Joe Biden uvažuje, že americká armáda zostane v Afganistane do novembra
Americký prezident Joe Biden uvažuje o odložení stiahnutia amerických vojakov z Afganistanu na november. Informoval o tom kanál NBC s odvolaním sa na svoje zdroje.
Vo februári minulého roku podpísala administratíva bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v Dauhá mierovú dohodu s Talibanom, v ktorej sa USA a ich spojenci zaviazali, že do 14 mesiacov stiahnu vojakov z krajiny — konečný termín bol 1. máj. Taliban sa zasa zaručil, že nebude využívať územie Afganistanu na činnosti, ktoré predstavujú hrozbu pre bezpečnosť USA a ich spojencov.
Zdroje NBC tvrdia, že vodcovia Pentagonu ponúkli prezidentovi niekoľko možností: stiahnuť jednotky do 1. mája v súlade s dohodou, ponechať jednotky v Afganistane na neurčito, alebo na dobu, ktorú určí prezident.
„Vedúci predstavitelia Pentagonu naliehajú na prezidenta, aby zvážil predĺženie pobytu amerických vojakov v Afganistane o ďalších šesť mesiacov s tým, že Taliban neplní svoju časť dohody,“ uviedol zdroj.
Biden predtým v rozhovore pre televíziu ABC vyhlásil, že americká dohoda s Talibanom nie je dostatočne dopracovaná, a že americká administratíva je v súčasnosti v „procese rozhodovania o stiahnutí vojakov z Afganistanu“.
Bob Menendez, predseda Výboru pre zahraničné vzťahy v Senáte USA začiatkom mesiaca oznámil, že termín na stiahnutie amerických vojakov z Afganistanu je možné revidovať, pretože Taliban si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z minuloročnej dohody.
„Som veľmi znepokojený životaschopnosťou mierového procesu v Afganistane. Ak sa potvrdí, že Taliban si neplní svoje povinnosti, budeme musieť prehodnotiť konečný termín na stiahnutie vojsk — 1. mája,“ vyhlásil Menendez. V súlade s dohodou medzi USA a Talibanom, ktorá bola podpísaná vo februári minulého roka, majú byť všetky americké jednotky stiahnuté do 1. mája.
Vláda Spojených štátov neskôr na to uviedla, že v súvislosti s americkými vojakmi zostávajúcimi v Afganistane sú všetky možnosti stále otvorené. Zdôraznila, že zatiaľ o ich prítomnosti po 1. máji nepadli žiadne rozhodnutia, informovala agentúra Reuters. Vyjadrenie amerického ministerstva zahraničných vecí prišlo po správach, že šéf diplomacie USA Antony Blinken sa pokúša oživiť mierové rozhovory pod záštitou OSN, pričom varuje, že americká armáda posudzuje odsun z Afganistanu do začiatku mája. Blinken zaslal afganskému prezidentovi Ašrafovi Ghanímu list, v ktorom napísal, že Spojené štáty „zvažujú úplné stiahnutie svojich jednotiek do 1. mája, tak ako zvažujeme aj iné možnosti“. List zverejnila afganská stanica TOLOnews a informoval o ňom aj americký denník New York Times, hoci hovorkyňa amerického rezortu diplomacie jeho pravosť potvrdiť odmietla.
V liste sa podľa Reuters uvádza, že USA požiadajú OSN o zvolanie konferencie na úrovni ministrov zahraničných vecí a vyslancov z Ruska, Číny, Pakistanu, Iránu, Indie a Spojených štátov, na ktorej by sa diskutovalo o „jednotnom prístupe k podpore mieru v Afganistane“. Washington chce tiež požiadať Turecko, aby bolo v najbližších týždňoch hostiteľom stretnutia afganskej vlády a povstalcov na vysokej úrovni, zameraného na „dokončenie mierovej dohody“. Blinken dodal, že v prípade odchodu americkej armády by sa obával zhoršenia bezpečnostnej situácie a rýchlych územných ziskov radikálneho hnutia Taliban. Podľa vlastných slov dúfa, že Ghaní bude „chápať naliehavosť“ jeho vyjadrení.
Ghaní v sobotu povedal, že v snahe pokročiť v mierových rozhovoroch s Talibanom je jeho vláda ochotná rokovať o nových voľbách. Zdôraznil, že prípadná nová vláda Afganistanu by mala vzniknúť demokratickým procesom. Násilie a cielené zabíjanie v Afganistane vzrástli, odkedy vláda začala s Talibanom vlani v septembri viaznuce mierové rokovania. Podľa západných bezpečnostných predstaviteľov si vzbúrenci, ktorí už ovládajú veľké časti vidieckych oblastí krajiny, medzičasom začali posilňovať aj pozície okolo miest.
V Afganistane je oveľa viac amerických vojakov, ako sa oficiálne uvádza
Oficiálne údaje hovoria, že v Afganistane je asi 2,5 tisíc vojakov, v skutočnosti ich je však viac ako 3,5 tisíc. Informoval o tom denník „The New York Times“ s odvolaním sa na zdroje v USA, Európe a Afganistane. Podľa denníka je nesúlad medzi deklarovaným a skutočným počtom amerických vojakov spôsobený skutočnosťou, že prítomnosť časti americkej armády v Afganistane je neoficiálna. Denník poukazuje na bežnú prax, keď Pentagon skrýva skutočný počet vojsk v zámorí.
Karol Jerguš