Raketa R-37M. “Dlhé ruky” pre ruské stíhačky štvrtej a piatej generácie
Rusko, 12.október 2020 (AM) – Vyriešenie úloh protivzdušnej obrany na veľké vzdialenosti je zvlášť aktuálne pre Rusko vzhľadom k jeho zemepisnej polohe. Na stíhačke Su-35S prebieha testovanie vysoko presnej rakety vzduch-vzduch s veľmi pôsobivými charakteristikami. Na videu, ktoré zverejnilo ruské ministerstvo obrany pri príležitosti 100. výročia Štátneho leteckého skúšobného centra Ministerstva obrany RF, ktoré nesie meno VP Čkalova, boli okrem iného zábery skúšobného odpálenia novej riadenej strely R-37M , triedy vzduch-vzduch, dlhého doletu, zo stíhačky Su-35S. Aj keď to nebola provotriedna senzácia, napriek tomu je to veľmi dôležitá udalosť.
MiG-31 a jeho štyri strely
Strela mala dolet až 120 km a prakticky hypersonickú rýchlosť letu , až 4,5 rýchlosti zvuku. MiG-31 dokázal ostreľovať súčasne štyrmi strelami štyri ciele a mal sa stať hlavným stíhacím lietadlom, ktorý mal odraziť letecký útok na sovietske územie v Arktíde, zachytiť včas americké lietadlá s okrídlenými raketami, teda zlikvidovať ich pred tým, než stihnú vystreliť. Druhým cieľom MiG-31 so strelami R-33 boli rakety, ktorých odpálenie sa nepriateľovi predsa len podarí uskutočniť. Stíhačky ich mali zlikvidovať nad severnou časťou ZSSR, na ceste rakiet k cieľom vo vnútrozemí.
“Vystrelil a zabudol”: čo ešte vieme o K-37
Raketa bola riadená inerciálnym systémom s možnosťou opätovného zamerania letu na povel nosného lietadla. Po zachytení cieľa aktívnou rádiolokačnou bojovou hlavicou so samonavádzaním sa stala úplne samostatnou a autonómne útočila na cieľ bez účasti pilota. K-37 sa tak stala jednou z prvých sovietskych rakiet vzduch-vzduch s radarovými navádzacími systémami, v ktorej bol realizovaný princíp “odpálil a zabudol”.
Podstata tohto princípu spočíva v tom, že strelec dokázal zvoliť cieľ, vystreliť na neho a začať pátranie po ďalšom cieli, bez toho aby čakal, až raketa dosiahne cieľ a zasiahne ho. V rádiolokačných navádzacích systémoch predchádzajúcich generácií museli piloti stíhačiek držať cieľ v šachu do okamihu zásahu strelou.
Kríza ukrajinského vojenského priemyslu nezabránila ruskému vývoju
MiG-31M mal niesť už 6 rakiet K-37, čo umožnilo vzhľadom na nový navádzací systém dosiahnuť najvyšších ukazovateľov bojovej kapacity, doletu a presnosti zásahu leteckých cieľov.
V marci 1992, už po rozpade ZSSR, bol tento stroj s raketou prvýkrát verejne predvedený na leteckej základni pri Minsku, kde bola pre najvyšších predstaviteľov SNŠ usporiadaná prehliadka úspechov sovietskeho vojenského priemyslu. V apríli 1994 zablahoželal ruský prezident Boris Jeľcin konštruktérom rakety k úspešnému zasiahnutiu leteckého cieľa na vzdialenosť 304 km , čo bol skutočne rekord. Žiadna letecká strela na svete dodnes tejto vzdialenosti nedosiahla.
Strely K-37 boli vyvinuté v spolupráci s Ukrajinou. Po roku 1997 sa však stala úplne zrejmou kríza vojenského priemyslu tejto krajiny, obranné podniky začali vyrábať civilnú produkciu, preto bolo prijaté rozhodnutie o vývoji týchto rakiet s použitím výhradne ruských komponentov. Okolo roku 2005 bola uverejnená správa o skorom začatí testov novej rakety RVV-BD (raketa vzduch-vzduch dlhého doletu), ktorá bola úplne ruskou a oveľa dokonalejšou modifikáciou K-37.
Optický gyroskop a projekt hypersonickej strely
V bojovej samonavádzacej hlavici novej modifikácie rakety RVV-BD sa používa miniatúrny digitálny signálny procesor s veľkou pamäťou a zvýšenou rýchlosťou. Namiesto obyčajných mechanických gyroskopov sú v riadiacom systéme rakety použité modernejšie optické gyroskopy , ktoré sú ľahšie, lacnejšie, a dokonca aj presnejšie. Raketa je pravdepodobne vybavená tiež novým pohonom na tuhé palivo a môže teda mať väčší dolet, než sa predtým očakávalo, možno cez 300 km. Podľa údajov z otvorených zdrojov činí rýchlosť tejto strely minimálne 6 Mach, čo je už hypersonická rýchlosť! Dokáže zasiahnuť akékoľvek aerodynamické ciele vo výške 15 metrov až 25 kilometrov.
V roku 2014 bola zverejnená správa, že nová raketa dlhého doletu bola prijatá do výzbroje ruských leteckých a kozmických síl. Dnes poznáme túto raketu pod tromi názvami: R-37M, RVV-BD a “výrobok 620”. Má ju vo výbave stíhačka piatej generácie Su-57 a nadzvukové stíhacie lietadlo štvrtej generácie MiG-31BM. Teraz nastal čas viacúčelovej stíhačky štvrtej generácie Su-35S.
Ako MiG-31BM , tak Su-35S dokážu splniť úlohy protivzdušnej obrany na veľké vzdialenosti, môžu byť teda použité napríklad v Arktíde a nad priestormi Sibíri a Ďalekého východu. Arzenál obsahujúci vysoko presné rakety dlhého doletu, ktoré dokážu zlikvidovať ako obyčajné lietadlá, tak malé lietajúce prístroje, ako sú okrídlené rakety, značne zvýši ich bojový potenciál.
Dmitrij Kornev