Libanon sa stal vyvrheľom arabského sveta
Libanon sa stal vyvrheľom arabského sveta kvôli jednému neopatrnému výroku. Zistilo sa, prečo sa krajiny Perzského zálivu jedna po druhej odvracajú od Bejrútu. Saudskoarabské úrady požadovali, aby libanonský veľvyslanec opustil krajinu do 48 hodín, a zároveň odvolali svojho veľvyslanca z Bejrútu na konzultácie. Podľa Federálnej tlačovej agentúry Rijád pozastavil aj nákup tovaru z Libanonu. Bahrajn tiež nariadil libanonskému veľvyslancovi, aby opustil kráľovstvo, pričom dal diplomatovi dva dni na to, aby sa pripravil a dal všetko do poriadku.
Tieto demonštratívne kroky boli reakciou na slová libanonského ministra informácií Georga Kordahiho, ktorý odsúdil arabskú koalíciu na čele so Saudskou Arábiou, ktorá už dlhé roky podporuje jemenské úrady v boji proti húsijským povstalcom.
Je pozoruhodné, že túto jar už Saudská Arábia zaviedla zákaz dovozu libanonského tovaru. Tentoraz však zákaz nesúvisel s politikou. Saudskoarabskí pohraničníci našli v škatuliach s libanonským ovocím ukryté drogy, ktoré sa niekto pokúšal prepašovať do krajiny. Úrady Saudskej Arábie už skôr varovali občanov kráľovstva pred cestovaním do Libanonu kvôli vyhrotenej situácii v krajine. Toto vyhlásenie zaznelo po protestoch v Bejrúte, počas ktorých zahynulo sedem ľudí.
Medzinárodná koalícia pod vedením Saudskej Arábie minulý týždeň oznámila, že počas piatkových náletov na územia nachádzajúcich sa neďaleko mesta Marib na severe Jemenu zabila minimálne 92 húsijských povstalcov. Informovala o tom agentúra AFP. Koalícia vo svojom vyhlásení uviedla, že nálety sa zamerali na 16 vojenských vozidiel, pričom zabili viac ako 92 “teroristický živlov”. Ako poznamenala AFP, ide o najnovšie zo stoviek obetí, ktoré si v ostatnom čase vyžiadali boje o Marib, poslednú baštu jemenskej vlády. Iránom podporovaní povstalci pred niekoľkými týždňami obnovili boje o toto mesto.
Konflikt v Jemene vypukol ešte v roku 2014, keď húsíovia obsadili metropolu Saná. Američanmi podporovaná vojenská koalícia na čele so Saudskou Arábiou vstúpila do konfliktu na strane vládnych síl na jar 2015 a v lete 2016 zablokovala medzinárodné lety na letisko v metropole. V konflikte zahynuli už desaťtisíce ľudí a milióny ďalších opustili svoje domovy.
Konflikt s Izraelom
Irán v auguste varoval svojho úhlavného nepriateľa Izrael, aby nevykonával vojenské akcie proti islamskej republike potom, ako pohrozil Teheránu „aktom odplaty“ v reakcii na minulotýždňový útok na tanker v Ománskom zálive.
„V dôsledku ďalšieho očividného porušovania medzinárodného práva izraelský režim otvorene hrozí Iránu vojenskými akciami,“ vyhlásil oficiálny predstaviteľ iránskeho ministerstva zahraničných vecí Saíd Chátibzádeh. Oficiálne varovanie Teheránu prišlo potom, čo izraelský minister obrany Beni Gantz vo štvrtok označil Irán za hrozbu pre svoju krajinu, Blízky východ a svet, pričom opätovne potvrdil, že židovský štát je pripravený podniknúť kroky, ktoré by tomu zabránili.
„Irán sa snaží vytvoriť pre Izrael mnohostrannú výzvu, pretože buduje svoje sily v Libanone a Gaze, nasadzuje milície v Sýrii a Iraku a podporuje svojich stúpencov v Jemene. Irán je pre Izrael globálnym a regionálnym problémom a výzvou,“ povedal šéf izraelského vojenského rezortu. Na otázku, či je Izrael pripravený na vojenskú akciu proti Iránu, Gantz odpovedal: „Áno.“
Izraelský premiér Naftali Bennett vzápätí vyhlásil, že jeho vláda v reakcii na útok pri pobreží Ománu „pracuje na spojení celého sveta“, no zároveň varoval, že „vieme aj to, ako máme reagovať samostatne”.
„Iránci musia pochopiť, že v Teheráne nie je možné ticho sedieť a zapáliť odtiaľ celý Blízky východ. Toto je koniec,“ dodal predseda vlády.
Irán na hrozivé útoky z Tel Avivu rýchlo zareagoval. „Jasne hovoríme: každý hlúpy čin proti Iránu sa stretne s rozhodnou odpoveďou. Neskúšajte nás,” zdôraznil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí.
Izrael 4. augusta vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby zvážilo odvetu voči Iránu po útoku dronu na izraelské obchodné plavidlo v severnom Arabskom mori 29. júla.
„Nastal čas konať, slová nestačia. Nastal čas diplomatických, ekonomických a dokonca vojenských akcií (proti Iránu), inak útoky budú pokračovať,” uviedol izraelský minister obrany Beni Gantz na stretnutí so zástupcami členských štátov Bezpečnostnej rady OSN v Jeruzaleme.
Spojené štáty, Británia a Rumunsko sa už pridali k Izraelu a obvinili Irán z útoku na tanker „Mercer Street“. Loď zasiahli výbušniny zvrhnuté dronom a útok sa odohral pri pobreží Ománu. Pri útoku zahynuli dvaja námorníci — občan Spojeného kráľovstva a občan Rumunska. Za útok na obchodnú loď boli zodpovedné drony Iránskych islamských revolučných gárd (IRGC), tvrdí Gantz. Operáciu údajne viedol veliteľ leteckých vzdušných síl IRGC Amir Ali Hajizadeh a vedúci bezpilotnej jednotky IRGC Said Ara Jani.
Sirény náletu zazneli v auguste v mestách Neve Ativ, Ein Kiniya a Snir na severe Izraela. Miestni obyvatelia uviedli, že v týchto oblastiach počuli silné výbuchy. Systém taktickej protiraketovej obrany „Iron Dome“ zachytil niekoľko z viac ako desiatich rakiet. Podľa Izraelských obranných síl (IDF) streľba smerovala na severný región židovského štátu z fariem Shebaa v Libanone. V dôsledku raketového útoku neboli hlásené žiadne obete. Izrael opätoval delostreleckú paľbu do oblasti Khar Dov v Libanone.
„Z libanonského územia do Izraela bolo vypálených viac ako desať rakiet. Väčšinu z nich zachytila protiraketová obrana, zvyšok padol na otvorené priestranstvá v oblasti Khar Dov. IDF útočí na pozície odpaľovania rakiet v Libanone,“ uvádza sa vo vyhlásení izraelského ministerstva obrany. Predseda vlády Naftali Bennett dostal aktuálne informácie o vývoji na severe a čoskoro uskutoční konzultácie s ministrom obrany Bennym Gantzom, náčelníkom štábu IDF generálporučíkom Avivom Kochavim a ďalšími predstaviteľmi generality krajiny. K zodpovednosti za odpálenie rakety sa medzitým prihlásilo libanonské hnutie Hizballáh podporované Iránom, pričom tvrdí, že išlo o odvetu za izraelské útoky.
Maroš Šolc
