Tretia čínska lietadlová loď by mohla byť uvedená do prevádzky do konca roku 2020
Čína, 17.september 2020 (AM) – V najnovšej správe o čínskych vojenských kapacitách, ktorú nedávno predložil Kongresu Pentagón sa poznamenáva, že čínske námorníctvo je teraz s asi 350 loďami najväčšími námornými silami na svete proti iba 293 pre Americké námorníctvo. Ak však vezmete do úvahy tonáž, Spojené štáty sú stále vpredu … najmä vďaka svojim jedenástim lietadlovým lodiam, ktoré v pohybe vykladajú takmer 100 000 ton.
Je však len otázkou času, kedy Čína predbehne USA aj v tomto parametri. Počas parlamentnej rozpravy v roku 2018, Admirál Christophe Prazuck, ktorý je teraz bývalým šéfom štábu francúzskeho námorníctva, skutočne naznačil, že Peking počas predchádzajúcich štyroch rokov postavil ekvivalent Francúzskej flotily. A nie je koniec.
Napríklad v roku 2019 Čína uviedla na trh novú obojživelnú útočnú loď Type 075D, čo sa týka tonáže ekvivalentnej americkým modelom triedy Wasp [40 000 ton]. Len čo začali testovanie na otvorenom mori, spustili do vody druhú a tretia bola v tom momente už vo fáze svojej konštrukcie.
Program pôsobivého krížnika Type 055 sa tiež uskutočňuje veľkou rýchlosťou. Prvý zo série, Nanchang, vstúpil do služby v januári, zatiaľ čo ďalšie dve, ktoré boli spustené v apríli a júli 2018, uskutočňujú ešte svoje námorné skúšky. Čoskoro by malo nasledovať ďalších päť lodí. Podľa Pentagónu je možné, že tieto lode sú predsa len vybavené protilodnými balistickými raketami, o ktorých Peking veľmi rád rozpráva, ale ktorých skutočné schopnosti nie sú moc známe.
Pokiaľ ide o námorné letectvo, Čína nestráca čas. Ešte pred 10 rokmi nemal žiadnu lietadlovú loď, teraz má 2. Liaoning vstúpila do služby vstúpila v roku 2011 a Shandong vstúpila do služby v roku 2019.
Tieto lode vyžívajú pre štart a pristávanie svojich lietadiel systémy STOBAR. Pri vzlete využije lietadlo mierne zdvihnutú poslednú časť štartovacej dráhy. Pre zachytenie pristávajúceho lietadla na palube lodi sa používajú brzdiace laná.
Iný používaný systém CATOBAR ponúka vyššie operačné kapacity. Používajú ho Americké, alebo aj Francúzske lietadlové lode.
Čínska Ľudová oslobodenecká armáda (CLOA) už zahájila výstavbu aj tretej lietadlovej lode v konfigurácii CATOBAR (typ 002), ktorá by mala byť podľa čínskych podprahových informácii na jadrový pohon. Okrem toho by mala byť vybavená elektromagnetickými katapultami EMALS, ktoré sa americké námorníctvo za každú cenu snažilo vyvinúť pre svoje nové lode triedy Gerald Ford.
Je zrejmé, že a čo sa týka ostatných lodí typu 075D a 055, práca tejto lietadlovej lodi napreduje pomerne rýchlo. Podľa správ denníka Global Times, ktorý sleduje líniu čínskej komunistickej strany, je pravdepodobné, že táto nová loď bude spustená([tj. spustená do vody) do konca roku 2020, alebo v najhoršom prípade. , začiatkom budúceho roka.
Prvá Čínska lietadlová loď Liaoning bola získaná koncom 90. rokov z Ukrajiny pod názvom Varyag, aby sa z nej oficiálne stalo plávajúce kasíno. Bolo ju treba len zrenovovať. Nakoniec jej majiteľ ju venoval Čínskemu námorníctvu, ktorá ju obnovila, ale do jej pôvodnej rovnošaty. Podľa vzoru tejto, postavili Číňania svoju druhú loď Shangong už svojpomocne.
Pre lietadlovú loď Type 003, vysvetľuje Global Times, bola použitá „pokročilejšia“ konštrukčná metóda. Takto bolo postavených niekoľko častí trupu na rôznych miestach a navyše poslané do lodenice Jiangnan na konečnú montáž. To umožnilo skrátiť dobu výstavby. Uvedenie do prevádzky však bude podmienené námornými skúškami, ktoré bude musieť toto nové plavidlo vykonať po získaní svojho vybavenia. Pretože sa radikálne líši od svojich dvoch predchodcov a bude využívať nové technológie, mohla by táto fáza trvať o niečo dlhšie.
A priori, táto tretia lietadlová loď by mala maž 320 metrov (proti 305 metrom pre Shandong) a mala by výtlak viac ako 80 000 ton. Pokiaľ ide o vybavenie, len málo informácii preniklo von. Možno snáď to, že by na svojej palube mala mať lietadlo KJ-600 vybavené a priori aktívnou anténou a nízkofrekvenčným radarom. vyvinutý inštitútom 603 typu AESA. Tiež by sa podľa iných zdrojov mohli na palube nachádzať stíhačky Senyang J-15, Chengdu J-20 a Shenyang FC-31. Paluba by mala mať podľa nákresu 3 katapulty. Že jej pohon bude nukleárny podporuje skutočnosť, že Čínska národná atómocá agentúra zintenzívnila svoj výskum v oblasti vývoja jadrového pohonu pre lode, a že v 2018 vyhlásila verejnú súťaž na vytvorení vlastného ľadoborca na jadrový pohon.
Správa Pentagónu sa však netýka iba výrazného nárastu počtu vojenských plavidiel nasadených v Číne, ale v skutočnosti tiež zdôrazňuje, že čínske námorníctvo dosiahlo jasný pokrok aj na kvalitatívnej úrovni.
Ich pokrok vo vojenských technológiách nemohol zostať bez povšimnutia. Čínska armáda má stále novšie a novšie zbrane v ktorých sa využívajú moderné technológie. V správe pre Americký kongres sa ešte uvádza, že od roku 2019 čínske námorníctvo väčšinou pozostáva z moderných viacúčelových platforiem vybavených pokročilými protilodnými, protilietadlovými a protiponorkovými senzormi a zbraňami.
Adam Riečanský
