Kurčatá, mlieko, vajcia… Čo Nemci vyvážali z okupovaných území ZSSR?
Rusko, 4.júl 2021 (AM) – V júni 1941 bol v Nemecku vytvorený štáb „Ost“, čo bola hlavná splnomocnená organizácia Tretej ríše na využitie okupovaných území ZSSR. Presnejšie povedané, bola to organizácia na drancovanie týchto území.
Existoval za nemeckej nadvlády poriadok?
Vo všeobecnosti sa hovorí, že za Nemcov, a teda aj počas nacistov, vždy a všade panoval preslávený „ordnung“. Možno aj, lenže pri spravovaní okupovaných území ho nebolo vidieť.
O „východné územia“ sa v prifrontových oblastiach staral Wehrmacht a v tyle jednotky ministerstva zahraničia, ministerstva potravín a poľnohospodárstva, čiže známy „Ost“. Výstavbu mala na starosti organizácia Todt (civilné a vojenské inžinierstvo), propagandu Goebbelsoví podriadení atď.
Neexistovalo ani rovnaké správanie sa voči miestnym obyvateľom. Radikálni nacisti plánovali zlikvidovať dve tretiny slovanského obyvateľstva, pragmatickejší funkcionári NSDAP sa však pýtali: a kto bude pracovať na blaho Veľkého Nemecka?
Nemci a ruská dedina
Pod okupáciu sa v rokoch 2. sv. vojny dostalo približne 65 miliónov sovietskych občanov. Väčšina z nich pochádzala z dedinského prostredia. V tejto súvislosti bol veľmi názorný vzťah Nemcov ku kolchozom: tým, že ich rozpustili, mohli si na určitý čas získať sympatie roľníctva. Lenže nacisti to nevyužili. Minister potravín a poľnohospodárstva Nemecka Herbert Ernst Backe hovoril, že kolchozy sú vynikajúcou formou čerpania poľnohospodárskej produkcie z dedín.
Lenže ani tu neexistovala jednotná politika. Na juhu boli kolchozy premenované na artely a existovali až do nemeckého ústupu. Na severe, v Pskovskej a Novgorodskej oblasti, boli rozpustené v roku 1943. Roľníci získali pôdu, no k nej boli zavedené aj vysoké dane.
Je to zvláštne, ale Nemci naozaj pracovali tak, aby pozdvihli poľnohospodárstvo. Napríklad, zadarmo rozdávali roľníkom pluhy a ďalšie poľnohospodárske náradie (na Ukrajinu dodali okolo milión kosákov). Lenže zderstvo roľníkov, ktoré uskutočňovali vojaci, ako aj boj s partizánmi, znížil všetky pokusy ich „skrotenia“ na nulu. Navyše bol dosiahnutý výrazný nedostatok pracovnej sily na ukrajinskej, bieloruskej a ruskej dedine aj vyvezením dvoch miliónov „ostarbeiterov“ na nútené práce.
Nemci v meste
V mestách boli úspechy „nového poriadku“ o trochu viditeľnejšie. Povolené a dokonca vítané bolo drobné remeselníctvo: kúp si patent, plať dane a otváraj si všemožné dielne, holičstvá a kaderníctva, kúpele (ruské bane), obchodíky. Významný ruský antifašista Ivan Poddubnyj napr. po celú okupáciu pracoval v súkromnej biliardovej herni v meste Ejsk.
Niekedy sa remeselníci združovali do artelov a tovarišstiev. Domáci remeselníci mali opravovať nemeckým vojakom obuv a uniformy, vyrábať rôzny vojenský a hospodársky inventár. V niektorých mestách museli drobní podnikatelia vyrábať obaly na protipechotné míny, no k výbušninám prístup nemali.
Okupantov na obsadených územiach zaujímali hlavne suroviny: ropa, mangánové rudy, uhlie, železná ruda… Do týchto odvetví neboli domáci podnikatelia pripúšťaní. Bane a náleziská sa dávali do prenájmu len nemeckým spoločnostiam. So všetkým disponovali profilové ministerstvá z Berlína. Podnikom na opracúvanie liatiny a železa, ktoré sa zachovali z predokupačných čias, bolo dovolené plniť iba objednávky nemeckých orgánov.
Peniaze počas okupácie
Neporiadok bol aj s finančnou menou. V obehu boli nielen okupačné marky, ale aj sovietske ruble. Za jednu marku dávali 10 rubľov, hoci kurz sa menil. Keď Wehrmacht postupoval, viac sa cenili marky a keď ustupoval, tak sovietske ruble. Ríšske marky, ktoré boli v obehu v Nemecku, sa na východné územia usilovali nepúšťať. Na čiernom trhu sa však objavovali.
Cena okupácie
Norimberský tribunál vyrátal, že ZSSR bol na okupovaných územiach zbavený 67 % svojho národného bohatstva. Čo to znamená v praxi, priblížil vedecký pracovník Ruskej akadémie vied doktor historických vied Alexej Popov. V práci „Nový ekonomický poriadok na okupovanom sovietskom území“ píše: „Kým spočiatku vojensko-hospodárske vedenie nemeckej ríše požadovalo od svojich logistických služieb zabezpečiť na okupovaných územiach 2/3 potrieb Wehrmachtu v poľnohospodárskej produkcii, tak k polovici septembra 1941 to bolo už 100 %…
Zabezpečenie Skupiny armád „Stred“ v celkovom počte vyše 1,5 milióna osôb: každodenné dodávky (podľa údajov z konca augusta 1941) pozostávali z 1200 kusov rožného dobytka (+ 20 %), 7500 q obilia (+ 20 %), 24 000 q zemiakov, 9600 q masla a tukov, 24 000 q ovsa, 20 000 q sena….
Celkové množstvo obilia, ktoré bolo vyvezené len z Ukrajiny, podľa údajov zverejnených v USA, dosiahlo 1 milión ton.“
Mimochodom, Ukrajina patrila v robotách na Nemecko medzi popredné krajiny. V rokoch 1941-1944 ho zabezpečila obilím na 106 %. Ríšsky komisariát „Ostland“ (Pobaltsko) ich naplnil len na 83 %, Bielorusko splnilo Nemecku len 41 % jeho požiadaviek. Zaplatilo za to vyše 3 miliónmi obetí.
Vladimír Mikunda
