Prečo stále žije téza o Hitlerovej preventívnej vojne?
„Sústredenie vojsk, na ktoré narazil Wehrmacht pri vpáde do Sovietskeho zväzu v júni 1941, sa často uvádza sťa argument na to, že Hitler so svojím útokom len predbehol Stalina. Z nemeckých dokumentov však vyplýva iný obraz,“ píše nemecký list Die Welt.
„(…) V prvé týždne júna 1941 sa po Nemecku šírili reči o hlbokých zmenách v nemecko-sovietskych vzťahoch,“ hovorí novinár Sven Felix Kellerhoff. „(…) Hovorilo sa aj o predpokladoch, že Stalin pôjde v ústrety Hitlerovi a na 99 rokov prenajme ríši Ukrajinu, a že Wehrmacht čoskoro napadne svojho neobľúbeného suseda na východe.“
„Dokonca presun nemeckých vojsk na východ (…) národ interpretoval rôznym spôsobom: ako prípravu na budúci vpád do ZSSR, či ako presun vojsk na druhý front proti Veľkej Británii na Blízkom východe, presun ktorých cez sovietske územie povolil Stalin.“
„Neistota bola vtedy nevyhnutná. Lenže tá existuje aj po ôsmich desaťročiach, presnejšie povedané, falzifikátori dejín sa dodnes usilujú využiť neistotu tých čias na to, aby obielili hitlerovský režim, vyhlasujúc, že operácia Barbarossa nebola okupačnou vojnou na likvidáciu,“ píše Die Welt.
„No a tu priamo využívajú Goebbelsovu propagandu,“ píše list. „V raňajšom vydaní novín Völkischer Beobachter 23. 6. 1941 tlačový orgán NSDAP napísal: Výsledky pozorovania za ostatné dni sú dôkazom toho, že zoskupenie ruských vojsk, osobitne motorizovaných a tankových zväzkov, umožňujú Vrchnému veleniu Ruska v ktoromkoľvek okamihu začať agresiu na rôznych úsekoch nemeckej hranice.“
„Bola to otvorená lož,“ uvádza Die Welt. „V poslednej správe pred útokom, ktorú napísali experti generálneho štábu armády z oddelenia „Zahraničné armády východu“, z 13. 6. 1941 sa hovorilo, že „celkove sa očakáva obranné správanie“. Tento fakt zodpovedal aj skorším pozorovaniam tohto oddelenia z 20. 5. 1941 (podľa ktorých bol „preventívny útok“ Červenej armády „málo pravdepodobný“) a z 15. 3. 1941 („čiastočná mobilizácia a sťahovanie ruských vojsk k hranici je obranným opatrením a slúži len na upevnenie bezpečnosti hranice“).“
„Adekvátneho názoru sa držalo aj velenie Wehrmachtu a režimu.“ (…) „Počtami a materiálnymi prostriedkami sa (sovietske ozbrojené sily – pozn. red.) nemôžu s nami merať. Prelom sa uskutoční na rôznych miestach. Oni budú úplne zotretí,“ písal Goebbels ráno 16. júna 1941. „Boľševizmus sa rozpadne ako domček z karát. Čaká nás nevídané víťazstvo.“
„Vyplýva z toho, že na začiatku leta 1941 sa ani vedenie Tretej ríše, ani jeho najdôležitejší vojenskí funkcionári neobávali prekvapivého prepadu, ktorý by mali predbehnúť. Prečo však stále existujú opačné tvrdenia, že prepad bol preventívnou vojnou,“ kladie si rečnícku otázku nemecký list.
„Predovšetkým preto, že od bezzásadového vládcu Josifa Stalina sa dala očakávať akákoľvek podlosť, a teda aj, útočná vojna. Vládca Kremľa to dokázal svojím paktom o neútočení, podpísaným s Hitlerom, a následným vpádom do východného Poľska 17. septembra 1939 a o niekoľko mesiacov aj prepadnutím Fínska,“ tvrdia nemecké noviny. „Lenže Stalin bol omnoho opatrnejší, ako jeho oponent v Berlíne: chcel sa za každú cenu vyhnúť vojne so silnými, a možno aj silnejšími protivníkmi ako on, pretože omnoho menej veril svojej sile, ako Hitler.“
„Po druhé, Stalin vedel o plánoch Tretej ríše začať vojnu proti ZSSR, jeho najvyššie postavení generáli na to neraz poukazovali, rovnako to robila aj špeciálna služba NKVD.“
„Po tretie, v júni 1941 v okupovanom východnom Poľsku a na západe Sovietskeho zväzu naozaj boli rozmiestnené vojská Červenej armády, lenže (…) postavenie Červenej armády na moment nemeckého vpádu sa nehodilo ani na útok a ani na obranu, čo bolo výsledkom protirečivých pokynov z Moskvy,“ tvrdí Die Welt.
„Nástup nemeckých vojsk protivníka prekvapil,“ konštatoval v prvý deň útoku generál F. Halder a dodal, že „jeho vojská v pohraničnom pásme boli rozmiestnené na obšírnom území, ochrana štátnej hranice bola celkove slabá“.
Vladimír Mikunda
