Švédske námorníctvo nacvičovalo lov ponoriek. Video
Švédsko, 15. január 2021 (AM) – Hlbinné bomby a lov ponoriek na západnom pobreží. 17. Obojživelný hliadkový prápor švédskych ozbrojených síl nacvičoval použitie hĺbkových náloží počas protiponorkových námorných cvičení:
To všetko sa udeje do 2025 postupným navyšovaním rozpočtu na vojenské výdavky. Ide o rastúci tlak na vznikajúce potreby z dôvodu zastaralosti aktuálnych zbraní, alebo ide o udržanie ekonomiky nad vodou? Vieme, že počas kríz je práve vojenská výroba veľkým ťahúňom, nakoľko (zvyčajne) veľká časť investícii zostáva doma.
Obnovenie vojenskej služby, znovuoživenie zbrojného priemyslu, zvýšenie investícií do modernizácie ozbrojených síl, remilitarizácia ostrova Gotland, oživenie koncepcie totálnej obrany, posilnenie vojenskej spolupráce so susedmi, organizácia veľkých manévrov. Od aféry na Kryme a zintenzívnenia činnosti ruských síl v jeho bezprostrednom okolí urobilo Švédsko 180-stupňovú zmenu kurzu obrannej politiky.
A nie je koniec. Táto členská krajina Európskej únie (a ktorá si kladie otázku na možné členstvo v NATO) zvýši do roku 2025 svoje vojenské výdavky o 40%, čím sa rozpočet jej ozbrojených síl zvýši na takmer 8,8. Miliardy eur. Toto rozhodnutie, ktoré vláda oznámila vlani v októbri, práve schválil Riksdag.
Konkrétne sa zvýši sila ozbrojených síl z 55 000 na 90 000 vojakov, znovu zrodí sa niekoľko plukov s cieľom vytvorenia dvoch mechanizovaných brigád. Hovorí sa o vytvorení tretej a následne motorizovanej brigády, ako aj ďalších dvoch delostreleckých práporov. Letecká základňa Uppsala zatvorená v roku 2003 sa vráti do činnosti a bude v nej umiestnená ďalšia letecká eskadra. „Bude získaná schopnosť útoku s ďalekým dosahom a posilnia sa prostriedky elektronického boja. Rovnako príde k navýšeniu zásob rakiet vzduch-vzduch,“ uviedol švédsky generálny štáb.
Pokiaľ ide o námorníctvo, počet jeho ponoriek sa zvýši zo štyroch na päť. Jeho korvety budú modernizované a bude mať ďalšie dve nové pozemné lode. Denné svetlo uzrie aj obojživelný prápor.
„Naše rozhodnutie [zvýšiť vojenské výdavky] súvisí s bezpečnostnou situáciou. Boli sme svedkami ruskej agresie v Gruzínsku, anexie Krymu, konfliktu na Ukrajine, napätia v Bielorusku, nárastu ruských vojenských aktivít, vojenských manévrov v oblasti Arktídy a Baltského mora. Vidíme, že Rusi sú pripravení použiť vojenské prostriedky na dosiahnutie politických cieľov, “trval na svojom aj Hulqvist.
Pre generála Micaela Bydéna má táto „investícia veľký význam, pretože žijeme v neistých časoch“. A dodal: „Toto rozhodnutie predstavuje základ pre našu schopnosť zvýšiť odstrašujúci účinok a zároveň ďalej prispievať k stabilite v našom regióne. „