Na vine je iba Taliban. OSN predpovedá v Afganistane vážny hladomor
14 miliónov Afgancov môže čeliť nedostatku potravín Počet obyvateľov Afganistanu, ktorí čelia hladu v dôsledku krízy spôsobenej hnutím Taliban, dosiahol 14 miliónov. Agentúre Reuters to oznámil riaditeľ potravinového programu OSN David Beasley.
Afganistan čelí “perfektnej búrke” v dôsledku niekoľko rokov sucha, konfliktov, zhoršujúcej sa ekonomiky a pandémie COVID-19, povedal Beasley. Aby OSN zabránila humanitárnej katastrofe, bude do septembra potrebovať najmenej 200 miliónov dolárov. Do tejto doby dôjde v krajine k nedostatku potravín pre obyvateľov a počet Afgancov, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, sa zdvojnásobí.
OSN dúfa, že USA, Katar a ďalšie krajiny Perzského zálivu vyčlenia potrebný rozpočet na pomoc Afganistanu. Taliban sa zaviazal zabezpečiť, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí to potrebujú, povedal Beazley.
Podľa odborníkov žije v Afganistane 36 miliónov ľudí. V novembri minulého roku plánovali zahraničné krajiny poskytnúť Afganistanu na humanitárnu pomoc 12 miliárd dolárov v priebehu štyroch rokov. Mnoho štátov však uviedlo, že podpora závisí od stavu ľudských práv v krajine. OSN informovala, že od prijatia moci Talibanom dostala dôveryhodné správy o závažnom porušovaní povinností Talibanu vrátane popravy civilistov a vzdania sa afganských bezpečnostných síl. Taliban uviedol, že preverí všetky správy o zverstvách.
Keď hnutie do roku 2001 ovládalo Afganistan, Taliban dodržiaval prísnu verziu islamských noriem (šaría). Taliban obnovil kontrolu nad takmer celou krajinou 15. augusta, keď Kábul padol bez boja, podobne ako mnohé iné mestá a regióny. Od tej doby sa členovia islamistického hnutia pokúšajú presvedčiť svetové spoločenstvo, že sa správajú zdržanlivo, vyhýbajú sa násiliu, sú pripravení rozšíriť práva žien a dievčat a poskytnúť určitú slobodu prejavu.
Napriek tomu tisíce miestnych obyvateľov z Afganistanu naďalej utekajú. Niektorí z nich sa obávajú odvety za spoluprácu so západnými vládami. Za posledných desať dní preletelo kábulským letiskom na špeciálnych evakuačných lietadlách asi 50 000 cudzincov a Afgancov. Ľudia dúfajú, že stihnú krajinu opustiť do 31. augusta. Toto je zatiaľ termín pre stiahnutie všetkých amerických vojakov z Afganistanu, o ktorom hovoril americký prezident Joe Biden. Taliban už varoval pred dôsledkami, ak sa sťahovanie zahraničných vojsk oneskorí.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová uviedla, že má dôveryhodné správy o závažných zločinoch a zneužívaní zo strany Talibanu, ktorý sa vrátil k moci v Afganistane. Podľa nej existujú informácie o mimosúdnych popravách civilistov, ktoré vykonali bojovníci Talibanu. Existujú aj správy o nábore detí do ozbrojených skupín, o porušovaní práv žien a obmedzovaní protestov tých, ktorí nesúhlasia s Talibanom.
Michelle Bacheletová v utorok pred Radou pre ľudské práva v Ženeve neposkytla podrobnosti o mimosúdnych popravách, zdôraznila však najmä, že strach z osudu afganských žien je oprávnený, rovnako ako obavy o novinárov a novej generácie komunity lídrov, ktorí sa preslávili v posledných rokoch.
“Existuje riziko násilia a represálií voči rôznym etnickým a náboženským menšinám v Afganistane, a to na základe predchádzajúcich príkladov zneužívania za vlády Talibanu a správ o vraždách a útokoch v posledných mesiacoch,” uviedla. Vyzvala na vytvorenie špeciálneho mechanizmu, orgánu na monitorovanie ľudských práv v Afganistane, a práva žien označila za „základnú červenú čiaru“.
Nezávislí experti OSN na ľudské práva v spoločnom vyhlásení poukázali na to, že mnoho ľudí v Afganistane je teraz nútených skrývať sa, aby sa vyhli represáliám z rúk Talibanu, ktorí obchádzajú dom po dome. „Pátranie, zatýkanie, ponižovanie, zastrašovanie, zhabanie majetku, skutky pomsty sú už hlásené,“ tvrdia odborníci.
Pakistan a Organizácia islamskej spolupráce trvali na súčasnej núdzovej diskusii o situácii, píše Reuters . Bacheletová vo svojom návrhu uznesenia požaduje, aby pripravil správu o Afganistane a predložil ju na zasadnutie v marci. Dokument vyzýva všetky strany, aby dodržiavali ľudské práva zabezpečením plnej účasti žien a menšín v spoločnosti.
Výsledky 20-ročného pobytu USA v Afganistane
Jedine zástupca Číny pri OSN súčasne trval na vyšetrovaní a stíhaní americkej a ďalších zahraničných armád za zločiny počas vojenskej operácie v Afganistane, poznamenáva stanica BBC .
Politický analytik Sergej Michejev tvrdí, že prítomnosť americkej armády v Afganistane za 20 rokov situáciu nezlepšila.
„Môže mi niekto povedať, aké investície do afganskej ekonomiky prišli za 20 rokov? Žiadne. Ako je to možné? Veď majú univerzálny recept, ktorý každému nanucujú — demokratické hodnoty, voľby — „slobodné“ — samozrejme, deregulácia trhu, čo priláka investície. Pripravili pole pre experimenty,” vyhlásil odborník vo vysielaní rádia „Vesti FM“.
Podľa jeho názoru Washington nebol schopný zaviesť svoje hodnoty a technológie do afganskej spoločnosti a výsledok prítomnosti americkej armády v Afganistane je nulový. Bývalý afganský prezident Hamid Karzáí tiež tvrdí, že sily USA a NATO ponechali afganský ľud v stave „úplnej hanby a katastrofy“. Pripomeňme, že Washington začal sťahovať jednotky z Afganistanu 1. mája. Zahraničný vojenský personál musí do 11. septembra 2021 úplne opustiť krajinu.
Karol Jerguš
