Mohli Poliaci v roku 1939 poraziť Nemcov? S jednou podmienkou!
Dňa 1. septembra 1939 Nemecko prepadlo Poľsko, to zdvihlo hodenú rukavicu a pustilo sa s ním do boja. Síl sa mu však nedostávalo a tak sa celá kampaň skončila 6. 10. 1939 okupačným peklom. Otázkou je, bolo možné odraziť a potom rozbiť nacistických agresorov?
Medzi scenármi, ktoré predpokladajú žeby Poliaci mohli zvíťaziť bez pomoci zvonka, sú tie, ktoré hovoria o dočasnom aspekte: čím neskôr by sa začala vojna, tým viac by sme mali šancí, napísal poľský list FAKT24 a ďalej hovorí, že Poliaci by si stihli zmodernizovať armádu a dozbrojiť ju novou technikou, čo by im umožnilo úspešne sa brániť. Zároveň by sa vraj za tento čas dokázala dozbrojiť aj Veľká Británia, ktorá, ak máme veriť slovám W. Churchilla, potrebovala čas na opevnenie svojho obranného valu.
Háčik bol však v tom, tvrdí poľský list, že naši spojenci sa nie príliš trhali do boja a otázne je aj to, čo by sa zmenilo, ak by sa Poliaci bránili dlhšie. Mimochodom, takáto perspektíva bola možná iba za predpokladu, žeby sa nám podarilo skrátiť zaostávanie poľskej armády od nemeckej. Stúpenci koncepcie dlhodobého odporu však opomínajú, že aj Wehrmacht nesedel so založenými rukami a pokračoval v zdokonaľovaní svojho potenciálu.
Pochopiteľne, dá sa položiť aj otázka, čo by sa stalo, ak by sa vojna začala skôr a ak by ju rozpútali Poliaci preventívnym úderom na Tretiu ríšu. Problémom je, že najlepší moment na to bolo rok 1933, keď sa Hitler chopil moci. Neskôr sa situácia začala meniť pre nás neprijateľným smerom, hovorí poľský list a dodáva, že ešte aj dnes existujú ľudia, ktorí pracujú s takýmto hypotetickým scenárom.
V jednote je sila
Poľsko, Francúzsko a Veľká Británia dosahujú víťazstvo nad Treťou ríšou! Takéto titulky novín sa pri roku 1939 tisnú pred oči tých, ktorí si predstavujú scenár, že nám pomohli spojenci.
Predpokladajme, že by sa to stalo. Podľa rôznych hodnotení, Poliaci, Francúzi a Briti, čisto teoreticky, mohli disponovať ozbrojenými silami, ktoré boli početne dvojnásobné ako nemecké a sovietske. Lenže perfektne vycvičená a vybavená armáda Tretej ríše stavala na blitzkriegu: na prudkom útoku s využitím najnovších výsledkov vojenskej techniky. Jej vojaci boli neuveriteľne efektívni, čo preukázali v nasledujúcich rokoch v Európe.
Francúzsko čoskoro padlo. Zastarané doktríny, ktorých sa držali Poliaci a aj ich francúzski spojenci, nevydržali zrážku s modernou vojenskou myšlienkou. A hoci spojenecké sily teoreticky mohli Nemcov „zahádzať čiapkami“, faktom zostáva, že všetky tieto spojenecké čapice by okamžite prešpikovalo nemecké delostrelectvo.
Treba uviesť, že spoločné vystúpenie proti Nemecku naozaj dávalo maximálnu šancu na úspech. Počas Norimberského tribunálu to potvrdil aj náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva nemeckej brannej moci, generál Alfred Jodl. „Nedokázali by sme úspešne vzdorovať koncentrovanému úderu, nanesenému nám spojeneckými silami Veľkej Británie, Francúzska a Poľska.“
Úder od chrbta a spojenectvo s Hitlerom
Možno bolo treba rozohrať to inak. Niektorí hovoria, že ak by sa bolo Poľsko spojilo s Hitlerom, zaručilo by si nielen bezpečnosť, ale aj možnosť zúčastniť sa na deľbe trofejí. Otázkou však je, ako dlho by toto spojenectvo vydržalo, lebo Hitler dokázal využívať strategické spojenectvá na svoje ciele, vopred si premysliac plány útoku na priateľov. Takúto trpkú skúsenosť zažil Sovietsky zväz, ktorý o menej ako dva roky po rozdelení Poľska sám sa stal obeťou Tretej ríše.
ZSSR sa objavuje aj v ďalších scenároch, ktoré predpokladajú víťazstvo Poľska. Napr. čo by sa bolo stalo, ak by bol porušil pakt s Hitlerom? Dá sa predpokladať, že obrana Poľska by sa predĺžila o niekoľko mesiacov, no výsledok by aj tak bol býval rovnaký, ak by naši spojenci ne… Tu sa vraciame k predchádzajúcemu bodu.
Chceš mier, pripravuj sa na vojnu
Poľsko mohlo zvíťaziť bez kohokoľvek pomoci len v prípade, ak by bolo úplne iným štátom, v prvom rade, priemyselne omnoho rozvinutejším. Takým, aby mohlo okamžite preorientovať hospodárstvo na vojnovú výrobu.
Okrem toho, Poliaci mali už pár rokov pred vojnou vyčleňovať viac prostriedkov na modernizáciu armády a zvýšenie jej počtu. Zároveň sme mali nejako prinútiť spojencov na plnenie záväzkov. Bolo na to treba zmeniť smerovanie zahraničnej politiky, v ktorej sa Varšava dopustila množstva chýb. Dokonca sa hovorí, že spojenci by prišli Poľsku na pomoc, ak by bolo pár mesiacov pred tým zmenilo vládu. Lenže toto všetko sú len predpoklady. Život totiž jasne ukázal, na čo nás spojenci v skutočnosti potrebovali.
Prehodnotí generál Maurice Gamelin svoje plány, ak sa Poľsku podarí udržať dlhšie, ako sa to spočiatku predpokladalo? Presne o to sa v septembri 1939 zaujímal britský minister na koordináciu obrany Ernle Chatfield. Nie, Francúzsko a Anglicko budú len získavať drahocenný čas, odvetil francúzsky veliteľ. My sme ho ale nemerali na dni, ale na tisíce poľských obetí.
Poliaci mohli zvíťaziť v zrážke s Nemeckom iba s jednou podmienkou: niekto nám mal pomôcť. To sa však nestalo. Bojovali sme sami na dva fronty (17. 9. 1939 vstúpila na územie Poľska – bývalé územia cárskeho Ruska – po úteku poľskej vlády Červená armáda ZSSR – pozn. vmi) a tým sme boli odsúdení na porážku.
Vladimír Mikunda
