Peking sa ďalej opevňuje – nasadzuje protilietadlové systémy proti Indii v Doklame
Čína, 29. august 2020 (AM) – Zatiaľ čo sú Peking a Naí Dillí oficiálne zapojené do procesu normalizácie pozdĺž demarkačnej čiary slúžiacej ako hranica medzi oboma krajinami v oblasti Ladakhu, oba tábory zintenzívňujú iniciatívy na posilnenie svojich obranných pozícií. Posledné satelitné snímky zverejnené na Twitteri obranným špecialistom teda ukazujú, že Čínska ľudová armáda uskutočnila výstavbu infraštruktúry zameranej na umiestnenie protilietadlových systémov blízko mesta Doklam na križovatke medzi Indiou Čínou a Bhutánom, oblasť, ktorá bola predmetom napätia medzi oboma krajinami, keď Čína vybudovala cestu, ktorú India považovala za strategickú, križujúcu neutrálny Bhután.
Podľa zverejnených obrázkov sú infraštruktúry dimenzované tak, aby pojali ťažké protilietadlové systémy. Ľudová armáda implementovala 4 takéto systémy. S-300 a S-400 získané z Moskvy, systém HQ-16 odvodený od ruského systému Buk a systém HQ-9, ktoré by sa mali podobať svojimi charakteristikami ruským S300 / 400. Rovnako ako ruské systémy, aj čínske systémy sa používajú vo viacvrstvovej obrane, ktorá kombinuje systémy diaľkového dosahu HQ-9, systémy stredného dosahu HQ-16 a systémy krátkeho dosahu HQ-17 (odvodené z TOR Ruský M1) alebo HQ-7 (odvodený z francúzskeho Crotale), aby sa zabezpečili všetky úrovne možných leteckých útokov. Čínsky HQ-17 je odvodený z ruského systému M1 TOR.
New Delhi tiež nasadilo protilietadlové obranné kapacity v oblasti po vojenskom strete indických a čínskych síl v Doklami v júni 2020. Išlo však o ľahké mobilné systémy Spyder (Izrael) a OSA (SA-8 Gecko), ako aj Akash Systems, lokálne vyrobený protilietadlový systém stredného dosahu, ktorý postupne nahrádza indické SA-6 Gainful. Aj keď v Indii prebieha naplno modernizácia na rôznych úrovniach, zostáva indická protilietadlová a protiraketová obrana hlboko pod čínskymi kapacitami, ktorých prechod na moderné systémy sa uskutočnil o 10 rokov skôr ako v Indii. Preto aj napriek významným investíciám na získanie moderných lokálnych systémov, ako sú systémy Barak-8 a QR-SAM, muselo Nové Dillí v roku 2018 objednať 5 regimentov systémov S400 z Moskvy, a to napriek skutočnosti, že Peking urobil to isté pred 3 rokmi. Indický systém stredného doletu Akash, ktorý bol uvedený do služby koncom 90. rokov, nahrádza SA-6 Gainful v prevádzke v indickej armáde.
Nech už je to akokoľvek, rozmiestnenie infraštruktúry určené na umiestnenie protilietadlových systémov Denial of Access jasne ukazuje, že Peking sa nijako nevzdal svojich ambícií v Himalájach a že napätie, ktoré sa v zóne v posledných rokoch opakuje preto nemá nič spoločné s cyklickými alebo izolovanými incidentmi. PLA má dnes silnú mechanizovanú kapacitu schopnú prevádzky v horských prostrediach, či už ide o ľahké tanky alebo samohybné delá na kolesách. Ako už je to aj v prípade nutnosti čeliť možnému útoku amerických námorno-vzdušných síl, Peking neváha vyvinúť špecializované vybavenie, aby získal výhodu nad akýmkoľvek protivníkom, v tomto prípade nad Indiou v himalájskych horách. Je preto veľmi pravdepodobné, že plošina Ladakh bude v blízkej budúcnosti centrom pozornosti na medzinárodnej scéne.
