Tragédia počas športovej streľby: Na súťaži v praktickej streľbe v USA došlo k usmrteniu dlhoročného rozhodcu
USA, 16. november 2020 (AM) – Prinášame tragickú informáciu zo zámoria kde behom preteku USPSA (Asociácia praktickej streľby USA) došlo k usmrteniu dlhoročného rozhodcu a člena USPSA. Na strelnici v Penfielde 7.novembra ráno počas súťaže pretekárovi behom povelu “Nabi a priprav sa!” spadla nabitá zbraň na zem (netrafil do puzdra), prišlo k nechcenému výstrelu a strela usmrtila 67 ročného rozhodcu.
Podľa predbežných informácií sa údajne jedná o zbraň CZ 75 Shadow SA/DA bez blokácie úderníka, ktoré sa nepovažujú za bezpečné proti pádu. Toto je prvá osudová udalosť potvrdená na preteku USPSA v USA, ktorá tiež slúži na ilustráciu toho, aké zriedkavé sú tieto incidenty. Jedinou ďalšou tragickou udalosťou, ktorá bola zaznamenaná v poslednej dobe, bola v roku 2017 keď sa pretekár náhodne smrteľne zastrelil počas súťaže kanadskej IPSC (International Practical Shooting Confederation). Tieto incidenty navyše ilustrujú, aké zriedkavé sú skutočné náhodné výstrely zbraní na podobných súťažiach.
Právo vlastniť zbraň má v USA odjakživa silnú tradíciu.
Američania si svoju slobodu a práva, ktoré im iný uberali , vybojovali so zbraňou v ruke. Pochopiteľne ináč by ich stihol osud ďalšej britskej kolónie. Preto majú právo ľudu držať a nosiť zbrane zakotvené v druhom dodatku americkej ústavy. Na rozdiel od európskych krajín kde sa právo vlastniť zbraň stále obmedzovalo, a skôr sa čaká čo zákonodarci vymyslia, Američania sú zvyknutý bojovať za svoje práva. Preto neprekvapuje , že vlastníci zbraní majú organizácie , ktoré za nich bojujú, najväčšia je National rifle association of Amerika – NRA a má cez 4milióny členov.
Prvotný účel bol predovšetkým strelecký výcvik milícií a Newyorskej národnej gardy. Popri vojenskom výcviku založili tradíciu nadregionálnych streleckých pretekov , ktoré spopularizovali športovú streľbu. Najväčším impulzom však bol rok 1903, keď kongres na popud NRA rozhodol o podpore športovej streľby formou lacných nákupov streliva a zbraní zo štátnych arzenálov. Vtedy začala byť prioritná streľba športová, lovecká a streľba pre zábavu, činnosť sa rozšírila a lovecké kurzy a kurzy pre políciu. Rástol aj počet inštruktorov, dnes ich má NRA okolo 40.000.
Hneď od počiatku sa NRA tvrdo stavala proti pokusom o reštrikcie nadobúdania zbraní. Od 70.rokov sa začala prioritne venovať politike a zákonodarstvu, na miestnej, štátnej aj federálnej úrovni. Od tejto doby sformovala známe politické tézy o nezmyselnosti sprísňovania vlastníctva zbraní , ktoré zákon dodržiavajúcemu občanovi zamedzujú brániť sa a paradoxne kriminálnikom sa získanie zbrane nie lenže nesťaží, ale naopak uľahčí sa im život, lebo menej ich obetí bude ozbrojených. V NRA pochopili, že masová podpora, je dôležitá a rozšírili spoluprácu so skautmi, školami a ďalšími streleckými spolkami , ktoré združili v počte okolo 12.000.
Rôznorodosť štátov a výkladu práva v nich v USA prinútila NRA založiť aj dôležitú „strážnu“ organizáciu – Institute for legislative actions ILA. Ma za úlohu byť v strehu a včas odhaľovať všetky pokusy o sprísnenie zbraňovej legislatívy, sledovať dianie na politickej scéne a nálady zákonodarcov. Vďaka desiatkam lobistov v zákonodarných zboroch, ILA efektívne umožňuje volebnú podporu silnej organizácie v najbližších voľbách pre zákonodarcov s priaznivým názorom. Ale najefektívnejším nástrojom je sieť 250.000 legislatívnych aktivistov – dobrovoľníkov, ktorý sú na pokyn z ústredia pripravení písať zákonodarcom, oslovovať ich, presviedčať a šíriť informácie do svojho okolia , klubov a médií. Rozpočet NRA je tvorený predovšetkým príspevkami inzerentov v ich periodikách a prostriedkami spriaznených nadácií a fondov. Pre členov pripravuje zľavové programy na nákup tovarov a služieb a preventívne zdravotné programy. Okrem boja za lepšiu zbraňovú legislatívu sa väčšia časť rozpočtu používa na podporu streleckého športu a jeho propagáciu po celých USA.
V porovnaní s USA , v Európe boj so zbraňovou legislatívou sťažuje dlhšia národná a kultúrna kontinuita existencie jednotlivých európskych národov a štátov, ktorá rozriedila spoločenskú potrebu vlastníctva zbraní pre vlastné prežitie. Ak vynecháme etnický konflikt v bývalej Juhoslávii, občiansku vojnu na Ukrajine, tak povedomie jednotlivca v ostatných krajinách Európy, o potrebe vlastníctva zbraní pre vlastnú ochranu a prežitie môže byť len na základe sprostredkovaných skúseností z 2.svetovej vojny.
Historická absencia úspešnej kontinentálnej občianskej vojny za vlastnú slobodu, ktorá by v spoločnosti pestovala tradíciu boja jednotlivca za svoje práva so zbraňou v ruke, spôsobuje nezáujem a nepochopenie verejnosti o dôležitosti vlastníctva zbraní a brannej prípravy verejnosti pre prípad vojenského ohrozenia štátu. Paradoxne Európa možno už v krátkej dobe zažije vlastnú občiansku vojnu a bude tak konfrontovaná s nutnosťou mobilizácie a ozbrojenia verejnosti. Nekontrolovaný prísun ekonomických utečencov a s ňou rastúci islamský terorizmus a prudký nárast kriminality v západnej Európe, unáhlený kultúrny stret arabského a európskeho sveta na území Európy zákonite vyústi ak nie k celoeurópskej tak určite k občianskym ozbrojeným konfliktom na úrovni jednotlivých štátov.
Amerika môže byť vzorom pre Európu v riešení nepríjemnej budúcnosti. Vďaka NRA si bezbolestne a racionálne cvičí tu najlepšiu a najlacnejšiu armádu na svete. Armádu športových strelcov a vlastníkov zbraní, zodpovedných dobrovoľníkov pripravených postaviť sa na ochranu svojej krajiny.
Karol Jerguš
