Najväčšia zákazka v modernej histórii českej armády. Delá namiesto oleja?
Česko, 30.apríl 2021 (AM) – Bolo uverejnené, že na najbližšom rokovaní česká vláda prerokuje tender na nákup 210 transportérov za viac ako 50 miliárd korún. Bude to najväčší nákup v histórii Armády ČR. Akákoľvek armáda celkom iste potrebuje modernizáciu, vrátane tej českej. Ale objavuje sa otázka, prečo zrazu taký zhon, keď je ekonomika oslabená bojom s koronavírusom?
Visí nad Českom vojenská hrozba? Niekto sa domnieva, že pochádza z Ruska, s ktorým Praha úplne zničila vzťahy, kvôli čomu sa Česko pravdepodobne objaví v ruskom zozname “nepriateľských štátov”? Svoj názor Sputnika oznámil ekonóm Jaroslav Tichý.
Nemyslím si, že nákup transportérov by súvisel s nejakou priamou hrozbou, hoci svet sa teraz nachádza vo veľmi vyhrotenej situácii. Ide skôr o reakciu na tlak na členské krajiny v rámci NATO na zvýšenie zbrojných nákladov týchto krajín na 2% ročného HDP. Z informácií odborných kruhov u nás sa dá však dočítať, že modernizované BVP už skutočne potrebujeme. Nákup začal byť pripravovaný ešte pred nedávnym incidentom medzi Ruskom a Českou republikou a nemá teda žiadnu súvislosť. Pôjde ale predovšetkým o to, aké transportéry majú byť kupované.
Potrebujeme (podľa odborníkov) transportéry pásové, schopné prekonávať vodné toky, dostatočne priestranné pre prevoz vojakov. Nie každý výrobok ponúkaný rôznymi výrobcami musí tieto požiadavky nutne spĺňať. Nákup má síce prebehnúť formou vypísanej súťaže, avšak môžu prevážiť politické tlaky. Môže sa tu stretnúť záujem o dodávky zo strany USA so záujmom západoeurópskych výrobcov. Neviem, ako ďaleko je projekt na výrobu našich vlastných BVP v Přerove a či by ho bolo možné v dohľadnej dobe dokončiť.
Bývali sme zbrojárskou veľmocou a dnes sme sa sami vmanévrovali do situácie, že takmer všetko dovážame, a to nielen v oblasti výzbroje vlastnej armády . Rozhodne by som bol pre nákup BVP u českého výrobcu, ak by mal porovnateľnú kvalitu. Tých 53 mld. Kč by totiž zostalo “doma”, a to so všetkými následnými prínosmi. Skutočnosť, že sa dnes táto dohoda odohráva na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov s Ruskom, dáva, myslím, jej organizátorom nadšenie. Každá armáda, čisto hypoteticky, potrebuje nepriateľa. Ministerstvo obrany má teda morálne opodstatnenie pre dohodu storočia, čo je pre Českú republiku ponuka v hodnote 53 miliárd korún.
Teraz, keď je česká ekonomika rovnako ako všade ovplyvnená pandémiou koronavírusu a potrebuje rýchle obnovenie, nebolo by lepšie poslať tieto finančné prostriedky na dodatočné platby lekárom, dôchodcom, rodinám s deťmi, na liečbu pacientov trpiacich chorobou, nákup vakcín, pomoc podnikateľom atď.? A nevrátiť ministerstvu obrany 10 miliárd korún, ktoré Snemovňa vrátila späť? Váš názor?
Chápem, že táto otázka dnes nevyhnutne vyvstáva u každého občana. Ale nie všetko je tak jednoduché. Dostali sme sa sami do situácie, kedy po odkladaní investícií prichádza nutnosť ich realizácie v dobe pre nás najmenej vhodnej. Pri mostoch v havarijnom stave sa takáto investícia odložiť nedá, pri nákupe moderných BVP musia akútnosť takejto investície posúdiť odborníci, navyše s prihliadnutím k tlaku na zvýšenie našich investícií do armády. Každopádne možno považovať za rozumné, že splátka kúpnej ceny týchto BVP bude rozložená do dlhšieho časového obdobia. Čo sa týka obnovy ekonomiky, nemožno to dosiahnuť zvýšením platieb lekárom, dôchodcom a rodinám s deťmi. Peniaze je potrebné investovať do reštrukturalizácie českej ekonomiky, nie len stráviť. Za týmto účelom schválila česká snemovňa aj prvých 500 mld. Kč, o ktoré bolo zvýšené naše zadlženie v r. 2020.
Je prekvapujúce, že pri žiadosti vlády o súhlas snemovne s navýšením štátneho dlhu o ďalších 500 mld. Kč v r. 2021 sa nikto zo snemovne nespýtal, ako boli využité 500 mld. Kč pre r. 2020 a čo za ne bolo konkrétne v českej ekonomike reštrukturované? Zistili by sme totiž, že nič. Tieto peniaze boli neproduktívne strávené, príp. rozdané veľkým spoločnostiam. Ich majitelia môžu byť zajtra už preč aj s peniazmi, zatiaľ čo naše obyvateľstvo bude po dlhé roky tieto dlhy splácať. Nemá snáď ani zmysel komentovať priehľadnou hru s 10 mld. Kč odobratými “na oko” z rozpočtu armády, aby sa do neho onedlho opäť vrátili. Či už zrazu či po častiach. Teda aj politické hrátky medzi politickými stranami ÁNO a KSČM, boli priehľadné a nikam neviedli, čo nakoniec ukázalo aj neskoršie vypovedanie podpory tejto vláde zo strany KSČM.
Vláda mala využiť aspoň časť týchto peňazí (za 2 roky ide už o 1 bilión Kč) na to, aby sa investovanie do reštrukturalizácie a modernizácie niektorých perspektívnych podnikov u nás stalo formou kapitalizácie svojej investície ich spolumajiteľom. Pomohlo by tak ako tým podnikom a ich súčasným vlastníkom, ktorým potrebné finančné prostriedky na to budú chýbať, tak aj k obnove vlastných zdrojov peňazí do štátneho rozpočtu z titulu podielu na zisku takých podnikov. Nemožno sa spoliehať iba na výber daní ako prakticky jediného zdroja príjmov štátneho rozpočtu, najmä potom v čase, keď výroba poklesla a zamestnanci sú často doma a skôr od štátu peniaze potrebujú, než štátu na daniach platia.
A na záver by som rád uviedol niekoľko čísel. Počas 4. štvrťroka 2020 preukázala česká ekonomika značnú odolnosť voči nepriaznivej epidemické situácii. Reálny hrubý domáci produkt, očistený o sezónne a kalendárne vplyvy, medzikvartálne vzrástol o 0,6%. Jeho medziročný pokles sa zmiernil z 5,1% v 3. štvrťroku na 4,8% v 4. štvrťroku. Za celý rok 2020 sa však ekonomika prepadla o 5,6%, čo bol najväčší pokles v histórii samostatnej Českej republiky. Opakujem, HDP sa vlani prepadol najvýraznejšie od vzniku samostatnej ČR. Prirodzene vyvstáva otázka: mohli by peniaze, ktoré dnes míňame, obrazne povedané na “vojnu”, pre vojenské potreby, pomôcť oživiť ekonomiku? Myslím, že odpoveď je každému jasná. Samozrejme by neboli nadbytočné.
Jana Petrová