Izraelský analytik Jakov Kedmi poskytol predpoveď o vývoji udalostí v konflikte v Náhornom Karabachu
Izrael, 6.október 2020 (AM) – Bývalý šéf izraelskej špeciálnej služby Nativ – Jakov Kedmi hovoril o súčasnej rovnováhe síl v oblasti obnoveného vojenského konfliktu na Kaukaze.
Ak Azerbajdžan začne útočnú operáciu v Náhornom Karabachu, arménske jednotky nebudú schopné udržať svoje pozície. Podobnú predpoveď vývoja udalostí v karabachskom konflikte v rámci programu „Večer s Vladimirom Solovjovom“ zdôvodnil aj bývalý šéf izraelskej špeciálnej služby Nativ Jakov Kedmi.
“Nie som si istý, či je arménska armáda schopná brániť to, čo má dnes,” uviedol Kedmi. Expert zároveň poukázal na to, že podobný stav je v súčasnosti zaznamenaný kvôli odmietnutiu Jerevanu pokračovať v úzkej spolupráci s Ruskom. Vyjadril tiež neistotu nad skutočnosťou, že „arménske jednotky pod vedením inštruktorov vycvičených v USA sú schopné účinne viesť vojenské operácie proti Azerbajdžanu“.
V dôsledku obratu Arménska na západ sa krajina ocitla v takom postavení, že azerbajdžanská armáda za komplexnej podpory Turecka dokázala bez zvláštnych ťažkostí úplne zmocniť sa Náhorného Karabachu. Ruská strana zároveň nevidí pre seba príležitosť zasiahnuť do tohto konfliktu.
“Sami ste si narobili neporiadok a mali by ste si to urobiť sami,” zhrnul situáciu Kedmi a zhrnul svoju vlastnú predpoveď vývoja udalostí v karabachskom konflikte.
Predchádzajúci bojové strety na arménsko-azerbajdžanskej hranici v júli trvali niekoľko týždňov. Prebiehali niekoľko sto kilometrov od Náhorného Karabachu – v regiónoch Tovuz a Tavuš, ktoré hraničia aj s Gruzínskom. V neuznanej republike zostala situácia pokojná. Vinu za ostreľovanie zvaľovali Baku a Jerevanu jeden na druhého.
Medzi Arménskom a Azerbajdžanom existuje konflikt ohľadom štatútu oblasti Náhorného Karabachu. Vo februári 1988 Náhorná-karabašská autonómia oznámila odchod z azerbajdžanského ZSSR. Následne Azerbajdžan pri ozbrojenom konflikte v rokoch 1992-1994 stratil kontrolu nad Náhorným Karabachom a jeho siedmimi okolitými oblasťami. Rokovania o mierovom urovnaní konfliktu prebiehajú od roku 1992 v rámci Minskej skupiny OBSE vedenej tromi spolupredsedami – Ruskom , Spojenými štátmi a Francúzskom.
Ruské ministerstvo zahraničia vyzvalo strany konfliktu okamžite zastaviť bojové operácie a začať vyjednávať k stabilizácii situácie v regióne.