V uralskom múzeu bude vystavený zreštaurovaný vzácny gigantický strategický bombardér Mjasičev M-4 Molot
Rusko, 12. augusta 2021 (AM) – V Leteckom múzeu muzeálneho komplexu Uralskej ťažobnej a hutníckej spoločnosti (Музейный комплекс Уральской горно-металлургической компании – УГМК) v meste Verchnaja Pyšma, ležiacom vo východnej časti Stredného Uralu vo Sverdlovskej oblasti, sa objavilo gigantické lietadlo zo sovietskej éry – strategický bombardér Mjasičev M-4 Molot („kladivo”).
Rozrezaný stroj bol prevezený na Ural z Podmoskovska ešte na jar tohto roku. Na jeho prevoz bolo potrebných desať nákladných ťahačov s prívesmi. Opätovné zloženie lietadla prebiehalo počas predchádzajúcich dvoch mesiacov, a len nedávno reštaurátori dokončili gigantickému lietadlu M-4 jeho pôvodný tvar. Strategický bombardér k úplnému zreštaurovaniu treba ešte namaľovať a 14. augusta, v rámci sviatku Dňa VKS RF (predtým VVS ZSSR), ktorý je už tradične každoročne slávený 12. augusta, bude unikátny stroj predstavený návštevníkom múzea.
V Ruskej federácii sa podarilo zachovať len tri exempláre tohto prúdového bombardéra, vyvinutého domácimi konštruktérmi z kancelárie Vladimíra Mjasičeva v 50. rokoch minulého storočia. Ťažké transportné lietadlo bolo vyvinuté pre prevoz, okrem štandardných bômb, niekoľko tonovej jadrovej bomby nad územie protivníka, teda až na ďalší kontinent. Dokázal vzlietnuť s nákladom vážiacim takmer 24 ton do výšky takmer 11 kilometrov, vyvinúť cestovú rýchlosť okolo 950 km/h a prekonať vzdialenosť približne 8 000 km. Vo Vojenských a vzdušných silách ZSSR lietadlá tohto typu, po zmene zaradenia, slúžili do roku 1993 v úlohe tankerov pre dopĺňanie paliva vo vzduchu.
Mjasičev M-4, prvý základný typ sovietskych prúdových podzvukových strategických bombardérov, uskutočnil svoj prvý let 20. januára 1953. Vo výrobe bol zaradený od roku 1955 do 1993, pričom celkovo bolo vyrobených 34 kusov tohto typu, vrátane dvoch skúšobných. Posádku tvorilo 8 členov – v prednej časti sedel navigátor / bombometčík, pilot a kopilot v pilotnej kabíne, obsluha radaru / navigátor, palubný technik / strelec, rádiooperátor / strelec a obsluha streleckej veže v oddieli za pilotnou kabínou a chvostový strelec.
Kvôli svojim obrovským rozmerom (dĺžka stroja bola 47,6 m, rozpätie krídel viac ako 50 m) dostalo lietadlo označenie v kóde NATO Bison. Strategický bombardér M-4 sa stal prvým medzikontinentálnym prúdovým nosičom jadrových zbraní vyrábaným sériovo na svete – svojho konkurenta spoza oceána – americký bombardér B-52 – predbehol o niekoľko mesiacov. 9. mája 1954 letel bombardér M-4 v čele leteckej prehliadky ponad Červené námestie v Moskve. V tom istom roku sa začalo aj s výcvikom posádok pre tento typ lietadla pri bojových jednotkách. Piloti si dlho nemohli zvyknúť na rozmery gigantického stroja a niektoré zvláštnosti jeho konštrukcie.
„Jednou z typických zvláštností bombardéra M-4 je tzv. tandemové usporiadanie hlavného podvozku – podvozkové nohy kolies sú umiestnené v prednej a zadnej časti lietadla a zaťahujú sa do trupu. Pre zaistenie stability pri pohybe po letisku sú na konci krídel umiestnené osobitné podporné podvozkové nohy s menšími kolesami,” – vysvetlil pre čitateľov riaditeľ muzeálneho komplexu Viktor Sevosťjanov.
Reštaurované lietadlo bolo rozpílené na viacero častí ešte na konci 90. rokov minulého storočia. Všetky bombardéry tohto typu boli totižto zničené na základe zmluvy o obmedzení strategických zbraní medzi USA a ZSSR. Po roku 2000 boli uložené časti niekoľkých strojov na pozemkoch leteckých závodov pod holým nebom.
„So šetrným rozoberaním zvarovaných platní sa vtedy nikto nezdržiaval, lietadlo rozpílili uhlovou brúskou, hneď vedľa spojovacích častí. Nik vtedy nepočítal s eventualitou, že ho raz bude niekto reštaurovať. Spojiť opätovne dohromady jednotlivé časti stroja bolo mimoriadne ťažké: železo nezlepíte,” – vysvetlil problémy, s ktorými sa stretol pri práci vedúci reštauračných prác, Oleg Lejko.
Všetky práce na opätovnom zložení „kladiva” (v kóde NATO „bizón”) sa uskutočňovali na Urale vonku, pod holým nebom, bez akéhokoľvek utajenia a zvedaví návštevníci múzea mohli v reálnom čase sledovať, ako sa navracia strategický bombardér späť do svojho pôvodného tvaru.
Ako ešte poznamenal Oleg Lejko, reštaurovaný stroj sa už pokúsili dať dohromady predtým, v meste Syzraň a potom aj v Moskve, avšak kvôli montážnym ťažkostiam neuspeli ani v jednom prípade – lietadlo bolo rozrezané na príliš veľa častí a bolo vo veľmi zlom stave. Na Urale sa však napokon našla iniciatívna skupina, ktorá sa podujala splniť túto náročnú úlohu, a zdá sa, že úspešne.
V súčasnosti stojí hneď vedľa ďalšieho sovietskeho prúdového lietadla, viacúčelového lietadla z neskoršieho obdobia – Tu-16LL (LL – letecké laboratórium, skúšobné lietadlo), ktoré dostalo v severoatlantickej aliancii prezývku „Badger” (jazvec, rus. барсук).
Na záver doplníme, že bombardér M-4 je už siedmym prúdovým exponátom v kolekcii muzeálneho komplexu UGMK. Sú tu aj o „niečo” menšie – diaľkové záchytné stíhacie lietadlo MiG-31 a frontový bombardér Suchoj Su-24M. Pre rozrastajúcu sa expozíciu prúdových lietadiel sa v budúcnosti plánuje samostatná výstavná plocha.
Takticko-technické charakteristiky lietadla Mjasičev M-4 Molot (v kóde NATO Bison):
Prvý let: 20. januára 1953
Počet testovacích strojov: 2
Počet členov posádky: 8
Rozpätie krídel, m: 50,50
Dĺžka, m: 47,20
Výška, m: 14,10
Nosná plocha, m: 326,35
Hmotnosť lietadla, kg
– prázdneho lietadla: 79 700
– maximálna vzletová: 181 500
Pohonné jednotky: 4x prúdový motor Mikulin AM-3A, s ťahom 85,75 kN každý
Maximálna rýchlosť, km/h: 947
Dolet, km: 5 600
Preletový dolet, km: 8 100
Praktický dostup, m: 11 000
Výzbroj:
– kanóny: 9x 23 mm kanón NR-23 alebo 6x 23 mm AM-23 na spodných, chrbtových a chvostových streleckých vežiach.
– rakety: až 4 riadené rakety, nesené externe
– bomby: obvykle 12 000 kg vo vnútorných trupových šachtách, možné však bolo niesť až 24 000 kg konvenčnej aj nukleárnej munície.
Fero Kysucký
