Taiwanská kríza zblížila Čínu a Rusko. Čo bude nasledovať?
Kremeľ analyzoval všetky rozhodnutia Si Ťin-pchinga a Bidena s rovnakou starostlivosťou, s akou čínske vedenie a Biely dom sledovali začiatok ruskej operácie na Ukrajine. Silu vôle vedenia a súdržnosť tímu, mieru prepracovanosti jeho osudových rozhodnutí, jeho prezieravosť, schopnosť nepodľahnúť hystérii spolitizovanej časti spoločnosti na sociálnych sieťach a provokatívnym propagandistickým kampaniam v médiách nepriateľských krajín.
Moskva oficiálne plne podporuje Peking v tradícii „strategického partnerstva“. Peking teraz nepotrebuje priamu účasť ruských ozbrojených síl, rovnako ako Moskva nepotrebuje prítomnosť „čínskych ľudových dobrovoľníkov“ na Donbase. Oveľa dôležitejšia je samotná existencia „druhého frontu“ – ruského pre Čínu a čínskeho pre Rusko. Bez toho by sa ich spoloční západní nepriatelia správali oveľa odvážnejšie a bezohľadnejšie.
Súčasná kríza nebude mať prakticky žiadny vplyv na hlavné smery „strategického partnerstva novej éry“. Všetky relevantné rozhodnutia padli 4. februára počas osobného stretnutia oboch hláv štátov. Následné bilaterálne a medzinárodné podujatia potvrdili záväzok strán k svojim záväzkom. Vraziť klin do rusko-čínskych vzťahov je takmer nemožné.
Je však možné načrtnúť nové spoločné akcie, ktoré demonštrujú alternatívu k americkému modelu svetového poriadku – expanziu SCO (Šanghajská organizácia spolupráce) a BRICS. Silnou reakciou pre Washington by bol príchod Si Ťin-pchinga na najbližšie ekonomické fórum do Vladivostoku a stretnutie s Putinom. Nové ťaženia spoločných rusko-čínskych flotíl okolo japonských ostrovov, ako aj cvičné lety strategických bombardérov s podobnými červenými hviezdami na krídlach v blízkosti amerických základní v Japonsku a Južnej Kórei neprekážajú. A na ostrov Guam to nie je tak dlho sa plaviť, alebo letieť.
Maroš Šolc
