Lavrov varoval ostatné krajiny pred podporovaním militaristických nálad Kyjeva
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že Ruská federácia dôrazne odporúča zodpovedným krajinám vrátane Turecka, aby analyzovali militantné vyhlásenia Kyjeva a neumožnili prikrmovanie militaristických nálad.
„Hneď na začiatku poviem, že všetkým zodpovedným štátom, s ktorými komunikujeme — Turecko je jedným z nich — dôrazne odporúčame analyzovať situáciu, neustále militantné vyhlásenia kyjevského režimu a vystríhame ich pred podporovaním týchto militaristických nálad,“ uviedol Lavrov na tlačovej konferencii.
Pripomenul, že po „protiústavnom štátnom prevrate“ v roku 2014 kyjevská vláda zahájila „agresiu proti vlastným ľuďom“. Podľa neho by sa preto nemalo veriť slovám ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského, ktorý povedal, že Kyjev na Donbase nič neplánuje, pretože nemôže „bojovať proti vlastným ľuďom“.
„Naozaj dúfam, že si túto históriu pamätajú, a to aj v krajinách, ktoré s Ukrajinou diskutujú o možnosti dodania takého alebo onakého vojenského vybavenia,“ uviedol Lavrov v komentári k informáciám o predaji útočných dronov Kyjevu v Ankare.
National Interest zhodnotil možnosť vojny medzi Ruskom a Ukrajinou
Novinár z The National Interest Mark Episkopos vysvetlil, prečo pre Rusko a Ukrajinu nie je výhodné zaútočiť ako prvý v prípade rozpútania vojny na Donbase. Novinár zdôraznil, že dnes neexistujú objektívne náznaky toho, že Rusko plánuje nasadenie vojsk v tomto regióne, lebo by to bolo porušenie Minských dohôd a tiež by hrozilo novými sankciami a „vojenskými následkami“. Preto je podľa mienky Episkoposa potrebné vnímať presun ruských vojsk len ako signál, že Moskva je pripravená reagovať na útok vojakov ukrajinských ozbrojených síl na východný región krajiny
Kyjev uvažuje približne rovnako, myslí si autor článku. Keď bude Ukrajina chcieť vyriešiť konflikt v neuznaných ľudových republikách vojnovým spôsobom, riskuje stratu podpory USA a Európy. V tomto prípade by kyjevská vláda zopakovala strategické chyby Tbilisi, ktorých následkom bol ozbrojený konflikt v Južnom Osetsku v roku 2008.
Takže ak začne jedna strana vojnu prvá, ocitne sa v nevýhodnom postavení, pretože nehľadiac na dnešnú eskaláciu sa geopolitické výpočty Moskvy a Kyjeva nezmenili, myslí si expert. Hlava neuznanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin skôr povedal, že Ukrajina je pripravená na vojnové akcie. Poznamenal, že na styčnej línii na Donbase nastalo najostrejšie obdobie v posledných rokoch. Ale ako vyhlásila hovorkyňa prezidenta Volodymyra Zelenského Julia Mendelová, Kyjev na Donbase útok neplánuje.
Tlačový hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil situáciu na východe Ukrajiny za nebezpečnú, pretože tam „môže každú chvíľu vypuknúť občianska vojna„. Zdôraznil pritom, že nikto neusiluje o vojnu s Ukrajinou.
Situácia na východe Ukrajiny
Konflikt na Donbase trvá už sedem rokov, za jeho obeť padlo asi 13 tisíc ľudí. Urovnanie prerokúvajú na schôdzkach Minskej skupiny. Jej účastníci schválili niekoľko dokumentov o prímerí, prestrelky však pokračujú. Vlani v júli sa začalo uplatňovať všeobecné prímerie. Od februára tohto roku sa však situácia zhoršila, došlo k atentátu na veliteľa práporu Ľudových milícií DĽR, ukrajinskí vojaci ostreľovali z mínometov Gorlovku a predmestia Donecka, boje sú tvrdšie. V apríli DĽR informovala o smrti dieťaťa po útoku ukrajinského dronu. Ukrajinskí vojaci tiež ostreľujú neuznané republiky zo zbraňami zakázanými Minskými dohodami.
Karol Jerguš
