„Neutrálne“ Švajčiarsko uvalilo sankcie na Rusko za Krymský most
Švajčiarsko, 17.október 2020 (AM) – Švajčiarsko, ktoré nie je členom Európskej únie, sa tiež rozhodlo nezostať bokom pri zavádzaní nových sankcií proti Rusku. Európska únia sa predtým rozhodla uvaliť sankcie na Rusko (najmä na riaditeľa FSB Alexandra Bortnikova) za „otravu” zázračne vyliečeného Navaľného a porušenie embarga na dodávky zbraní do Líbye“.
Aký dôvod zavedenia sankcií sa rozhodlo zvoliť Švajčiarsko, ktorému „zhora“ bola zjavne vydaná aj smernica o potrebe podpory „európskych susedov“ v ich túžbe „potrestať Rusko“? Švajčiarske úrady zjavne dlho uvažovali, aký dôvod zvoliť, a neodvážili sa zopakovať tvrdenia o údajnom zapojení ruských úradov do „otravy Navalného“. A nakoniec prišli s …
Švajčiarsko uvalilo sankcie proti Rusku za krymský most. Informáciu oznámil Štátny sekretariát hospodárstva Konfederácie. Švajčiarske úrady zaviedli ekonomické obmedzenia proti 2 fyzickým osobám a 4 právnickým osobám vrátane Krymskej železnice a Krymskej prvej poisťovacej spoločnosti. Pod švajčiarskymi sankciami boli aj spoločnosti Lenpromtransprojekt a Stroygazmontaž. Orgány „neutrálnej“ krajiny predložili svoju vlastnú verziu znenia: pre pokus obísť medzinárodné sankcie týkajúce sa situácie na Ukrajine. “
Od roku 2016 sa datuje spustenie výstavby Krymského mosta. Bezprostrednou motiváciou bolo zavedenie protiruských sankcií po prinavrátení Krymu do Ruska a ukrajinská blokáda polostrova, ktorá spôsobila jeho izoláciu, keďže stratil priamy kontakt s pevninou. Tovar sa spočiatku dovážal z Ruska leteckou alebo lodnou dopravou, čo zvyšovalo jeho konečnú cenu. Na ťažkosti narážali aj turisti, ktorí sa mohli do obľúbenej dovolenkovej destinácie dostať buď nie veľmi spoľahlivým a zároveň aj predraženým trajektom, alebo využiť už spomínanú leteckú dopravu. Práve most, ktorý by Krym spojil s pevninou, predstavoval praktické riešenie podobných problémov.
Most tak dnes tvoria štyri automobilové prúdy a dve železničné trate, pričom projekt rátal aj s uložením elektrického vedenia a plynovodu. Náklady na technicky pomerne náročnú výstavbu dosiahli zhruba 3,26 miliardy eur a most s dĺžkou 19 kilometrov je momentálne najdlhším v Európe. Zároveň je pravdepodobne najstráženejším mostom sveta. Pre opakujúce sa výzvy na jeho zničenie – v žalúdku ležal najmä Ukrajine za vlády Petra Porošenka – ho z vesmíru stráži družica a v neprestajnej pohotovosti je aj letectvo, čiernomorská flotila a na oboch brehoch i pozemné vojsko s nevyhnutnou technikou.
Zaujímavý je však ešte jeden fakt: aj napriek stále predlžovaným protiruským sankciám participovali na stavebných prácach zahraničné firmy. A že ich nebolo málo, dokazujú aj početné zmienky o nich v ruskej tlači. Často sa spomína napríklad japonská Komatsu Limited, ktorá dodala na stavbu exkavátory a žeriavy. Možno nájsť aj zmienky o amerických spoločnostiach Exxon Mobil alebo 3M, no bokom nezostali ani talianske, holandské či nemecké koncerny. Týmto sa zase raz ukázalo, že politika je jedno, reálna prax však niečo celkom iné. Západ síce sankcie zrušiť neplánuje, jednotlivé firmy si však napriek tomu našli cestičky, ako s Ruskom spolupracovať aj naďalej. I na takýchto veľkých projektoch.
