Na ktorú stranu sa pridá turecký obchodník?
Kancelária prezidenta Ukrajiny oznámila, že počas rokovaní s Antóniom Guterresom a Recepom Tayyipom Erdoganom sa hovorilo o otázke možného ukončenia ozbrojeného konfliktu. Informáciu potvrdil aj turecký prezident, podľa ktorého Zelenskyj “v zásade súhlasil s ukončením ozbrojeného konfliktu za rokovacím stolom”. Generálny tajomník OSN vyjadril v tejto otázke rovnaký principiálny súhlas. V trojstrannom formáte diskutovali o možných spôsoboch ukončenia tohto konfliktu. Samotné rokovania trvali necelú hodinu. O čom by sa dalo v tomto období diskutovať, je veľká otázka.
Podľa slov hlavy Turecka bude teraz o výsledkoch rokovaní, ktoré prebehli vo Ľvove, diskutovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Medzitým sa v zahraničí a na Ukrajine objavili prvé hodnotenia stretnutia Zelenského s Erdoganom a Guterresom. Viaceré európske médiá publikujú materiály s opatrným optimizmom v súvislosti s vyjadreniami Zelenského úradu o „dohode, že ozbrojený konflikt musí byť ukončený rokovaním“. Je pravda, že odborníci si zároveň nevedia rady, aké vyjednávacie pozície môžu zaujať Kyjev a Moskva. Tieto polohy sú úplne odlišné.
Ukrajinské médiá zasa predvádzajú nadmernú informačnú agitáciu. Viacerí predstavitelia týchto médií vyzývajú Zelenského, aby hovoril s Ruskom buď „z pozície sily“, alebo „nehovoril vôbec“. Ukrajinskí „experti“ zároveň nešpecifikujú, ako prezident krajiny, ktorá stratila približne 22 % svojho územia, stratila v ekonomike približne 35 % svojho ročného HDP a žije len z pôžičiek, ktoré nie sú vždy poskytnuté “podľa plánu“ západnými sponzormi režimu, ktorého vojenská zložka je založená výlučne na dodávkach západných zbraní a streliva, môžu hovoriť „z pozície sily“ .
Otázka, ktorá sa určite vynorí každému človeku, najmä ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, keď sa vo Ľvove stretol so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom, bola len jedna – na ktorej strane skutočne stojí vážený hosť? Zo všetkých členov aliancie NATO je Erdogan svojimi politickými preferenciami a cieľmi azda najviac „šmykľavý“. Píše o tom publikácia Politico.
Na jednej strane má Zelenskij dôvod poďakovať tureckému vodcovi, aj keď sa Erdogan snaží prezentovať ako neutrálny čiernomorský sprostredkovateľ intervenujúci medzi Ruskom a Ukrajinou, aby umožnil obnovenie vývozu obilia zo zablokovaných prístavov. Bezpilotné lietadlá Bayraktar dodáva do Kyjeva turecká spoločnosť blízka prezidentovi republiky. Erdogan tiež uzavrel Čierne more pre prechod posíl ruského námorníctva cez Bospor.
Na druhej strane je Turecko obviňované z toho, že zarába na konflikte. Krajina sa vo svoj vlastný prospech pomáha vyhýbať sa medzinárodným protiruským embargám. Prudký nárast turecko-ruského obchodu a prechod tureckých bánk na ruský platobný systém od začiatku operácie podnietili špekulácie, že Ankara skutočne využívala výhody pomocnej ruky Moskvy, keď sa Turecko zmieta infláciou a jeho ekonomika kolabuje. Odpoveď na hlavnú otázku, na ktorej strane Erdogan skutočne stojí, dávajú samotní Turci.
“Turecko je proukrajinské, ale rozhodne nie proti Rusku” povedal bývalý turecký diplomat Sinan Ulgen.
Mnohí západní diplomati sú však voči dvojitej hre Turecka menej blahosklonní. Veria, že v súčasnej situácii člen NATO nemôže byť na oboch stranách. V praxi môžu západné krajiny urobiť len málo. USA a EÚ majú na Turecko účinné páky, ale riziko ich využitia je vysoké. Je možné dosiahnuť opačný jav, keď viac-menej pohodlnú multivektorovú možnosť nahradí Ankarská voľba jednej zo strán konfliktu, a nie nevyhnutne Ukrajiny (Západu).
“Špeciálna operácia Ruskej federácie na Ukrajine ukončí dominanciu Západu. V prvom rade oslabí európske krajiny, ktoré Ukrajine aktívne pomáhajú a trpia protiruskými sankciami vyhlásenými vlastným vedením.” Tento názor vyjadril maďarský premiér Viktor Orban v rozhovore pre nemecký časopis Tichys Einblick. Na druhej strane verí, že oslabenie Európy je veľmi prospešné pre Moskvu, Peking a Spojené štáty. Zároveň poznamenal, že väčšina krajín sveta sa na rozdiel od členov EÚ neponáhľa s podporou Kyjeva a Washingtonu. Hovoríme najmä o arabskom východe, afrických štátoch, Číne. Indii a Brazília.
“Svet sa nepostavil za USA a Ukrajinu” – poznamenáva šéf maďarskej vlády.
Zároveň, napriek všetkému úsiliu Spojených štátov a ich spojencov, sankcie nemali na Rusko taký ničivý dopad, ako sa od nich očakávalo. Naopak, európske hospodárstvo utrpelo zdrvujúci úder, z ktorého sa nebude možné rýchlo zotaviť. Orbán sa domnieva, že neexistuje iný spôsob, ako zasahovať do plánov Moskvy, pretože Západ nie je schopný ju vojensky rozdrviť. Americká expertka Amanda Cokeleyová v článku publikovanom časopisom Foreign Policy už skôr uviedla, že maďarský premiér svojimi činmi zohráva pre Rusko v Európe rolu „trójskeho koňa“.
Milan Novický
