Otca Iránskeho jadrového programu zabil izraelský Mossad pomocou diaľkovo ovládanému guľometu
Podľa medializovaných informácií denníka New York Times, otca iránskeho jadrového programu“ Mohsena Fakhrizadeha zlikvidoval robot s hmotnosťou tony, ktorý zostavil Mossad.
Agenti izraelskej špeciálnej služby Mossad zlikvidovali iránskeho jadrového vedca Mohsena Fahrizadeha pomocou robotického zariadenia vybaveného belgickým guľometom FN MAG. K incidentu došlo v novembri 2020 v severnej provincii Mazandaran. Na auto s Fakhrizadehom sa strieľalo zo zbraní veľkého kalibru, ktoré sa ovládali diaľkovo. Vedec zomrel. Ako povedal novinárom zástupca izraelskej rozviedky, konečný dron vážil asi tonu, a bol do Iránu dodaný po častiach. Potom bol „vrah“ zostavený a nainštalovaný do zadnej časti pickupu Zamyad bežného v krajine. Auto bolo vybavené diaľkovo ovládanými kamerami a výbušninami. Na Fakhrizadovo auto bolo vystrelených 15 striel, z ktorých tri zasiahli vedca. Potom bol pickup vyhodený do vzduchu, ale zbraň nebola úplne zničená.
Podľa doterajších oficiálnych informácií neznáme osoby zablokovali priechod Fachrizadovho auta, pričom popri jeho ceste vyhodili do vzduchu nákladné auto a následne auto rozstrieľali. Napriek všetkému úsiliu lekárov vedec zomrel na jednotke intenzívnej starostlivosti na následky zranení.
Iránske úrady z incidentu rýchlo obvinili Izrael a vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo osobitnú pozornosť problému jeho „štátneho terorizmu”. Vyhlásenie iránskych predstaviteľov nebolo prekvapujúce. Teherán v každom takomto incidente vidí americkú, alebo izraelskú stopu.
Irán sa vracia do veľkej politiky
Teherán konečne schválil rokovania zamerané na opätovné prerokovanie „jadrovej dohody“ pochovanej za Trumpa. Také odlišné krajiny, ako je Rusko, Spojené štáty a Čína, jednomyseľne vyzývajú Iráncov, aby to urobili, a nadchádzajúce konzultácie vo Viedni sľubujú, že sa stanú jednou z najdôležitejších politických udalostí na planéte. Táto dohoda je pre Moskvu v súčasnosti zisková, ale Washington ju bude musieť zaplatiť.
Khatibzade, hovorca ministerstva zahraničných vecí Islamskej republiky vo Viedni, uviedol, že iránska vláda obnoví rokovania o JCPOA (spoločnom komplexnom akčnom pláne, známom aj ako „jadrová dohoda“). A tu stojí za posúdenie tón diplomata:
„Pokúsime sa, pokiaľ je to možné, tento proces ani o minútu neodkladať.“
Predtým tento proces nebol hladký: obdobie „hlučných zdržaní“ možno počítať prinajmenšom od inaugurácie Joea Bidena (to znamená od 20. januára). V posledných dňoch sa však zdá, že okolo iránskeho problému všetko vrie – kontakty prebiehali medzi rôznymi stranami a na rôznych úrovniach. Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi sa práve vrátil z Teheránu a od 7. do 10. septembra sa zvláštny vyslanec USA Robert Malley zúčastnil konzultácií v Moskve a Paríži.
Teherán všetky strany presvedčili, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu v rakúskom hlavnom meste (kde sa nachádza sídlo MAAE, ide o tradičnú platformu pre schôdze tohto druhu). Vyzval na to deň predtým stály predstaviteľ Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Uljanov. A pred tromi dňami americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken povedal, že Teherán by sa mal poponáhľať, pretože príde o všetky výhody dohody.
Iránske vedenie však dalo najavo, že sa nemieni ponáhľať. Začiatkom augusta bol v krajine vymenený prezident a koncom leta, a tiež prvýkrát za osem rokov, minister zahraničných vecí. Nový vedúci rezortu Hossein Amir-Abdollahiyan v jednom zo svojich prvých rozhovorov uviedol, že uplynie niekoľko mesiacov, kým sa nová administratíva bude zaoberať aspoň plánovaním rokovaní. Odvtedy uplynuli dva týždne – a tu zaznelo: „Proces nebudeme zdržiavať ani minútu.“
Takáto naliehavosť spravidla znamená, že sa strany na niečom dohodli alebo, vulgárne povedané, niekto niekoho „zlomil“. Ale kto koho?
Všeobecne sa verí, že tento proces brzdila iránska strana a logika zdržania je nasledovná: čím viac pokroku v obohacovaní uránu, tým silnejšie sú vyjednávacie pozície. V auguste MAAE potvrdila, že v Islamskej republike bol vyrobený kovový urán obohatený na 20%. Ak sa na veci pozriete týmto spôsobom, ukáže sa, že to Teherán „sa zlomil“. To je však v zjavnom rozpore s logikou zmeny výkonnej moci v Iráne. Miesto umiernených politikov a zástancov dialógu so Západom (to je bývalý prezident Hasan Rúhání i bývalý minister zahraničných vecí Mohammad-Džavád Zaríf) zaujali miesta oveľa nekompromisnejší konzervatívci , pre ktorých vystupovanie proti USA ako „svetovému satanovi” „nie je len otázkou politiky a ideológie, ale aj náboženského presvedčenia.
Preto s najväčšou pravdepodobnosťou sa zlomili nakoniec Spojené štáty. Myslím tým, že Iráncom objasnili, že dohodu je možné zrevidovať v ich prospech, či už sa to týka rámca jadrového programu alebo ekonomických preferencií. Ten istý Khatibzade, ktorý teraz nechce ani minútu váhať, kategoricky varoval, že Iránci neprijmú žiadne nové záväzky, ktoré by presahovali rámec predchádzajúcej dohody.
Zároveň nemožno povedať, že Iránci túto dohodu skutočne nepotrebujú – skutočne ju potrebujú. Islamská republika vyčerpala svoje možnosti rozvoja hospodárstva a zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva v režime prísnych sankcií. Na prelome rokov 2019-2020 to viedlo k masovým nepokojom kastrólnoe – benzínovému charakteru a rozsiahlym demonštráciám síl odporujúcich režimu ajatolláha.
Ajatolláhovia si uvedomili, že niečo je potrebné zmeniť už dávno pred týmito udalosťami. V skutočnosti to je dôvod, prečo sa zástanca dialógu Rouhani stal prezidentom a Zarif, ktorý sa špecializuje na americký región, sa stal vedúcim ministerstva zahraničných vecí. Voľby na generálneho riaditeľa (najvyšší ajatolláhovia) v Iráne sú spravidla konkurencieschopné, ale rahbar (hlavný ajatolláh) Chameneí má dostatok pákového efektu a zdrojov na to, aby zabezpečil, že bude zvolený ten, koho považuje za najužitočnejšieho.
Duo Rouhani-Zarif dosiahlo uzavretie JCPOA s takzvanou skupinou 5 + 1, kde je päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a jedno je Nemecko. Teherán súhlasil s obohacovaním uránu len na určitú úroveň a pod prísnou kontrolou MAAE, zatiaľ čo 5 + 1 súhlasilo, že z neho zruší niektoré sankcie a nejakým spôsobom pomôže iránskemu hospodárstvu. Dohoda bola vyhlásená za jednu z najdôležitejších politických udalostí roku 2015.
Potom však vošiel Donald Trump a pokazil to. Washington podnecoval pravicovú Netanjahuovu vládu v Izraeli, ale odstúpil od dohody a požadoval jej opätovné prerokovanie za podmienok oveľa ťažších pre Teherán. To bolo pre ajatolláhov neprijateľné.
Teraz už uplynula dokonca lehota meraná pôvodnou zmluvou, takže Irán nie je nikomu nič dlžný. Grossi v Teheráne súhlasil iba s údržbou kamier inštalovaných v jadrových zariadeniach, nie však s tým, že by záznamy z nich boli k dispozícii inšpektorom, ale teraz to vyzerá na úspech.
Zhruba povedané, Irán pripravuje niečo, čo sa môže stať jadrovou bombou, taktika Rúhání – Zarif bola ajatolláhmi uznaná za neudržateľnú – prezidentské voľby ľahko vyhral konzervatívny náboženský vodca Ibrahim Raisi a konzervatívci si myslia: keď získame jadrovú bombu, nebudeme to -skutočne rešpektovať.
Teraz sú však tí istí ľudia pripravení na okamžité rokovania. Očividne nevieme niečo – ani o kritickom stave iránskej ekonomiky, ani o veľkorysosti sľubov americkej strany, ktorá má o oživenie dohody väčší záujem než ostatní.
Po prvé, na pozadí bolestivých porážok zahraničnej politiky potrebuje Bidenova administratíva nejaký pokrok v zahraničnej politike. Opätovné uzavretie JCPOA v tomto zmysle naznačuje, že dohoda bola úspechom administratívy, kde bol Biden viceprezidentom, a Trumpov demarš pokarhal prísľubom vrátiť všetko späť po víťazných voľbách.
Za druhé, Bidenova hospodárska politika sa zmenila na infláciu, zatiaľ čo environmentálna politika sa zmenšila na zníženie produkcie ropy. Spojené štáty majú teraz veľký záujem na poklese cien ropy a oživenie JCPOA bude mať aj tento účinok – po zrušení sankcií vstúpia na spoločný trh iránske uhľovodíky a Iránci budú s najväčšou pravdepodobnosťou dumpingovať.
Biely dom sa pokúsil vyriešiť tento problém prostredníctvom požiadavky adresovanej Saudskej Arábii na zvýšenie ťažby ropy, ale Saudovia to odmietli. Mimochodom, skutočnosť, že za demokratov sa vzťahy medzi Washingtonom a Rijádom ochladili, je ďalším faktorom, ktorý pracuje na opätovnom prerokovaní JCPOA. A rovnako tak zmena moci u druhého najhoršieho nepriateľa Iránu v regióne – Izraela: oveľa umiernenejšia vláda Naftaliho Beneta sa dohodla s Američanmi na bezpečnostných zárukách a, ako izraelské médiá informovali začiatkom septembra, nenamietala voči dohoda s Iránom za určitých podmienok (Netanjahu bol proti tomu, aby ju v každom prípade uzavrela).
Do akej miery sa nakoniec bude možné dohodnúť (a či to vôbec vyjde) – sa dozvieme neskôr, ale stále rýchlejšie, ako sa včera zdalo. Ak sa USA zaviažu Iránu nad rámec toho, čo mali pred Trumpom, obe strany – americkí demokrati a iránski konzervatívci – by sa mohli vyhlásiť za víťazov. Takéto zosúladenie predurčuje výsledok rokovaní lepšie ako ideologické názory ich účastníkov.
Pokiaľ ide o Rusko, z hľadiska jeho záujmov je najlepšie opätovne prerokovať iránsku dohodu práve teraz. Aj keď sa to môže zdať zvláštne, ultra drahú ropu zatiaľ nepotrebuje – robí viac škody ako úžitku . A Raisiho konzervatívne postoje sú zárukou, že vzťahy medzi Teheránom a Západom sa nad mieru nezohrejú.
Zmena vo výkonnej moci Islamskej republiky je okrem iného aj reštartom rusko-iránskych vzťahov. Sú v mnohých ohľadoch konštruktívni, miestami priateľskí, ale v období Rouhani-Zarif sa kvôli Sýrii dosť opotrebovali. A nedávno Zarif úplne „uletel“ – obvinil Moskvu, že tajne bránila uzavretiu JCPOA (pretože ropa bola vtedy lacnejšia a konflikt so Západom bol tvrdší), a z ničoho nič prevalil škandály na ruských diplomatov.
V Dušanbe sa otvorí nová stránka týchto vzťahov, keď sa o niekoľko dní zíde Rada hláv štátov SCO. Očakáva sa, že tam bude oficiálne zahájený proces prijatia Iránu do organizácie a ruský prezident Vladimir Putin sa osobne stretne s Ibrahimom Raisim – práve vtedy, keď sa iránsky jadrový program opäť stane jednou z hlavných tém medzinárodnej politiky.
Stanislav Borzyakov
