Bolo vyradenie lietadla Grumman F-14 Tomcat zo služby unáhleným rozhodnutím? Prečo sa tak udialo, ak tento typ vynikal údajne vynikajúcimi parametrami?
V čase vyraďovania mala posledná „D“ verzia F-14 Tomcat pred sebou stále primerane dlhú životnosť draku a teoreticky tieto lietadlá mohli slúžiť z lietadlových lodí ešte pekných pár rokov. Životnosť draku však nebola primárnym dôvodom pre ich koniec. Príčina bola z veľkej časti strategická, súvisela s cenou (letovými nákladmi) a taktiež s možnosťami bojových misií.
Primárne boli lietadlá Tomcat projektované predovšetkým ako lietadlá námorníctva určené pre získanie vzdušnej prevahy a prieskum. Hlavnou výzbrojou mali byť výkonné, avšak ťažké a drahé radarom navádzané rakety ďalekého dosahu AIM-54 Phoenix. Slúžiť mali na ochranu lietadlových lodí pred prípadným útokom sovietskych bombardérov. Táto ich úloha zanikla rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 a následným koncom Studenej vojny. K bojovému použitiu striel AIM-54 Phoenix americkými F-14-tkami prišlo počas vzdušných bojov celkom 3x a to proti irackým lietadlám MiG-25 v roku 1999, všetky strely minuli svoj cieľ…
Jediným užívateľom tak lietadiel F-14 ako aj rakiet AIM-54 Phoenix je dnes Irán, lietadlá s problémami udržuje vo vlastnej réžii a rakety má ešte zo zásob nakúpených v čase dodávky stíhačiek. Príkladom vysokej bojovej efektivity tejto kombinácie je 62 nárokovaných vzdušných zostrelov irackých lietadiel počas iránsko-irackej vojny s použitím AIM-54 Phoenix. F-14-tke je však v tejto vojne pripisovaných celkovo až 160 vzdušných víťazstiev.
Ďalším dôležitým zariadením, ktoré bolo možné podvesiť pod F-14 bol laserový značkovací kontajner LANTIRN. Od roku 1995 ním disponovali všetky Tomcaty a vďaka nemu získali možnosť vedenia protizemných útokov. Prvé útoky proti pozemným cieľom sa uskutočnili v roku 1995 v Bosne. Táto výzbroj a vybavenie a tiež ich decentná schopnosť vzdušného súboja umožnili udržať tieto stíhacie lietadlá v službe v americkom námorníctve až do ich definitívneho vyradenia v roku 2006. Miera ich použiteľnosti v prevádzke nebola nikdy vysoká a prevádzkové náklady na hodinu boli vyššie i vďaka konštrukcii s meniteľnou geometriou krídla.
F-18 Super Hornet, ktorý v súčasnosti plní úlohu F-14-tiek, nebol pravdepodobne tak dobrý v úlohe záchytnej stíhačky, je však vysoko efektívnym vo všetkých ostatných úlohách vrátane vzdušných súbojov, BVR (beyond-visual-range – vzdušný boj s použitím rakiet za hranicou viditeľnosti), s možnosťou použitia riadených striel stredného dosahu AIM-120 AMRAAM a protizemných útokov aj pomocou bômb, hlúpych i navádzaných. Mimochodom, posledná verzia AIM-120 už má možnosť dosahu AIM-54 Phoenix, hoci má stále označenie rakety stredného dosahu. F-18 Super Hornet okrem štandardného vlastného dopĺňania paliva vo vzduchu, disponuje aj možnosťou dopĺňania paliva inej F-18-tke (tzv. buddy fuelling). Jeho náklady na letovú prevádzku sú nižšie, taktiež sú nižšie požiadavky na údržbu a miera použiteľnosti ďaleko prevyšuje možnosti F-14-tiek. A hoci na jeho povrchu sústredené podvesné pylóny (umiestnené tak z dôvodu vypúšťania rakiet) zvyšujú aerodynamický odpor a znižujú výkon, lietadlo je veľmi výkonné, naprojektované a postavené v súlade s myšlienkou moderného vzdušného boja.
F-18 super Hornet umožňuje lietadlovej lodi významne zredukovať jej leteckú flotilu v zásade na tri hlavné typy. Sú to:
- E-2 Greyhound/Hawkeye – COD a AWACS (lietadlá včasnej výstrahy)
- F-18 Super Hornet – CAP (vzdušné hliadkovanie), záchytné úlohy, dopĺňanie paliva iným F-18-tkám, elektronický boj a protizemné útoky
- vrtuľníkové / záchranné (SAR), rôzne pomocné a útočné misie
Treba mať na pamäti, že v časoch vojny vo Vietname nebolo nič výnimočné, ak nalietadlových lodiach operovalo až 9 rôznych leteckých prostriedkov. Pre logistiku a údržbu hotová nočná mora. US Navy svojím rozhodnutím vyradiť F-14 a prejsť na F-18 Super Hornet spravilo správne rozhodnutie.
