Prečo ruská armáda bola a bude v Arktíde
Moskve neustále vytýkajú militarizáciu severu. Táto “drsná vojna” v snehovej púšti s ľadovými medveďmi je nutná práve preto, aby zostávala Arktída podľa diplomatickej formulácie “územie dialógu”. A to rovnoprávneho dialógu.
Predsedať Arktickej rade bude teraz dva roky Rusko . Táto organizácia sa zaoberá hlavne ekologickými, vedeckými a sociálnymi problémami a je v zásade mierumilovná, rovnako ako jej emblém, na ktorom je zobrazená roztomilá polárna líška. To ale nebráni členským krajinám Rady v tom, aby sa pravidelne navzájom obviňovali z militarizácie regiónu. A skutočne: raz sa zatúla do nórskeho civilného prístavu americká atómová ponorka schopná niesť jadrové zbrane a druhýkrát usporiada Rusko pre západných novinárov exkurziu na základňu, kde prebieha ukážkový tréning raketových komplexov Bastion.
V Arktíde ľudia prežívali, ako sa dalo
O svojom znepokojení “nárokmi NATO na Arktídu” hovoril ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov . V NATO vyhlásili, že členské krajiny Aliancie prerokujú na svojom júnovom summite rozširovanie vojenských právomocí zo strany Ruska v Arktíde, pretože Moskva rozvíja v súčasnej dobe svoj vojenský potenciál v tomto regióne viac než kedykoľvek inokedy po studenej vojne.
Arktíde je venovaná čoraz väčšia pozornosť. V mnohom kvôli tomu, že sa tam Rusko vracia. Z doby Sovietskeho zväzu zostali Rusku v Arktíde osady, ľudia a záujmy, ale neboli prakticky žiadne zdroje ani politická vôľa k akémukoľvek premyslenému rozvoju. Ľudia boli ponechaní napospas osudu a prežívali, ako sa dalo. Hrdzaveli lode a ponorky, podarilo sa však zachovať časť flotily ľadoborcov a väčšiu časť infraštruktúry. A v poslednom desaťročí začal plánovitý rozvoj v arktickom smere: objavili sa štátne programy a začala výstavba vojenských základní, vznikli plány ťažby úžitkových nerastov, a dokonca sa znateľne zvýšil objem prepravy tovaru po strategicky dôležitej Severnej morskej ceste. Do Arktídy sa vrátili ruskí vojaci – presnejšie povedané, nikam ani neodchádzali, teraz ale dostali zdroje potrebné pre plánovitý rozvoj. A to vyvolalo na Západe nervozitu.
Eventuálna agresia zo severu
Zvláštnosť Arktídy spočíva v tom, že Rusko tam má najväčšie územie a najvážnejšie záujmy. Severná morská cesta zabezpečuje prepravu miliónov ton nákladu z Ďalekého východu a z arktických prístavov do Európy. V perspektíve sa bude skvapalnený plyn z arktických nálezísk na severe Ruska prepravovať do terminálov v Archangeľsku práve Severnou morskou cestou. To je strategicky dôležitá dopravná tepna, ktorú treba brániť, pretože porušenie jej funkcie spôsobí hospodárstvu krajiny vážne problémy.
V Arktíde, na Kolskom polostrove, sa nachádzajú hlavné základy Severného loďstva, ktoré bude, ak sa niečo stane, čeliť hlavným silám NATO na mori. Úloha flotily sa zvyšuje najmä v súčasných podmienkach topenia ľadov a zmenšení stáleho ľadového príkrovu v Arktíde. Rozširuje to zóny možného hliadkovania lodí a ponoriek a tiež spravodajskej činnosti.
V Arktíde sa nachádza niekoľko kľúčových polygónov ruských ozbrojených síl okrem iného hlavný polygón na súostroví Nová zem. Atómové výbuchy sa tam teraz nevykonávajú, ale ako vidíme z programu vývoja okrídlenej rakety s jadrovou pohonnou jednotkou Burevestnik, je podobný polygón nutný (nehovoríme samozrejme o ekologických aspektoch podobných projektov). Z polygónu Pleseck v Archangeľskej oblasti sa vypúšťajú vojenské umelé družice Zeme a skúšajú sa rôzne raketové komplexy. Práve nad Arktídou prechádzajú trasy letu rakiet, ktoré sa vypúšťajú z Plesecka, z polygónu Ňonoksa a z akvatória arktických morí. Pozorovanie podobných skúšok môže poskytnúť mnoho informácií o ruskom raketovom a jadrovom potenciáli.
Cez arktický vzdušný a kozmický priestor vedie najkratšia cesta pre raketové, jadrové a letecké útoky na Rusko spoza oceánu. Práve v Arktíde má Rusko obnoviť na novej technickej úrovni systém protivzdušnej obrany a rozmiestniť sieť základní protivzdušnej obrany s raketovými komplexmi, zachytávacími stíhačkami a radarmi veľkého dosahu. Na arktických súostroviach Zem Františka Jozefa a Novosibírskych ostrovoch boli postavené dve základne ruských ozbrojených síl – Arktičeskij trilistnik a Severnyj Klever. Tieto základne sa stali centrami protivzdušnej a protilodnej obrany. Systémy zbraní rozmiestnené na týchto základniach nemôžu v skutočnosti nijako uškodiť námornej doprave v severnom Atlantiku a sú naozaj čisto obranné. Avšak vznik dobre vybavených ruských vojenských základní v Arktíde samozrejme Západ vníma ako potenciálnu hrozbu.
Na arktických letiskách môže Rusko rozmiestňovať strategické bombardéry Tu-95MS, Tu-22M3 a Tu-160 a tiež letecké hypersonické raketové komplexy Kinžal s nosičmi MiG-31, ktoré sa môžu užívať ako proti pozemným, tak aj proti morským cieľom. Avšak Rusko nebude môcť kryť týmito systémami zbraní celý Atlantik a ťažko môžu byť považované za nástroje agresie. Pritom sú v Arktíde tak obrovské vzdialenosti, že k úplnej kontrole vzdušného priestoru má Rusko ešte veľmi ďaleko. Možno, že viac menej pevný štít protivzdušnej obrany sa podarí vytvoriť v priebehu pätnástich až dvadsiatich rokov. Ťažko k tomu dôjde skôr, pretože je potrebné zariadiť sieť letísk, vojenských základní a radarov. A to je dosť nákladné.
Drahé, ale nutné
Nutnosť vážnej vojenskej výstavby v Arktíde vyvoláva určité otázky a kritiku, pretože cena tamojšieho rozvoja vážnejšej infraštruktúry je veľmi vysoká a investície sú mimoriadne dlhodobé, zatiaľ čo jeden rubeľ investícií v iných regiónoch, napríklad do výstavby ciest v nearktickej Sibíri alebo na Ďalekom východe, dáva hospodársky efekt už v dohľadnej budúcnosti. A preto vojenský rozvoj arktickým smerom je v mnohom tým, čomu sa v ruskej obrannej sfére hovorí “demonštrácia vlajky”. To je, keď lode vykonávajú nevojenské akcie (napríklad manévre) v tej či onej časti svetového oceánu, len aby iným štátom ukázali, že vraj tu máme určité národné záujmy. A v Arktíde má Rusko tiež životné záujmy. A je pripravené tieto záujmy obhajovať.
Dmitrij Kornev