Zákulisie veľkého procesu: Stalin nedovolil okamžite popraviť fašistických pohlavárov
Čoskoro si pripomenieme 75. výročie vyhlásenia rozsudku Norimberským trestným tribunálom (20. 11. 1945 – 1. 10. 1946). Pred piatmimi rokmi si ruský list Komsomoľská pravda pohovoril s autorom vtedy novej knihy „Bez premlčacej lehoty…K 70. výročiu Norimberského medzinárodného vojenského tribunálu“ (voľný preklad) viceprezidentom Medzinárodnej asociácie prokurátorov Alexandrom Zvjagincevom. A keďže jeho slová sú stále aktuálne, dnes ich ponúkame aj čitateľom Armádneho magazínu.
– 26 miliónov 600 tisíc našich rodákov padlo v tejto krvavej vojne. A vyše polovica z nich (15 miliónov 400 tisíc) boli civilisti. A ak si uvedomíme, že pôrodnosť po vojne sa v ZSSR znížila takmer o 16 %, tak naše skutočné straty sa blížia k 50 miliónom.
To je tretina súčasného Ruska
– Presne tak! No napriek tomu sa už objavili množstvá publikácií, filmov, televíznych programov, ktoré sa snažia glorifikovať vodcov 3. ríše.
Ide sa na to typickým spôsobom. Známi fašisti sa ukazujú v domácom prostredí: veď pozrite, akí sú to obyčajní a dokonca milí ľudia. Napríklad ríšsky vodca SS Himmler, ktorý velil tým najkatanskejším orgánom, je predstavovaný ako nežný človek, ochranca zvierat, ľúbiaci otec, človek nenávidiaci neprístojnosti voči ženám…
Príjemné slová sa našli dokonca aj pre Hitlera. Vytvára sa z neho chrabrý vojak 1. sv. vojny, umelecká povaha, znalec architektúry a skromný vegetarián. No a hlavne, vzorný štátny činiteľ.
Aj u nás pred časom v jednej z hlavných televízií ukazovali tanečné vystúpenie, v ktorom partner bol odetý do fašistickej uniformy a potriasal zbraňou… Medzi „modernými“ divákmi sa teraz šíria slová, že ak by zvíťazilo Nemecko, pilo by sa nemecké pivo…
– Určite by ho nepili! Plánujúc Drang nach Osten, ťaženie na východ, nacisti videli pred sebou nie suverénne štáty a národy, ale len „životný priestor“ pre „árijcov“, priestor na totálne vykrádanie ľudí i zdrojov, bezplatnú pracovnú silu. Tu sú Himmlerove slová: „Ako sa cítia Rusi, ako sa cítia Česi, je mi absolútne jedno. To, či iné národy žijú v blahobyte alebo vymierajú od hladu, ma zaujíma len potiaľ, pokiaľ ich môžeme použiť ako otrokov pre našu kultúru. Či pri výstavbe protitankového zákopu od vysilenia zomrie 10 tisíc ruských báb ma zaujíma len potiaľ, že tento zákop musí byť vybudovaný pre Nemecko…“
Spomeňme si Pobaltsko, kde sa teraz konajú pochody esesákov. Tu máte údaje:
V Litovskej SSR fašisti zastrelili a umučili 300 tisíc civilistov. V pevnosti č. 9 v Kaunase, ktorá sa nazývala „pevnosťou smrti“ len za dva decembrové dni (1941) bolo postrieľaných 22 tisíc civilistov a celkovo ich tu bolo popravených 50 tisíc.
V Lotyšskej SSR hitlerovskí vrahovia, realizujúci heslo o „ponemčení východu“ postrieľali a umučili 250 tisíc ľudí. Odsúdených na smrť vyzliekali, prinútili ich vykopať si hrob a potom ich likvidovali granátmi, samopalmi, guľometmi. Mnohých zakáľali bodákmi, ba aj živých zakopávali do zeme.
V Estónskej SSR nemeckí fašistickí okupanti zlikvidovali vyše 51 tisíc civilistov
Podľa plánu „Ost“, z územia Poľska a okupovaných oblastí ZSSR bolo treba vysťahovať za Ural do 85 % obyvateľstva. Himmler v roku 1941 hovoril, že úlohou ťaženia na východ je likvidácia 30 miliónov ľudí. Ešte v roku 1939 Hitler pri uvažovaní o budúcom víťazstve nad ZSSR vyhlasoval, že likvidácia židov je len experimentom v porovnaní s nadchádzajúcou likvidáciou Slovanov.
„Čo sa týka smiešných sto miliónov Slovanov, tak najlepších z nich prerobíme na svoj obraz a ostatných izolujeme v ich prasačincoch. Tí Nemci, ktorí začnú hovoriť o nevyhnutnosti starostlivosti o miestne obyvateľstvo a o uplatnení naň civilizácie, tých pošleme do koncentračných táborov!“, predpovedal fuhrer.
Poďme k Norimberskému procesu
– Viete vôbec o tom, že idea o súdnom procese nad hlavnými nemeckými vojnovými zločincami nebola v antihitlerovskej koalícii okamžite prijatá? Veď ešte v roku 1942 britský premiér Churchill hovoril, že nacistické vedenie musí byť popravené bez súdu. V marci 1943 štátny tajomník USA vyhlasoval, že by dal prednosť „postrieľať a fyzicky zlikvidovať celé nacistické vedenie“. 10. 7. 1944 americký generál D. Eisenhower navrhol postrieľať predstaviteľov nepriateľského vedenia „pri pokuse o útek“.
Vyslovené boli aj nápady kompletne zlikvidovať nemecký generálny štáb, všetkých členov SS a všetky riadiace články nacistickej strany. Vtedajší prezident USA F. Roosevelt 19. 8. 1944 poznamenal: „Voči Nemecku musíme byť naozaj tvrdí, a myslím tým nemecký národ, nielen nacistov. Nemcov treba buď kastrovať alebo sa voči nim tak správať, aby zabudli čo i len uvažovať, že sa medzi nimi objavia ľudia, ktorí by si želali návrat starých časov a pokračovať v tom, čo postvárali v minulosti“.
Takýto osud čakal Nemecko ak by nebolo tvrdej pozície Sovietskeho zväzu. Keď Churchill presviedčal Stalina postaviť všetkých k stene, ten oponoval: „Nech sa bude diať čokoľvek, musí na to byť… zodpovedajúce súdne rozhodnutie. Inak si ľudia povedia, že Churchill, Roosevelt a Stalin sa jednoducho pomstili svojím politickýmm nepriateľom!“.
„Musíme to urobiť tak“, nástojil britský premiér počas stretnutia so Stalinom v Kremle 9. 10. 1944, „aby sa ani naším vnukom nepodarilo vidieť, ako sa zvrhnuté Nemecko dvíha z kolien!“. Stalin s ním nesúhlasil a riekol: „Príliš kruté opatrenia vyvolajú túžbu po pomste“.
Nakoniec sovietske vedenie dosiahlo svoje.
Vladimír Mikunda
