Zúfalá situácia vo Francúzsku vyžaduje zúfalé činy – budú môcť vojaci používať svoje zbrane aj mimo služby?
Francúzsko, 23. november 2020 (AM) – Vo francúzskom parlamente sa objavil ďalší návrh, aby mohli vojaci nosiť a prípadne použiť svoju služobnú zbraň aj mimo služby v prípade teroristického útoku.
Po útokoch z 13. novembra 2015 boli policajti a žandári vo Francúzsku oprávnení ponechať si svoje zbrane mimo svojej pracovnej doby, za určitých podmienok, s úmyslom umožniť im v prípade potreby sa brániť, alebo zasiahnuť proti teroristom. Toto ustanovenie sa potom stalo trvalou vyhláškou z 25. júla 2016, ktorou sa ustanovujú všeobecné predpisy pre policajné sily a dodatkom , ktorý sa týkala podmienok nosenia jednotlivých zbraní mimo služby pre žandárov.
Pokiaľ ide o žandárov, bol navyše zavedený systém zameraný na individuálne vyzbrojenie sa počas celej ich kariéry. Ide o možnosť byť ozbrojený aj mimo službu čo ešte do nedávna nebolo možné. Preto sa aj revidovali spôsoby, ktoré im umožňujú držať zbraň mimo svojho pracovného cyklu.
„Tieto ustanovenia im umožňujú najmä nosiť svoju osobnú zbraň, aj keď nie sú v službe. Rôzne úpravy textov nariadení im dnes umožňujú nosiť prípadne aj služobnú zbraň a to aj mimo služby. Tento nový režim musel byť samozrejme riadený prísnymi pravidlami a kontrolami zo strany vedenia”, vysvetlili z ministerstva vnútra.
Aj napriek rôznym úpravám, ktoré umožňujú žandárom a policajtom nosiť ich zbrane aj mimo službu, stále to nie je ako v Klondajku, kde so zbraňami chodia niektoré deti aj do školy. Vo Francúzsku je zatiaľ táto možnosť pod prísnou kontrolou. Ide však o to, že táto možnosť existuje. Policajti a žandári vo Francúzsku sú často terčom útokov neprispôsobivých občanov. Ide obzvlášť o komunity prisťahovalcov žijúce veľmi často na sídliskách, kde ich kedysi sami Francúzi nasťahovali so snahou zabezpečiť im pekné a komfortné bývanie s úmyslom ich asimilovať do spoločnosti. Skutočnosť je žiaľ iná. S plynúcimi rokmi sa niektoré tieto sídliská postupne premenili dokonca na zóny, kam polícia moc nechodí, prípadne vôbec. Tento problém je vo Francúzsku celoplošný a niet na to riešenie, ktoré by dalo reálne výsledky. Je len ilúzia sa domnievať, že niekde inde to zvládnu lepšie. Ich kultúra je úplne iná od našej európskej.
Vo februári 2019 však poslanec Michel Vialay (republikáni) predložil návrh zákona, ktorého cieľom je za určitých podmienok umožniť „policajtom, žandárom a vojakom, ktorí odchádzajú aj do dôchodku, trvale „držať a nosiť zbraň. Išlo by hlavne o tých, ktorí si na svoju, prípadne obranu svojej rodiny a celkového okolia želajú mať zbraň. Avšak text v tomto znení a priori nezašiel veľmi ďaleko …
Ibaže ďalší poslanec LR (republikáni), Jean-Louis Thiérot, položil otázku späť na stôl predložením nového návrhu zákona, ktorý sa tentoraz zameral len na vojakov, aby mohli nosiť a používať ich služobnú zbraň aj mimo ich bežných povinností v rámci práce, aby tak mohli účinne zasiahnuť v obzvlášť závažných prípadoch ako napríklad v prípade teroristického útoku. My vo Francúzsku to vieme veľmi dobre, že v týchto prípadoch je každá zbraň po ruke dobrá.
Aby teroristi unikli z radarov vnútorných spravodajských služieb, islamistickí teroristi upravili ich činnosť. Veľké operácie si vyžadujú značnú logistiku a pre tajné služby je už relatívne ľahké ich zastaviť. Preto sa teroristické útoky zmenili na individuálne akcie, ktoré majú za účelom šíriť teror nepredvídane, hocikde a v náhodnom čase. Dnes je už dosť ťažké vidieť, ktorý útok bol riadený štátom za účelom zobratia ďalších slobôd občanov, alebo to bol skutočne len nejaký zúfalec. Jednotlivci sa zrazu zjavia, ako sa hovorí odnikadiaľ a sú motivovaní práve touto jednoduchosťou prevedenia aktu. Sfanatizovaní vychádzajú do ulíc, kúpia si napríklad veľký nôž a na ulici sa náhodnom momente premenia na krvilačné beštie so snahou zabiť koho stretnú. Čakajú potom na svoju smrť priamo na ulici pod paľbou policajtov v službe s presvedčením, že po plánovanom vražednom útoku budú spasení. Tvárou v tvár tomuto spôsobu konania, ktorý hrá na moment prekvapenia, musíme byť mimoriadne reaktívni, vysvetľuje pán Thiérot.
Pripomínajúc, že policajti a žandári sú oprávnení nosiť a v prípade potreby používať svoje zbrane aj mimo čas svojej služby, poslanec usúdil, že by bolo preto možné a pochopiteľné rozšírenie tejto možnosti aj na vojakov, vychádzajúc z toho, že sú to profesionáli a zbraň je ich pracovný nástroj, sú nasadzovaní do bojov v zahraničí, alebo tiež vo vnútrozemí napríklad v operácii =Sentinelle= majúc za úlohu chrániť dôležité body v mestách.
Tento návrh s najväčšou pravdepodobnosťou neprejde len tak. Je však pozoruhodné, ako sa vo Francúzsku mení nálada a na túto otázku sa začínajú otvorené debaty aj v parlamente. Táto zmena je v skutočnosti podmienená vysokou mierou nebezpečnosti na francúzskych uliciach. Poslanci začínajú mať strach, pretože teror z ulíc sa približuje aj do ich šikóznych štvrtí a preto je potrebné uvoľniť ďalšiu dávku zbraní pod kontrolou štátu do ulíc. Je otázne, či to pomôže. Žiadna represia nebola kľúčom k trvalému ukľudneniu. Ide vždy len o dočasné riešenie. Nepriateľ sa najskôr stiahne, pozoruje čo sa deje, prispôsobí sa a zaútočí opäť v úplne inom operačnom móde a všetko začína odznovu.
Adam Riečanský
