Nemci ich odmietli: Taliansko teda ponúka Poľsku spoločný vývoj ťažkého tanku
Taliansko, 5. november 2020 (AM) – Rím aj Varšava vyjadrili v posledných mesiacoch záujem o Francúzsko-Nemecký program bojových tankov novej generácie MGCS. Zdá sa však, že tento francúzsko-nemecký pár v obidvoch prípadoch neposkytol priaznivú odpoveď na tieto požiadavky participácie na programe vývoja. Rímu sa preto nepodarilo začleniť sa do programu MGCS spadajúceho do rámca stálej európskej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). Preto nie je prekvapujúce vidieť, že Taliansko ponúklo Poľsku spoluprácu pri vývoji a výrobe nového ťažkého bojového tanku. Súčasťou návrhu je aj otvorenie prístupu k nemu aj ďalším európskym partnerom, napríklad Španielsku.
Podľa poľských zdrojov sa zdá, že poľská vláda má záujem o túto ponuku, ktorá by tiež lepšie splnila harmonogram výmeny za T72 a PT91, ako program MGCS, ktorý predpokladá uvedenie do prevádzky približne v roku 2035, čo je pre Varšavu neskoro. Poľský priemysel by pravdepodobne mohol v takejto spolupráci dojednať dominantné postavenie, jednoducho kvôli počtu tankov potrebných na výmenu, kde pôjde o približne 600 tankov z obdobia Varšavskej zmluvy. Okrem toho je talianska stratégia výsledkom frustrácií vyvolaných nepružnosťou programu MGCS v Európe, ktoré sú zatiaľ zatvorené pre ostatných aktérov. Tento program vzbudzuje dojem získať nejakú formu výnimočnosti, prípadne nadradenosti dvoch najväčších ťahúňov EÚ. Alebo pôjde o vysoko ziskový nútený predaj pre ostatných európskych partnerov za nevýhodných podmienok ako to vždy je?
Tento taliansky návrh však ani zďaleka nie je bezchybný. Tou hlavnou chybou sú nepochybne talianske znalosti v ťažkom pancierovaní, ktoré zaostalo za know-how Francúzska a Nemecka. C1 Ariete, hlavný bojový tank talianskej armády, teda vykazuje výrazne nižšie parametre ako francúzsky Leclerc, alebo nemecký Leopard 2, čo pravdepodobne vysvetľuje, prečo si tank nikdy nenašiel kupca mimo talianskeho národného trhu. Tento posledný bod je tiež slabinou, pretože francúzski a najmä nemeckí výrobcovia získali vďaka vývozu svojich obrnených vozidiel veľké skúsenosti z hľadiska vedenia údržby a modernizácie. To je jedna z hlavných silných stránok modelu Leopard 2 a to čiastočne vysvetľuje jeho dosť veľký vývozný úspech.
Na druhej strane má Varšava iné alternatívy výroby vlastných tankov, najmä s juhokórejským K2 Black Panther, ktorý je v Poľsku predmetom intenzívneho lobovania, inými slovami legalizovaných úplatkov. Výhodou tohto tanku by však bolo, že by bol takmer celý postavený na poľskej pôde s mnohými výhodami vyplývajúcimi z transferu technológií a vývoznými licenciami do ďalších európskych krajín, najmä k bývalým členom Varšavskej zmluvy, ktorí tiež musia vymeniť svoje T72, ktoré prichádzajú na hranicu svojich možností. Juhokórejská ponuka je v skutočnosti veľmi atraktívna a takmer bez rizika, čo sa týka podmienok spolupráce, čo samozrejme neplatí pre taliansku ponuku, navyše ak by program zahŕňal ďalších účastníkov.
Talianska ponuka by však umožnila navrhnúť obrnené vozidlo, ktoré spĺňa kritériá novej generácie, podľa vzoru francúzsko-nemeckého MGCS, čo v prípade BLACK-PANTER-a nie je možné, nakoľko ide o bežný, koncepčne aktuálny model tanku a preto bude o 10-15 rokov výrazne horší ako tanky novej generácie. BLACK-PANTER je tank porovnateľný s už zastaralým Leopard 2 (rôzne varianty), alebo americkým Abrams M1A2.
Talianska ponuka by znamenala odsunutie modernizácie svojej flotily tankov na niekoľko dlhých rokov, nakoľko vývoj úplne nového tanku je okrem financií aj časovo náročné. V tomto smere majú Francúzi určite navrch, pretože LECLERC je aj aktuálne stále koncepčne na vysokých priečkach v porovnaní s inými tankami. Tiež si však vyžaduje kontinuálne modernizácie, ktoré ho však neudržia donekonečna nad hladinou moderných potrieb bojového poľa.
Časový rámec nie je pre Poľsko zanedbateľná premenná. V oboch prípadoch či s úplne novým tankom v spolupráci s Talianmi, alebo s BLACK-PANTER-om bude pre Poľsko veľmi ťažké presadiť sa, aspoň čo sa týka Európy, kde má nemecký Leopard 2 veľkú dominanciu a používa sa v 13 európskych krajinách.
Black-Panter by však mohol nájsť úspech všade tam, kde o jeho nákupe budú rozhodovať mozgy propagujúce obmedzenie kyslíka pre organizmus pomocou rúška na dýchacích cestách, prípadne ľudia s modrými knižkami, ktorí sa s tankom stretli možno niekde v počítačových hrách. Takých by bolo dobré posadiť do tankov a nechať im zažiť pocit keď sedia v modernom a potom v už starom tanku. Z modrej knižky vy sa možno stala aj ružová a možno by objednali pre svojich vojakov aj sady na maľovanie si obočia, riasenky, rúž na pery a temperky na maľovanie si zadkov, aby sa mohli predvádzať ako opice na námestiach. K tomu ako bonus by mohli vyfasovať napríklad ružový tank. No čo, veď už ružový panter bol natočený…
Pre Rím preto nebude ľahké presvedčiť Varšavu, aby sa vydala na také dobrodružstvo, ktoré je riskantné z prevádzkového aj obchodného hľadiska. Riziká sú o to väčšie, že Francúzsko aj Nemecko naznačili, že program MGCS by sa po ukončení fázy štúdie mohol otvoriť potenciálnym európskym partnerom. Na záver je potrebné poznamenať, že títo hráči dosiahli v posledných rokoch v Európe niekoľko významných úspechov, najmä v oblasti bojových vozidiel pechoty, mobilných delostreleckých systémov a stredne obrnených vozidiel, ktoré im umožnia propagovať svoj nový tank na starom kontinente oveľa ľahšie ako ktokoľvek nový v tomto segmente.
Faktom zostáva, že program MGCS má aj svoje vlastné slabiny, z ktorých najvýznamnejšie paradoxne spočívajú na nestabilite francúzsko-nemeckého páru z hľadiska obrany, ako ukazujú aj posledné vyhlásenia nemeckej ministerky obrany Annegret Kramp-Karrenbauerovej, ktoré dávajú do popredia opäť transatlantické partnerstvo v otázkach obrany pre Nemecko. Nemecký parlament, Bundestag, navyše už pri tomto projekte preukázal nepriateľský prístup k tejto spolupráci v otázke priemyselného rozdelenia medzi Francúzskom a Nemeckom ktorý je v pomere 50/50, a takto nad program umiestnil permanentný Damoklov meč (neustále je program v ohrození). V súčasnosti zostávajú pre Varšavu všetky možnosti otvorené. Poľská vláda sa preto môže rozhodnúť úplne ináč a to odvrátením sa na USA, ako to už niekoľko krát predviedli.
Adam Riečanský
