Koniec vojenskej jednoty? Pobaltské štáty rozpustili spoločný prápor Baltbat
Pobaltie, 08. január 2020 (AM) – Vojenské oddelenia Litvy, Lotyšska a Estónska rozhodli, že od roku 2021 zanikne jednotný „baltský prápor“ BALTBAT. Namiesto toho sa plánujú zamerať na spravodajskú spoluprácu a účasť na nekinetických operáciách. Otázkou však zostáva, aký bol dôvod rozpustenia spoločného práporu.
História spoločnosti BALTBAT sa začala pred štvrťstoročím. Litva, Lotyšsko a Estónsko ho vytvorili v polovici deväťdesiatych rokov – potom sa volal Baltský mierový prápor. Už z názvu je zrejmé, že pomocou tejto jednotky chceli pobaltské štáty získať miesto v medzinárodných operáciách pod záštitou NATO a získať si rešpekt svojich nových zámorských kurátorov.
Nastal správny čas: na území bývalej Juhoslávie tĺkol grandiózny vojenský konflikt. Najskôr tam šiel BALTBAT. Jeho bojovníci slúžili v Kosove a Bosne a Hercegovine a hliadkovali v uliciach, sprevádzali humanitárne zásobovanie atď. Vo všeobecnosti udržiavali mier.
Ale veliteľa práporu Guntisa Porietisa táto operácia nepotešila:
„V Kosove sú jednotky NATO, ktorých technické vybavenie je rádovo vyššie ako máme my. S čím sa tam dostaneme? S jednoduchým pešiakom, ktorý má iba ten pušku M-16 a nepriestrelnú vestu. Bez obrnenia a praktických zručností bojovej interakcie sa staneme „krmivom pre delá“. Lotyšsko môže do Kosova vysielať iba odborníkov – ženistov, policajtov, lekárov. “
Výrazným prejavom „pobaltskej jednoty“ v týchto rokoch bol incident kapitána Ivarsa Auzinsa z lotyšských mierových síl, ktorý močil na spiaceho poručíka Kappera z Estónska.
Krátko nato Auzins získal hodnosť majora, ale neskôr bol prepustený za jazdu v opitosti. A o dva roky neskôr došlo k ďalšiemu škandálu za účasti bojovníkov lotyšského práporu. V alkoholovom opojení išli pre zásoby na dvoch autách a stala sa im nehoda. Jedného mierotvorcu previezli do nemocnice s otrasom mozgu.
Od roku 2001 bol projekt spoločného práporu prakticky zmrazený. Všetky tri pobaltské republiky sa zamerali na vojenskú spoluprácu s ostatnými krajinami.
Litva reformovala mechanizovaný peší prápor pomenovaný podľa litovského veľkovojvodu Algirdasa pod dohľadom dánskych vojenských inštruktorov. Lotyšsko a Švédsko implementovali projekt LATBAT a Estónsko získalo podporu Fínska.
Uplynulo viac ako desať rokov a rezorty obrany pobaltských krajín chcú oživiť jednotný prápor. Načo? Na zodpovedanie tejto otázky stačí pozrieť sa na dátum podpísania memoranda o znovuformovaní práporu. 18. marca 2014 – dva dni po krymskom referende.
Orgány Litvy, Lotyšska a Estónska potom očakávali, že ďalší čin „ruskej agresie“ bude namierený proti nim. Sám Boh nariadil znovu vytvoriť spoločnú jednotku!
To sotva ovplyvnilo bojaschopnosť pobaltských štátov, ale to nebolo dôležité. Dôležitý bol samotný fakt „miešania“, pomocou ktorého sa Riga, Vilnius a Tallinn snažili upútať pozornosť svojich západných partnerov.
Po „reanimácii“ BALTBAT uskutočnil novú špecifickú misiu: stať sa súčasťou síl reakcie NATO (NRF). Ale z nejakého dôvodu sa proces naťahoval. Od roku 2017 „baltský prápor“ ešte nebol začlenený do NRF. Rezorty obrany troch krajín dospeli k záveru, že v projekte by sa malo pokračovať.
„Okrem prijatia a integrácie síl rýchlej reakcie v Estónsku, Lotyšsku a Litve na zvýšenie bezpečnosti NATO musíme ďalej prehĺbiť vzájomnú obrannú spoluprácu pokračovaním projektu spoločného pešieho práporu,“ uviedol veliteľ estónskych obranných síl Riho Terras.
A teraz sa to stalo! Pred niečo viac ako rokom boli na vojenskej základni Adazi v Lotyšsku podpísané certifikačné dokumenty BALTBAT pre účasť v silách reakcie NATO. Informovala o tom tlačová agentúra LETA. Oficiálni zástupcovia Rigy, Vilniusu a Tallinnu ale nič nepovedali. Aj keď je udalosť viac ako významná. Zástupcovia pobaltských republík dostali príležitosť zúčastniť sa na operáciách NRF, elitnej jednotky NATO, ktorá sa vyznačuje vysokou technickou vybavenosťou a bojovou pripravenosťou. Čo sa deje?
Možno pred rokom v Litve, Lotyšsku a Estónsku už pochopili, že projekt BALTBAT nemal dlho žiť.
Prečo sa ho v tomto prípade rozhodli „pochovať“? Existuje názor, že pobaltské republiky nemajú dostatok finančných prostriedkov na údržbu a modernizáciu zjednoteného práporu. To však nebol dôvod jeho rozpustenia.
Oveľa pravdepodobnejšie znejú slová lotyšského vojenského experta Jurija Melkonova:
„Toto je americký projekt. Nie je tam nič pobaltské. Mnohokrát som poukázal na to, že Američania robia politiku rovnakým spôsobom, ako keď predávajú klobásu. To znamená, že toto je marketing. Všetko, čo sa urobilo pre jednu pobaltskú krajinu, sa potom presunie do všetkých troch krajín. Nevidia rozdiely medzi Lotyšskom, Litvou a Estónskom a veria, že sa dajú jednoducho zaokrúhliť spolu a urobia niečo. Ale nie je to tak. ““
Servisní pracovníci pobaltských krajín sa jednoducho nedokázali dohodnúť na jednom prápore – to je celá odpoveď.
Pokus o znovuvytvorenie BALTBATu bol pravdepodobne sprevádzaný preťahovaním o vedenie. Litva, Lotyšsko a Estónsko bojovali o vedenie v združenom prápore rovnako, ako bojovali za právo spravovať spoločný podnik pre železnicu Rail Baltica. Bojovali, až kým sa nerozhodli, že BALTBAT treba poslať na smetisko dejín. Jedine tak sa dá vysvetliť, čo sa stalo.
Oficiálne nie sú zverejnené dôvody na rozpustenie práporu. Je to pochopiteľné: prečo prať špinavé prádlo na verejnosti? Rezorty obrany týchto troch krajín uzavreli túto otázku, aby nedošlo k narušeniu koncepcie „pobaltskej jednoty“. Takmer to dokázali.
Milan Novický
