Francúzsko : nové hliadkové člny a nová lietadlová loď na obzore
Francuzsko, 11.október 2020 (AM) – Program BATSIMAR (námorné pozorovacie a zásahové plavidlá) sa mal začať koncom roku 2000 s cieľom nahradiť hliadkové člny P400, ako aj hliadkové člny triedy Aviso, alebo hlbinné hliadkové člny (PHM) triedy Estiennes d’Orves. Rozpočtové obmedzenia však oneskorili implementáciu, čo dnes vyvoláva obavy z dočasného narušenia kapacity námornej obrany.
Napokon sa však rozhodlo o rozdelení programu BATSIMAR na dve časti. Teda P400 pridelené do zámorských teritórii boli odvtedy čiastočne nahradené tromi hliadkami Antilles-Guyana (PAG), ktoré vstúpili do služby medzi rokmi 2017 a 2020. Tieto lode budú doplnené šiestimi plavidlami Patrouilleurs outre-mer(POM) zámorskej hliadky objednanými v decembri 2019 u výrobcu lodí Socarenam. Ich dodávka sa začne od konca roku 2022 v pomere dve jednotky ročne. Výsledkom bude, že obnova tohto komponentu bude ukončená do konca platnosti súčasného zákona o vojenskom programovaní Loi de programmation militaire[LPM].
Pokiaľ ide o hliadkovacie člny na otvorenom mori, situácia je chúlostivejšia, tieto lode, ktoré majú 40 rokov nepretržitej služby, už nie sú aktuálne (inými slovami sú zastaralé a opotrebované), ako zdôraznila ministerka ozbrojených síl Florence Parly počas vypočutia v Národnom zhromaždení 6. októbra. V skutočnosti, tieto lode vykazujú znepokojujúce príznaky starnutia, čo naznačuje, že dočasné zníženie kapacity je vážnejšie, ako sa očakávalo, varovala parlamentná správa z minulého roku.
Celkovo je potrebné objednať desať lodí, ktoré nahradia aj tri hliadkové člny verejnej služby patrouilleurs de service public [PSP] typu Flamant (alebo triedy OPV 54) pridelené do Cherbourgu, Brestu a Toulonu. Program bol oficiálne spustený v júni 2020.
Doteraz bolo o týchto budúcich plavidlách oceánskych hliadok uvedených iba málo podrobností, okrem toho, že ich schopnosti budú musieť byť prinajmenšom rovnaké ako mali tie, ktoré odídu do šrotu, alebo niekam do poslušnej kolónie ako darček na šrotovisko. To môže byť jeden z účelov kolónii, aby preberali aj druhotriedny odpad ako odmenu za to, že ich kolonizátor stále drží v hrsti a nedovolí samostatný vývoj.
Počas svojho vypočutia povedala pani Parlyová o niečo viac. Najprv uviedla, že boli prijaté akceleračné opatrenia, aby bolo možné prvé dva nové hliadkové člny dodať do roku 2025. Pokiaľ ide o tieto lode, urobili sme štruktúrované rozhodnutia, pretože ich prevádzkové kapacity budú oveľa väčšie ako tie, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, dodala.
Týchto desať lodí bude teda v rozmedzí 2 000 ton, čo by ich klasifikovalo viac do kategórie korviet ako do kategórie hliadkových člnov. Pripomíname, že súčasný hliadkový čln pre otvorené more Patrouilleur de haute-mer(PHM), ktorý nemá kapacitu na umiestnenie vrtuľníka na palube, má výtlak 1 100 ton.
Tieto budúce oceánske hliadkové plavidlá tak budú môcť, zdôraznila pani Parlyová, niesť na palube aj vrtuľník. A preto palubné letecké drony, ako napríklad budúci SDAM Navy Air Drone System, vyvíjaný na základe modelu VSR700 spoločnosťou Airbus Helicopters a Naval Group.
Ministerka tiež pripomenula, že budú vybavené sonarmi, ako napríklad PHM. Na druhej strane zo strany zbraňových systémov neuvádzal veľa podrobností. Snáď len toľko, že každá z týchto lodí bude vybavená 40 mm výzbrojou.
Táto hypotéza ešte nebola tak úplne zverejnená. Preto je možné sa domnievať, že systémom pre nové lode by mohol byť RapidFire 40 CTA (Cased Telescoped Ammunition), výsledok spolupráce medzi spoločnosťami Thales a Nexter.
Protilietadlový systém RapidFire 40, navrhnutý v spolupráci spoločností Nexter a Thales, plní obranné misie krátkeho dosahu. Vďaka svojej presnosti a efektívnosti 40 mm kanónu a streliva CTAI (spoločný výrobok spoločností Nexter a BAE) je systém T40AA Rapidfire schopný zachytiť vrtuľníky, drony alebo ľahké plavidlá na diaľku 4 000 metrov. Tento výkon sa dosahuje vďaka hľadáčiku vybavenému elektrooptickými dennými a nočnými kamerami a funkciou sledovania pohyblivých cieľov, vysvetľuje Nexter. Pokiaľ ide o ďalšie technické špecifikácie týchto budúcich oceánskych hliadkových plavidiel, budeme si musieť ešte nejakú dobu počkať.
Počas svojho rokovania pani Parly osobitne informovala o projekte lietadlovej lode novej generácie, ktorá od leta stále čaká na svoje predstavenie. Počas 14. júla mal prezident Macron skutočne poskytnúť podrobnosti o technologických možnostiach, ktoré sa toho týkajú. No nestalo sa tak a zostalo ticho. A z plánu oživenia ekonomiky sa nič viac nedá vyčítať, aspoň zatiaľ. Jediné čo ministerka povedala bolo, že v roku 2021 plánuje vláda vyčleniť 261 miliónov EUR na ďalšie štúdie. Rozhodovať sa o tom muselo ešte v lete.
Pripomíname, že štúdie zamerané na prípravu spustenia programu týkajúceho sa tejto budúcej lietadlovej lode sa uskutočnili počas 18 mesiacov v hodnote 36 miliónov eur. Zamerali sa najmä na prevádzkové požiadavky a požiadavky spôsobilosti, ako aj na technické vlastnosti tejto lode novej generácie. Pritom sa tiež zohľadnili vznikajúce hrozby a podľa senátu mal spis v júni v rukách Emmanuel Macron, prezident republiky.
Otázok je ešte priveľa nato, aby sa dalo jednoznačne povedať kedy nová lietadlová loď vypláva, či bude ako druhá, alebo aktuálna Charles de Gaule pôjde do šrotu, či bude s atómovým, alebo konvenčným pohonom, aké ďalšie technologické novinky budú použité, koľko bude stáť jej výroba a pod. Ako však poznám Francúzov, je veľká šanca (netvrdím, že to tak s istotou bude), že ich nová lietadlová loď bude patriť k elite na svetových vodách.
Adam Riečanský
