(Nielen) Švédi majú problém
Zdroj: www.legistelum.sk
Zhruba od roku 2015 sa k nám pravidelne dostávajú informácie o tom, že Švédsko má problém. V krajine ktorú nám roky dávali za vzor sociálne fungujúceho štátu, začala enormne stúpať kriminalita. Najskôr bolo uvádzané sexuálne násilie, posledné roky sa pridal nárast vrážd strelnou zbraňou. Ten sa držal do roku 2010/2011 zhruba na rovnakej úrovni, ale potom začal nárast. V rokoch 2018 a 2019 dosahuje už pomaly exponenciálneho rastu a je nad všetkými priemermi EÚ. Za prvý polrok roku 2019 bolo zbraňou zavraždených viac ľudí ako za celý rok 2018. A ten bol extrémom sám o sebe.
Európske orgány (komisia, parlament) dlhodobo tvrdia, že problémom kriminality so zbraňou sú zbrane samotné. Tým bola po teroristických útokoch zdôvodňovaná snaha zakázať čo najviac druhov a typov zbraní a k tým ostatným prístup zásadne sťažiť. Smernica o kontrole zbraní dáva viacero skupín zbraní medzi zakázané, skracuje platnosti zbrojných preukazov a pod. Pomôže to práve Švédsku?
Zašlá sláva tejto krajiny odkazuje na dávnu vojenskú veľmoc. Bez ohľadu na to, legálnych civilných zbraní bolo a je v tejto krajine stále dosť. V roku 2017 to bolo 23,1 zbrane na 100 obyvateľov. To je niekde medzi Nemeckom a Švajčiarskom. Len pre predstavu, Slovensko má 6,5 a ČR 12,5 zbrane na 100 obyvateľov. Vlastniť legálne zbraň vo Švédsku môžu iba osoby, ktoré sú preverené a majú licenciu – obdobu nášho Zbrojného preukazu. V roku 2006 keď ešte kriminalita bola na jednej z najnižších hodnôt, bolo podľa údajov Swedish National Police Agency v krajine 660.000 osôb s povolením a vo vlastníctve 2.032.000 zbraní. Podľa štruktúry bola prevažná väčšina z nich opakovacie a viachlavňové pušky či brokovnice určené na lov a šport. Revolverov a pištolí z toho bolo 143.000. Automatických zbraní 5000, čo je 0,25%. Presne ako by sa dalo predpokladať v severskej krajine, kde je lov neoddeliteľnou súčasťou ľudského života.
Je tu teda krajina so zbraňovou legislatívou postavenou tak, aby legálne zbrane predovšetkým na lov bolo možné po splnení zákonných kritérií prirodzene vlastniť. Desiatky rokov sú medzi obyvateľmi milióny zbraní a kriminalita s nimi sa pohybuje na stále rovnakej, preukázateľne nízkej úrovni. Odrazu zhruba za 5 rokov sa situácia zásadne zmení tak, že niektoré predmestia sa zmenia na vojnovú zónu gangov, ktorým sa do rúk dostali „Kalašnikovy“ (technicky skôr Zastavy) a hádžu po sebe granáty. Ako je to možné? Zmenilo sa niečo v zákonoch, že sa zbrane stali dostupnejšími?
Nie. V zákonoch či možnosti prístupu sa nezmenilo nič. Švédsko dostáva lekciu z toho, že zákony platia len pre slušných ľudí a tí ostatní si z nich ťažkú hlavu nerobia. Čierny trh zjavne funguje o to lepšie o koľko viac zákazov štáty uplatňujú. Ako vidieť, ani bezsenné noci členov slovenských klubov vojenskej histórie v obavách že nebudú mať čím robiť rekonštrukcie bojov, Švédsku nepomohli. Netvrdili „odborníci“ svorne z viacerých strán že „zbrojnicou gangov a teroristov“ vraj bolo Slovensko? Pôvodné expanzy už všemocná Európa zaradila medzi zakázané. Historici si ani tie už zaevidované nemôžu predávať medzi sebou. Tak ako to že sa problémy v západnej Európe nevyriešili? Aha, nelegálne zbrane z Balkánu. A keď to nebude Balkán, bude to Ukrajina. Keď nie Ukrajina tak iná krajina. Vždy bude niekde na svete prebytok lacných zbraní. Samotným problémom nie je totiž ponuka, ale predovšetkým dopyt. Ak nikto nelegálnu zbraň nechce, tak mu ju nikto nepredá. Naopak, ak niekto nelegálnu zbraň chce, vždy sa nájde spôsob ako ju k nemu dostať. Aj keby ju mal vyrobiť na kolene.
Treba si uvedomiť, že aj čierny trh funguje (prekvapivo) na trhových princípoch. Dopyt, ponuka, cena. Kto dá viac, berie. Nie je deformovaný štátnymi dotáciami, ale tvorený štátnymi zákazmi. Čierny trh je nechceným dieťaťom štátnej moci. Širšie zákazy znamenajú iba viac komodít obchodovateľných na čiernom trhu. Tak sa švédskym súdruhom v spolupráci s európskymi podarilo vyhnať cenu hrdzavého ohnutého Kalašnikova niekde nad 3000,- eur za kus. Napríklad u nás sa legálne nové originálne sovietske AKM (upravené na samonabíjacie) predávalo zhruba za 500,- eur aj s kompletným príslušenstvom. Čierny trh je zaujímavejší biznis, riziko sa zohľadňuje do ceny. Ak štát „zruší“ zákazom časť trhu zbraní – ten legálny, tak logicky spôsobí to, že mnoho zo zbraní sa presunie na čierny trh, ktorý tým narastie a narastú aj ceny obchodovaných zbraní. Tým pádom si ich budú môcť kupovať iba osoby, ktoré majú voľné tisíce eur. Teda nie pokútni zberatelia čo si AKčko chcú zavesiť doma v pivnici v izbe revolučných tradícií vedľa ušianky s rudou hviezdou na čele. Budú to osoby napojené na organizovaný zločin v ktorom sa točia i v EÚ miliardy a pre ktorých je vlastníctvo takejto zbrane investíciou do výrobného prostriedku.
Tento problém nevznikol dnes ani včera. Momentálne sa o ňom hovorí preto, že začína nadobúdať veľké rozmery. I keď niektoré „budovateľské“ médiá sa snažia zavrátiť „spiatočníkov“ zahriaknutím o šírení poplašných správ, štatistiky hovoria jasne. Naberá postupne širšie ekonomické rozmery, napríklad debatou o odchode rôznych ekonomických subjektov z postihnutého štátu. To samozrejme situáciu iba zhorší, nakoľko štát berie prostriedky na fungovanie z daní práve podobných subjektov. Bez prostriedkov túto situáciu zvládne ťažko. Nebude na podporu „znevýhodnených skupín“ z ktorých sa regrutujú strelci organizovaného zločinu, polícia ani armáda tiež nepracujú zadarmo. Štát následne padá do špirály z ktorej sa dostať je stále bolestivejšie pre všetky zúčastnené strany.
Umelo narúšať stáročiami prirodzene vytvorenú homogenitu obyvateľstva (ktorej ustálenie stálo nemálo životov) a rozvracať základný vzorec prežitia „pracuješ-máš“ dotovaním nepracujúcich v produktívnom veku v mylnej predstave že majú vnútornú potrebu po vzdelaní je len cesta k veľkým sociálno-ekonomickým problémom. Práve tie spôsobujú nárast kriminality. Vo Švédsku ani v inej členskej krajine EÚ nezlyhali vo vzťahu ku kriminalite vlastníci zbraní ktorí ich legálne držia na príslušné povolenia. Zlyhali politici ktorí zabudli (alebo nikdy nevedeli), že každý negatívny stav/následok má svoju príčinu. Tá nemusí byť zjavná i keď teraz už niektoré príčiny vyslovene zjavné sú. Zakrývať si pred nimi oči riešeniu neprispeje. Novými zákazmi budú tvoriť iba ďalšie a ďalšie príčiny negatívnych javov v spoločnosti, nie riešiť dôsledky.
Uvidíme, či si zo švédskej lekcie zoberie poučenie EÚ. Pretože ak niečo zlyhalo, tak nie legálni vlastníci zbraní. Sú to práve sociálni inžinieri, ktorí si myslia, že sociálne experimenty, podpora, dotácie a zákazy vyriešia každý problém. Ukazuje sa, že kombinácia týchto vecí problémy skôr spôsobuje. Nemalé. A zomierajú kvôli nim zbytočne ľudia. Uvidíme v najbližších rokoch ktorým smerom sa problém vyvinie. V každom prípade pre občanov Slovenska je i toto ďalší dôvod, prečo je dôležité strážiť čo bude napísané v zákonoch.
Ing. Ľudovít Miklánek
Podpredseda predstavenstva Legis Telum
