Ako Ukrajina predala Číňanom lietadlovú loď pre kasíno, tí si z nej urobili svoju vlajkovú loď

Už v septembri 2020 zverejnil Pentagon správu, v ktorej sa hovorí, že Peking nielen dosiahol veľké úspechy v rozvoji vojenského námorníctva, ale predstihol ostatné štáty. Z hľadiska kvantity je to skutočne tak, Čína vedie v počte lodí, avšak nie v ich kvalite, rovnako ako v kvalite zbraní na nich. Zvlášť chýbajú Pekingu lietadlové lode. Ostatne, nebude to, ako sa zdá, nadlho.

3. marca 2002 priplávala do čínskeho prístavu Dalang nedostavaná sovietska lietadlová loď Varjag (projekt 1143.6). Loď začali stavať v decembri 1985 na Čiernom mori a mala pôvodne meno Riga. Mala to byť najväčšia sovietska lietadlová loď s výškou 27 poschodovej budovy, s 3857 priestormi, 6-mi kilometrami chodieb, 138 000 kilometrami elektrických káblov rôznych typov. Plocha leteckej paluby bola 14 700 metrov štvorcových.

Pri výstavbe Varjagov boli použité skúsenosti z výstavby lietadlovej lode rovnakého typu Admirál Kuznecov, ktorá bola prvou loďou projektu. Varjag mal tiež získať dokonalejšie zariadenia a radary. Bojové kapacity Varjagov by boli približne o 20% väčšie ako pri prvej lodi projektu.

Loď bola predaná za približne 30 miliónov amerických dolárov. Z toho 25 miliónov dostala ukrajinská vláda a 5 zaplatili za dopravu. Po príchode do Číny dali loď do doku a jej stav bol zhodnotený za účasti ukrajinských odborníkov. Bolo zistené, že loď je v dobrom stave, takže bolo prijaté rozhodnutie o jej dostavbe. Na kasíno bolo zabudnuté (je ale možné, že to bola iba zámienka pre kúpu).

V roku 2005 začala v lodeniciach Dalang práca. Na loď inštalovali rádiotechnické zariadenia a domáce zbrane. Hlavná zbraň sovietskeho projektu, protilodný raketový systém Granit, bola demontovaná po rozpade ZSSR už v Nikolajeve, takže jej priestory boli použité na úschovu leteckých zbraní. Čínska varianta sa stala klasickou lietadlovou loďou na rozdiel od sovietskej varianty, ktorá bola vďaka výkonnému protilodnému raketovému systému “ťažkým lietadlovým krížnikom”.

V júni 2011 urobila Čína vyhlásenie, že plánuje zaradiť túto loď do svojej vojenskej flotily ako prvú lietadlovú loď. Mala hrať úlohu cvičnej a experimentálnej platformy pre budúcu lietadlovú flotilu Zeme nebeského draka. Nová loď bola pomenovaná Liao-ning. 10. augusta 2011 prvýkrát vyplávala na more na cvičnú plavbu a už 25. septembra 2012 bola zaradená do zostavy čínskej flotily v Dalang.

Loď hneď dostala leteckú jednotku z 26 viacfunkčných stíhačiek J-15 (jej prototypom bolo lietadlo Su-33), niekoľkých vrtuľníkov pre diaľkový rádiolokačný monitoring Z-18, protilodných vrtuľníkov Z-18F a vrtuľníkov pre pátracie a záchranné operácie Z-9C. Čína začala aktívne školenia pilotov a cvičenia nasadenia palubného letectva. 31. mája 2018 bolo urobené vyhlásenie, že prvý čínsky lietadlový lodný útvar na čele s lietadlovou loďou Liao-ning dosiahol počiatočný stupeň bojovej pripravenosti rôznorodých lodí, ponoriek a lietadiel.

V roku 2013 bola v lodeniciach Dalang zahájená výstavba prvej absolútne čínskej lietadlovej lode Šantung. Absolútne? Projekt “typ 002” bol vyvinutý na základe toho istého sovietskeho projektu 1143.6, ale bola to samozrejme čínska výroba, zariadenia a zbrane. V porovnaní s Liao-ning mala nová loď zdokonalené rádiotechnické zariadenia, bola vylepšená ergonómia vnútorných priestorov, trochu zmenená konštrukcia. Ale energetické zariadenie zostalo takmer bez zmien. Liaoning a Šantung používajú kotly a parné turbíny, ktorých technológiu získali od Ukrajiny.

Nová loď už nebola postavená ako cvičná, ale ako plnohodnotná bojová jednotka v zostave druhého lietadlového oddielu čínskeho vojenského námorníctva. Loď bola spustená na vodu 26. apríla 2017 a už 13. mája 2018 opustila lietadlová loď Šantung lodenice a prvýkrát vyplávala na more. V decembri 2019 bola lietadlová loď Šantung zaradená do zostavy čínskeho vojenského loďstva. Stalo sa to v prístave San-ja na juhu ostrova Chaj-nan.

Rok po začatí výstavby tejto lode prišla správa, že Čína plánuje postaviť niekoľko ďalších lietadlových lodí. Liao-ning a Šantung sú priamymi potomkami sovietskej koncepcie lietadlových lodí projektu 1143.6. Z týchto lietadlových lodí štartujú lietadlá s použitím mostíka na prove. V ZSSR sa toho chceli zbaviť pri prvej atómovej lietadlovej lodi projektu 1143.7 Ulianovsk, ktorej výstavbu začali ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu, ale nestihli ukončiť. Práve na Uljanovsku plánovali odstrániť mostík a nahradiť ho prvými sovietskymi parnými katapultami.

Použitie mostíka bolo celkom odôvodnené, pretože ZSSR mal lietadlá s veľkým pomerným ťahom (motora) k váhe, napríklad MiG-29 a Su-27. Lenže vzlietnuť z mostíka dokáže len lietadlo s pomerne veľkou kapacitou motorov, kdežto s pomocou katapultu dokáže vzlietnuť z lode prakticky každé lietadlo vhodnej veľkosti. Odstránenie tejto prekážky znamená možnosť použitia z lietadlových lodí transportných a hliadkových letúnov a tiež špeciálnych lietadiel diaľkového radiolokačného monitoringu.

Oficiálnych informácií o čínskom lodnom programu je veľmi málo. Po výstavbe dvoch prvých lietadlových lodí bolo v Číne sprísnené utajenie výstavby ďalších. Okolo lodeníc bol vybudovaný dvadsaťmetrový múr, tajné služby prísne zabraňujú úniku foto a video do internetu. Lenže múry sú bezmocné voči umelým družiciam Zeme, takže experti (a nielen oni) majú možnosť sledovať túto činnosť podľa snímok z kozmu.

Fotografie z kozmu svedčia o tom, že v Číne pokračuje výstavba lietadlových lodí. Ďalšia loď sa buduje podľa projektu “typ 003.” Očakávajú, že už v roku 2022 bude táto loď zaradená do výzbroje. Má to byť klasická lietadlová loď bez mostíka, ale s dvoma alebo troma parnými katapultami. Jej rozmery určite prekročia rozmery francúzskej lietadlovej lode Charles de Gaulle, ale zatiaľ budú menšie ako americkí obri s výtlakom 100 000 ton. Táto loď získa zrejme tiež palubnú verziu nových čínskych lietadiel piatej generácie a tiež lietadlá pre diaľkový rádiolokačný monitoring.

Dmitrij Kornev