-31 nesúca označenie MiG-31BSM dokáže zotrvať vo vzduchu ešte dlhšie. Zásadným problémom stíhačky MiG-31 však je, že tento stroj nikdy nemal prvky technológie stealth, čo znamená že v boji proti lietadlám 5. generácie by mohol ťahať za kratší koniec. Práve preto potrebuje ruské letectvo úplne nové stroje
Ilustračné foto: Ťažké záchytné stíhacie lietadlo MiG-31, zdroj: wiki commons
Čím menej pilotov, tým lepšie
PAK DP (MiG-41) vyvíjaný ako náhrada záchytnej stíhačky MiG-31 má mať nielen všetky jej kvality, ale má získať aj niečo navyše.
Po prvé, PAK DP sa stane v podstate stíhacím lietadlom 6. generácie. Predpokladá sa, že tieto lietadlá bude možné používať tak v pilotovanej verzii, ako aj bezpilotnej, diaľkovo ovládanej. Umelý intelekt nového lietadla ma zaistiť možnosť jeho ovládania a riadenia na diaľku zo zeme alebo z iného lietadla a rovnako tak aj možnosť samostatných bezpilotných bojových operácií.
To má samozrejme značne uľahčiť prácu pilota, ktorý sa tak bude môcť viac venovať situácii vo vzduchu a zbraniam. Práve kvôli tomu bude bude MiG-41 na rozdiel od lietadiel MiG-31 a Tu-128 v jednomiestnej verzii, zatiaľčo dve predchádzajúce záchytné stíhacie lietadlá riadili vždy dvaja členovia posádky – pilot a navigátor/zbraňový operátor.
PAK DP: prekvapí rýchlosťou a odolnosťou voči vysokým teplotám
Predpokladaná výška letu lietadla PAK DP bude cez 30 km, pričom dosahovaná rýchlosť má byť Mach 4 a viac. Dnes dosahujú takúto rýchlosť iba balistické a hypersonické strely. Túto rýchlosť samozrejme nie je možné dosiahnuť bez nových pohonných jednotiek a tiež špeciálnej konštrukcie lietadla, ktorej úlohou bude maximálne znížiť odpor vzduchu, a ktorá bude zostavená z materiálov schopných odolávať vysokým teplotám, ktoré sú sprievodným javom takého rýchleho letu v atmosfére.
Konštrukcie lietadiel typu MiG-25, MiG-31 alebo tiež amerického prieskumného Lockheed SR-71 Blackbird mali spravidla nielen neobvyklý tvar, ale boli v nich použité špeciálne, voči vysokým teplotám odolné, oceľové a titánové zliatiny. Predpokladá sa, že oceľ v nových lietadlách sice zostane, väčšiu časť konštrukcie však budú tvoriť nové kompozitné materiály.
Absencia akýchkoľvek „oficiálnych” fotografií či ilustrácií budúceho vzhľadu lietadla PAK DP poskytuje obrovský priestor pre špekulácie a fantáziu majstrov práce vo Photoshope.
Je možné iba predpokladať, že ak budú chcieť konštruktéri dosiahnuť optimálnu „neviditeľnosť” lietadla, tak pravdepodobne nebude mať zvislé chvostové časti a taktiež počet vystupujúcich častí nad povrch lietadla bude minimálny, až nulový. Krídlo bude pravdepodobne maximálne šípovité a je jasné, že zbrane budú ukryté vo vnútri lietadla.
MiG-41, podobne ako aj MiG-31, bude niesť univerzálne riadené strely pre zachytenie nepriateľských lietadiel a cieľov na veľké vzdialenosti, ktoré zaistia efektívnu likvidáciu cieľov vo vzdialenosti 300 km a viac. Toto lietadlo by sa mohlo stať univerzálnym strojom na zachytenie nielen klasických cieľov, ale aj hypersonických či dokonca kozmických. Nie je vylúčená ani možnosť útočnej modifikácie lietadla, teda jeho vybavenie riadenými strelami typu vzduch-zem.
Unikátny stroj, je však skutočne potrebný?
Poprední činitelia ruského leteckého priemyslu hovoria, že práca na tomto projekte nebude ukončená skôr ako v roku 2025. K jednotkám VKS RF by sa teda prvé nové stroje dostali najskôr na konci 20. rokov 21. storočia. To je však značne optimistický scenár vývoja udalostí, ktorý predpokladá, že budú úspešne vyriešené všetky technické problémy, ktoré sa môžu objaviť pri vývoji nového lietadla. Okrem technických problémov však existuje ešte jeden problém: dnes totiž nie je úplne jasné, či armáda skutočne potrebuje takýto unikátny a drahý stroj.
Pre vojenské letectvá vo svete je v zásade príznačný trend univerzálnosti, a skôr či neskôr sa táto koncepcia stane vlastnou všetkým konštruktérom, pretože každá ďalšia generácia lietadiel bude ešte drahšia. Niečo podobné môžeme pozorovať už na americkom lietadle 5. generácie Lockheed Martin F-35 Lightning II a taktiež na ruskom viacúčelovom stíhacom lietadle 5. generácie Suchoj Su-57 – dokážu vykonávať rovnako tak útočné operácie ako aj viesť letecký boj. Nové lietadlo PAK DP nemá byť univerzálne. Dalo by sa povedať, že to bude skôr elitný “rytier”. A nesmieme tiež zabudnúť, že početné “trhliny” v obrane sa dajú prekryť aj menej drahými a už osvedčenými protivzdušnými raketovými systémami a to i napriek ich niektorým nedostatkom. Ale ak dostane projekt PAK DP zelenú, existuje reálna šanca, že v najbližšom desaťročí budeme svedkami nového kvalitatívneho prielomu v letectve.
