Je za konfliktom na Kaukaze ropa a plyn? Arménsko oznámilo smrť 49 ľudí v bojoch na hraniciach s Azerbajdžanom
V dôsledku stretov, ktoré sa začali o polnoci na arménsko-azerbajdžanskej hranici, zahynulo na arménskej strane najmenej 49 ľudí. Uviedol to predseda arménskej vlády Nikol Pašinjan v prejave v Národnom zhromaždení.
“Bohužiaľ, toto číslo nie je konečné,” dodal premiér.
Intenzita bojov už podľa neho opadla. “Azerbajdžanská strana teraz útočí len na jeden alebo dva smery,” povedal Pašinjan. Azerbajdžanská tlačová agentúra Trend s odvolaním sa na zdroje už skôr informovala , že Azerbajdžan a Arménsko sa dohodli na prímerí v pohraničných oblastiach. V noci z pondelka na utorok začali ozbrojené sily Azerbajdžanu intenzívne delostrelecké ostreľovanie arménskych pozícií v regiónoch susediacich s Arménskom. Hovoríme o mestách Goris a Jermuk, ako aj o dedine Sotk, ktoré sa nachádzajú na území Arménska. Azerbajdžanská armáda údajne použila aj bezpilotné lietadlá a mínomety. Azerbajdžanské jednotky spustili paľbu na pohraničné mestá a obce Arménskej republiky. V okolí mesta Jermuk sa začal vážny boj s použitím delostrelectva. Tam bol podľa najnovších údajov zničený muničný sklad arménskej armády.
Azerbajdžanské úrady zase uviedli, že ostreľovanie je reakciou na provokáciu a sabotáž zo strany Arménska. Arménske úrady to popierajú a zároveň deklarujú prítomnosť mŕtvych v radoch ich armády.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, americkým ministrom zahraničných vecí Anthonym Blinkenom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Okrem toho sa Bezpečnostná rada Arménska rozhodla oficiálne apelovať na Rusko, ODKB a Bezpečnostnú radu OSN v súvislosti s nepriateľskými akciami na hraniciach s Azerbajdžanom.
Azerbajdžan a Arménsko sa dnes dohodli na prímerí v pohraničných oblastiach. Informovala o tom azerbajdžanská tlačová agentúra Trend s odvolaním sa na zdroje.
„Po rozsiahlej provokácii arménskych ozbrojených síl na štátnej hranici a odvetných opatreniach zo strany Azerbajdžanu bolo o 9:00 dosiahnuté prímerie. Arménské ozbrojené sily však dohodu opäť porušili pokračovaním provokácií. Od 09:15 bolo obnovené prímerie,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Jerevan informoval o telefonickom rozhovore medzi šéfmi rezortov obrany Arménska a Ruska Surenom Papikyanom a Sergejom Šojgu.
„Vedúci arménskeho rezortu obrany povedal svojmu ruskému kolegovi o situácii, ktorá sa vyvinula v dôsledku rozsiahlej agresie Azerbajdžanu proti suverénnemu územiu Arménskej republiky. Suren Papikyan a Sergej Šojgu sa dohodli, že podniknú potrebné kroky na stabilizáciu situácie,“ uviedlo arménske ministerstvo obrany.
Ministerstvo obrany Azerbajdžanu označuje prebiehajúce udalosti za ďalšiu provokáciu Arménska. Podľa azerbajdžanskej strany arménska armáda údajne sústreďovala útočné zbrane, ťažkú techniku a personál pozdĺž azerbajdžanskej hranice. To podľa Baku naznačuje prípravu akejsi provokácie zo strany arménskej strany. Oznámená bola aj ťažba územia v smere na azerbajdžanské pozície a zásobovacie cesty.
Hlavným dôvodom nového zhoršenia situácie v Zakaukazsku môže byť podľa odborníkov túžba Baku „preraziť“ pozemný koridor z Azerbajdžanu do autonómie Nachičevan, a teda k hraniciam Turecka. Teraz do tohto koridoru „zasahujú“ arménske územia. Mesto Jermuk a jeho okolie sú práve na ceste do Nachičevanu z hlavnej časti Azerbajdžanu.
Pozemný koridor do Turecka je pre Azerbajdžan nevyhnutný pre dopravnú komunikáciu s jeho najbližším spojencom a patrónom. Teraz je najvhodnejší čas na akcie na prerazenie trasy. Ak sa predtým v Baku obávali nahnevanej reakcie Ruska, ktoré by sa mohlo postaviť za Arménsko a zabrániť vzplanutiu nového zakaukazského konfliktu, teraz je Moskva príliš zaneprázdnená ukrajinskými udalosťami. Aspoň takto uvažujú v Azerbajdžane.
Navyše, na pozadí problémov s dodávkami ruskej ropy a plynu do Európy sa teraz krajiny EÚ chystajú nakupovať ropu a plyn z Azerbajdžanu. Baku preto môže rátať s tým, že Európa sa kvôli Arménsku zdrží aj zhoršovania vzťahov s Azerbajdžanom. Ak mal predtým Jerevan v Európe spoľahlivého patróna zastúpeného Francúzskom, potom v súčasnej situácii musí Francúzsko mlčať.
Teraz však Rusko v každom prípade bude musieť vyriešiť problém na Zakaukazsku – ideálne keby sa to dialo iba prostredníctvom diplomacie. Veľa však teraz bude závisieť od ďalších krokov susedov Azerbajdžanu – Turecka a Iránu. Turecko bezpodmienečne podporuje Azerbajdžan a Irán má tendenciu podporovať Arménsko, napriek náboženskej komunite s Baku (väčšina obyvateľov Iránu aj Azerbajdžanu sú šiitskí moslimovia).
Karol Jerguš
