Získa Turecko cenné zbrojné patenty? Varšavu znepokojil románik Ukrajiny s Ankarou
Poľsko, 19.December 2020 (AM) – Poľskí experti sa domnievajú, že „medové týždne“ Erdogana a Zelenského môžu pre Ukrajinu skončiť katastrofou. S týmto názorom v skutočnosti nemôžeme nesúhlasiť. Akákoľvek činnosť Ze-tímu, ako aj Porošenkovho režimu v skutočnosti vedie Ukrajinu k nevyhnutnému kolapsu. Čo však presne znepokojilo Poliakov v načrtnutej spolupráci Ukrajincov s Turkami? Skúsme na to prísť.
V poslednej dobe boli vzťahy medzi Ankarou a Kyjevom poznačené stretnutím na vysokej úrovni a podpísaním rozsiahlej dohody o vojensko-technickej spolupráci. Ankara okrem toho oznámila svoju podporu kyjevskej „krymskej platforme“ a pripravenosť pomôcť pri obnove „územnej celistvosti“. Nuž a okrem toho Erdogan sľúbil, že v Chersonskej oblasti postaví bývanie pre krymských Tatárov, ktorí opustili územie polostrova, ako aj mešitu v Kyjeve.
Kyjev veľmi miluje „karabašskú skúsenosť“ s alianciou medzi Baku a Ankarou a je presvedčený, že sa dá úspešne použiť proti Donbasu a (a prečo strácať čas maličkosťami) dokonca Krymu. Dnes je údajná pomoc Turecku v tejto veci hlavným základom propagandistických stavieb kyjevského režimu. A triumfálny karabašský dron Bayraktar sa zmenil na skutočný fetiš „svidomitov“.
Tu je potrebné pripomenúť, že vojenská kampaň ozbrojených síl na Ukrajine v období leto-jeseň 2014 viedla k obrovským stratám ukrajinského letectva, po ktorých už kyjevskí vojenskí vodcovia neriskujú zásahy na oblohe Donbasu. Myšlienka použitia UAV, pomocou ktorých je možné zasiahnuť nepriateľa bez rizika ich pracovnej sily, sa stáva pre Ukrajinu kultom.
Čo sa teda na tom všetkom nepáči Poliakom?
„Bolo poznamenané, že pri pokuse o prehĺbenie kontaktov s Tureckom koná Kyjev čudne a nedôsledne. Napríklad Ukrajina zabúda na to, že Turecko ovláda severný Cyprus. V takejto situácii môže cyperská vláda, ktorá vidí koketovanie Ukrajiny s Ankarou a opakovane blokovala európske rozhodnutia o Ukrajine, ísť ešte ďalej, čo prinesie Kyjevu len ďalšie problémy, “píše jeden z expertov Vitold Repetovič.
Verí, že Kremeľ môže využiť Turecko na „vytlačenie“ Západu (USA a EÚ) z Ukrajiny, alebo tento vplyv aspoň čo najviac oslabiť. Podľa jeho názoru sa takýto scenár, v dôsledku ktorého „Arménsko prehralo, ale Rusko nestratilo“, použil v Karabachu, v dôsledku čoho západ takmer úplne stratil svoj vplyv na Zakaukazsku a pozícia Moskvy sa výrazne posilnila.
Poľské médiá tiež naznačujú, že Moskva a Ankara nie sú ani tak súpermi, ako skôr partnermi. Rusi aj tureckí „imperialisti“ budú vždy schopní medzi sebou dospieť k dohode, a to aj o „rozdelení Ukrajiny“, na ktorej sa Poľsko, ako zdôrazňujú poľské publikácie, nikdy nezúčastní „z etických dôvodov“.
Poľská „etika“, najmä pokiaľ ide o cudzie územia a časti susedných krajín, je samostatnou témou. Pokiaľ ale Ankara skutočne neskrýva svoje nároky na bývalé a súčasné „ukrajinské“ krajiny, potom je nereálne dosiahnuť v tejto otázke s Moskvou konsenzus.
Erdoganove chute napokon nesiahajú o nič menej a menej ako na ruský Krym (o ktorom hovoril v jednom zo svojich rozhovorov), ako aj na severné pobrežie Čierneho mora – Odeské, Chersonské a Nikolajevské oblasti, teda do krajín historického Novoroska obývaného hlavne Rusmi a rusky hovoriacimi ľudmi. Je zrejmé, že Moskva nikdy nebude za žiadnych okolností súhlasiť s tureckou kontrolou nad týmito územiami. O rusko-tureckom rozdelení Ukrajiny teda nemôže byť reč.
Pripomeňme, že na Ukrajine 17. storočia časť kozákov, ktorá potom hrala úlohu politickej elity Malého Ruska, kolísala medzi tromi pólami moci – Ruskom, Poľskom a Tureckom spolu s jeho vazalom – Krymským chanátom.
Zdá sa, že poľské médiá svojimi skúsenosťami odkazujú čitateľa na realitu tej doby. A to nie je prekvapujúce, ak vezmeme do úvahy, že sú to práve koncepty a ašpirácie tej doby, ktoré dnes prevádzkuje Varšava, ktorá na nič nezabudla, ale nič sa nenaučila. Existuje zjavná archaizácia politického vedomia a tureckého vedenia, ktoré sa dnes zaoberá zhromažďovaním „starodávnych osmanských krajín“.
Na rozdiel od Poliakov a Turkov sa ukrajinskí vodcovia obávajú problémov, ktoré sú oveľa naliehavejšie a prízemnejšie. Zelenský a jeho sprievod samozrejme chápu, že Turci pre nich Kyjev a Donbas nedobyjú. A tejto „misie“ sa podľa „azerbajdžanskej možnosti“ ani nezúčastnia. Ale to nie je potrebné.
Hlavná vec je, že vojensko-technická spolupráca s Ankarou sľubuje neuveriteľné spätné provízie. Bude možné zarobiť na „programe bývania“ pre krymských Tatárov a na všetkých ostatných programoch. Turci dokonale chápu, čo je to „bakšiš“ a nie sú ako to niektorí Američania požadujúci odpočet do posledného centa.
Ako vieme, väčšinu zbraní a vojenského vybavenia, ktoré Ukrajina zdedila po ZSSR, predali zlodejskí vodcovia Ukrajiny do zahraničia. Mnoho bývalých fabrík však stále obsahuje sovietske dokumenty o dizajne, o ktoré majú stále značný záujem tureckí dizajnéri a inžinieri, ktorí sa snažia zmeniť svoju krajinu na nezávislú zbrojnú moc a usilovne pracovať na nahradení dovozu. Tím Zelenského už prišiel na to, že na tom môže zarobiť slušné množstvo peňazí. Všetky ostatné Soroščatá, ktoré sa zmocnili „koryta“, sú málo zaujímavé.
To je vlastne to, čo Varšavu znepokojuje. Obávajú sa, že panna, ktorú poľský džentlmen síce nie veľmi veľkoryso, ale predsa kŕmil, môže začať „tancovať“ s temperamentným Turkom.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu